Umele oplodnenie a pôrod: Mýty, fakty a realita

Napriek tomu, že metódy umelého oplodnenia sú využívané už celé desaťročia, existuