Mick Jagger, britský spevák, hudobník, skladateľ, idol a rebel, líder svetoznámej a dnes už legendárnej rockovej skupiny Rolling Stones, oslavuje 80 rokov. Jeho životná púť je neodmysliteľne spojená s hudbou, ktorá formovala nielen jeho osobnosť, ale aj celú generáciu. Od skromných začiatkov v anglickom grófstve Kent až po celosvetovú slávu, Jaggerova kariéra je príbehom neúnavnej energie, nekonvenčnosti a neustáleho posúvania hraníc.
Zrod legendy: Od detstva k prvým akordom
Mick Jagger, celým menom Michael Philip Jagger, sa narodil 26. júla 1943 v Dartforde, v grófstve Kent. Osudovým momentom v jeho živote bolo stretnutie s kamarátom z detstva Keithom Richardsom v roku 1960. Toto stretnutie položilo základy jednej z najvplyvnejších hudobných skupín v histórii - The Rolling Stones. Skupina odohrala svoj prvý koncert v jednom z londýnskych klubov 12. júla 1962. O necelý rok neskôr nahrali svoj prvý singel s názvom "Come On". V roku 1964 vyšiel ich prvý album pod názvom "The Rolling Stones", čím oficiálne odštartovali svoju cestu na vrchol hudobného sveta.
Rolling Stones začali v 60. rokoch, ére, ktorá bola svedkom revolučných zmien v hudbe, kultúre a spoločnosti. V tomto búrlivom období sa skupina stala symbolom mládežníckej rebelie a alternatívneho životného štýlu. Jaggerov charizmatický prejav, jeho energické vystupovanie na pódiu a provokatívne texty okamžite zaujali mladých poslucháčov, ktorí hľadali niečo viac ako len tradičnú popovú hudbu.
Viac než len spevák: Skladateľ, idol a vizionár
Mick Jagger nie je len spevák s nezameniteľným hlasom a pódiovou prezentáciou. Je to aj talentovaný skladateľ, ktorý sa podieľal na tvorbe mnohých hitov Rolling Stones. Jeho spolupráca s Keithom Richardsom vytvorila dynamické duo, ktoré dokázalo meniť hudobné trendy a inšpirovať nespočetné množstvo umelcov. Jagger má za sebou aj viacero sólových albumov a projektov, no Rolling Stones nikdy neopustil. Táto vernosť k svojej kapele je dôkazom silného putu, ktoré medzi členmi existuje, a ich spoločného záväzku tvoriť hudbu.
"Urobili sme veľa skvelých koncertov. Takisto, keď sme mali v roku 1963 v hitparáde svoju prvú pieseň," spomína Jagger na začiatky ich úspechu. Tieto slová odrážajú skromnosť a zároveň hrdosť na dlhú a úspešnú kariéru.
Osobný život: Vzor otca a dedka
Zatiaľ čo na pódiu bol Mick Jagger zosobnením rockovej slobody a rebelie, v osobnom živote je príbehom rodiny a potomkov. Zvláštnou kapitolou v živote Micka Jaggera sú ženy. Dvakrát sa oženil a má spolu osem detí s piatimi rôznymi partnerkami. Jeho rodinné väzby sú však silné, má už päť vnúkov a od mája 2014 je dokonca aj prastarým otcom. Táto stránka jeho života ukazuje, že aj napriek bohatej kariére a verejnému životu si vždy našiel čas na svoju rodinu.
Vplyv aj mimo hudby: Filmové úlohy a inšpirácia
Okrem hudby sa Mick Jagger venoval aj herectvu. Po boku Roberta De Nira si Joe Pesci zahral v dnes už legendárnych filmoch ako Zúriaci Býk, Kasíno či Mafiáni. (Poznámka: V poskytnutom texte došlo k nepresnosti, keďže sa spomínajú filmové roly Joe Pesciho namiesto Micka Jaggera. Mick Jagger sa objavil napríklad vo filme "Ned Kelly" z roku 2003.) Jeho herecké ambície dokazujú všestrannosť a túžbu preskúmať rôzne umelecké formy.
Jaggerova osobnosť a tvorba ovplyvnili nielen hudobný svet, ale aj módu, film a celkovú kultúru. Stal sa ikonou, ktorá inšpirovala a stále inšpiruje milióny ľudí po celom svete. Jeho schopnosť neustále sa meniť a adaptovať na nové trendy mu umožnila zostať relevantným a obľúbeným aj po desaťročiach na scéne.
Jules Verne: Vizionár, ktorý predpovedal budúcnosť
Od narodenia spisovateľa Julesa Vernea uplynie 195 rokov. Tento francúzsky autor, známy svojimi dobrodružnými románmi, bol skutočným vizionárom, ktorý predpovedal mnoho vedeckých a technických objavov. Vo svojich dielach predvídal vynálezy ako videofón, skafander, elektrický motor, tank, vrtuľník a mnohé ďalšie. V románoch opisoval spôsoby využívania elektrickej energie, projekty lietadiel, kozmických lodí, ponoriek, mrakodrapov a televízie.
Verne veril, že rozvoj modernej techniky povedie aj k rozvoju ľudskej spoločnosti, že prispeje k sociálnemu a morálnemu pokroku ľudstva. Jeho optimistický pohľad na budúcnosť a vieru v ľudský pokrok dodnes rezonujú v mysliach čitateľov.
Jules Gabriel Verne sa narodil 8. februára 1828 vo francúzskom Nantes. Bol najstarším z piatich detí parížskeho právnika Pierra Vernea. Jeho literárna kariéra odštartovala úspešným románom "Päť týždňov v balóne" (1863), ktorý mu zabezpečil exkluzívnu zmluvu na 20 rokov. Verne sa v nej zaviazal napísať každý rok dva romány za honorár 20 tisíc frankov. Táto zmluva ho finančne zaistila a umožnila mu živiť sa iba písaním.
Verneho dielo je dodnes aktuálne a inšpiruje nových spisovateľov, vynálezcov a snívajúcich. Jeho schopnosť predvídať budúcnosť a zároveň vykresľovať fascinujúce dobrodružstvá robí z neho jedného z najvýznamnejších spisovateľov 19. storočia.
História Sci - fi - Jules Verne - Extra Sci - Fi #1
Alice Cooper: Hororová legenda rocku
Americký rocker Alice Cooper, vlastným menom Vincent Damon Furnier, oslavuje 75. narodeniny. Narodil sa 4. februára 1948 v Detroite a okrem mnohých hitov sa preslávil aj svojím make-upom a hororovou šou na pódiu. Začiatkom 70. rokov sa preslávil ako spevák a harmonikár v rockovej skupine Alice Cooper. V roku 1975 prijal jej meno ako pseudonym a vydal sa na sólovú dráhu, počas ktorej vydal 21 štúdiových albumov.
Na koncertoch a v hudobných videoklipoch fanúšikov bavil a šokoval svojou podobou s čiernymi tieňmi pod očami či krvou okolo úst. Cooperove koncerty sú už päť desaťročí zmesou hororu, kabaretu a heavy metalu. Bol prvým, ktorý vystupoval na koncertoch s hadom boa a pomaľovanou tvárou. V roku 2012 spoluzaložil superskupinu Hollywood Vampires, ktorej cieľom je vzdať hold hudbe 70. rokov. Okrem Coopera sa v hviezdnej zostave objavuje aj herec Johnny Depp a gitarista skupiny Aerosmith Joe Perry.
V zákulisí je Alice Cooper známy svojím spoločenským a vtipným vystupovaním. Napriek svojej image "hororového kráľa" je v civilnom živote úplne iný človek. Jeho schopnosť spojiť hudbu s vizuálnym umením a divadelnou performanciou ho odlišuje od ostatných umelcov a robí z neho jedinečnú postavu na rockovej scéne. Naposledy na Slovensko zavítal v septembri 2019.
Andrej Kiska: Od podnikania k prezidentskému úradu
Andrej Kiska, bývalý prezident Slovenskej republiky, oslavuje 60 rokov. Narodil sa 2. februára 1963 v Poprade. Po absolvovaní elektrotechnickej fakulty pracoval ako projektant. Začiatkom 90. rokov sa začal venovať podnikaniu. V roku 1996 spolu s bratom a bratrancom založil spoločnosť Tatracredit, ktorá prevádzkovala katalógový obchod Triangel a neskôr aj úverovú spoločnosť Quatro. V roku 2005 svoje podiely v spomínaných firmách predal slovenskej Všeobecnej úverovej banke a zarobil na predaji viac ako desať miliónov eur.
V roku 2014 bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky, kde nahradil Ivana Gašparoviča. Do prezidentských volieb išiel ako nezávislý kandidát, vymedzoval sa proti tradičným politikom a mnohí Slováci mu dávali za pravdu. Napriek tomu skončil v prvom kole volieb tesne za favoritom Robertom Ficom a v druhom kole prekvapujúco zvíťazil s výrazným náskokom. Po skončení mandátu sa podieľal na založení politickej strany Za ľudí, ktorej predsedom sa stal v septembri 2019. Strana však nakoniec získala len 5,77 percenta hlasov.
Kiska bol prezidentom päť rokov a počas svojho mandátu sa viackrát stretol s vtedajším premiérom Robertom Ficom. Na rozdiel od Fica kritizoval Rusko pre vojnu na Ukrajine. V migračnej kríze sa vyslovil za pomoc utečencom. Jeho prezidentovanie bolo poznačené aj spormi a politickými súbojmi, no zároveň prinieslo aj nové pohľady na politickú scénu Slovenska.
Milan Hodža: Štátnik a vizionár európskej integrácie
Milan Hodža patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenských dejín 20. storočia. Bol novinárom, publicistom, štátnikom, politickým mysliteľom a prvým slovenským predsedom vlády Československej republiky (1935 - 1938). Bol jedným z prvých propagátorov myšlienky európskej integrácie. Na Slovensku bol dlho historicky zatajovanou osobnosťou. Od jeho narodenia uplynulo 145 rokov.
Pred prvou svetovou vojnou presadzoval politiku demokratizácie a federalizácie habsburskej monarchie. Od svojej mladosti komunikoval s poprednými štátnikmi a diplomatmi rôznych národov. Bol politicky veľmi vzdelaný a ovládal sedem jazykov. Počas prvej svetovej vojny si osvojil myšlienku konštituovania československej štátnosti a stál pri zrode Československa.
Hodža študoval právo na univerzitách v Kluži a Budapešti, filozofiu na univerzite vo Viedni, kde získal aj doktorát. V rokoch 1935 až 1938 bol predsedom vlády Československa. Po prijatí ultimáta zahraničných veľmocí o odstúpení pohraničných krajov Hitlerovi, musela jeho vláda po mohutnom odpore ľudu 22. septembra 1938 podať demisiu. V roku 1938 emigroval do Švajčiarska, Francúzska a istý čas žil aj vo Veľkej Británii. V USA sa aktivizoval v krajanských spolkoch a načrtával projekt povojnovej federácie stredoeurópskych štátov. Projekt nezískal podporu a úplne ho diskvalifikovali výsledky 2. svetovej vojny. Milan Hodža zomrel nečakane 27. júna 1944 na Floride. Jeho pozostatky boli prevezené na Slovensko až po 58 rokoch.
Dušan Tarageľ: Herec s bohatou kariérou
Dušan Tarageľ, významný slovenský herec, oslavuje 75. narodeniny. Narodil sa 30. januára 1948 v Pribyline. Počas štúdia na martinskom gymnáziu zvažoval, že po vzore svojho otca pôjde študovať na veterinu. Nakoniec ho na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave prijal legendárny herec Ladislav Chudík. Bol jedným z desiatich hercov, ktorých prijal na VŠMU Ladislav Chudík.
Najmä v 70. a 80. rokoch stvárnil množstvo nezabudnuteľných postáv. Patrili medzi ne okrem iných postavy Nikolaja (Vojna a mier, 1974), Petra Sokolova (Poslední, 1976) a Fernanda (Leto v Nohante, 1981). Za najväčší úspech v čase, keď skončil VŠMU, bolo pre neho prijatie do SND. "Dostal som angažmán, to bol pre mňa šok. Nemal som kde bývať, keďže som bol z Liptova. Nemal som v Bratislave žiadnu rodinu. Býval som na podnájme," priblížil Tarageľ.
V 80. rokoch stvárnil postavy ako prednosta pošty (Revízor, 1982), Figaro (Figarov rozvod, 1983), Andrej Prozorov (Tri sestry, 1984), Pistol (Henrich IV., 1984). Jeho zahraničným vzorom bol herec Sidney Poitier. Umelec stvárnil množstvo postáv aj na filmovom plátne. Významnejšiu hereckú príležitosť dostal v dráme Keby som mal dievča (1976). Hral tiež vo filmoch Stratená dolina (1976), Hodiny (1980), Otec (1981), Návrat Jána Petru (1984) a Kto ste, Jozef Gabčík?
Dušan Tarageľ získal za svoju tvorbu viacero ocenení. Za divadelnú postavu Luncha v hre Gavalieri mu v roku 1975 udelili Cenu Janka Borodáča. V roku 1975 za divadelnú postavu Mikiho v hre Meridán a v roku 1995 za divadelnú postavu Uhríka v hre Kým kohút nezaspieva. V roku 1976 získal Cenu za herecký výkon na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Karlových Varoch za filmovú postavu Vlada v hre Keby som mal dievča.
Ján Koniarek: Zakladateľ modernej slovenskej plastiky
Ján Koniarek mal zásadný podiel na charaktere a vývine plastiky 20. storočia na Slovensku. Jeho názorovo-umeleckými hodnotami svojich realizácií sa stal oporou tvorby nasledujúcej sochárskej generácie. Narodil sa pred 145 rokmi. Sochár sa narodil vo Voderadoch pri Trnave. Študoval na oddelení dekoratívneho sochárstva na Umelecko-priemyselnej škole v Bratislave. Po ukončení štúdií pôsobil v Srbsku, učil na Výtvarnej škole v Belehrade.
Po skončení vojny v roku 1918 sa vrátil do rodných Voderád. Neskôr sa usadil v Trnave, kde vytvoril mnoho prác. K najlepším dielam Jána Koniarka ďalej patrí Pomník padlým v 1. svetovej vojne. V Trnave je dnes umiestnená stála expozícia jeho diel. Koniarka vyhlásili za Trnavčana 20. storočia v roku 2000. Okrem toho, v roku 1938 pri veľkolepých oslavách 700. výročia udelenia mestských privilégií Trnave, odhalili jeho monumentálnu sochu. V roku 1942 dostal Národnú cenu za celoživotnú tvorbu. Ako pedagóg pôsobil v rokoch 1939 až 1943 na výtvarnom odbore Slovenskej vysokej školy technickej. Do Bratislavy dochádzal z Trnavy. Jeho dielo predstavuje dôležitú kapitolu v dejinách slovenského výtvarného umenia.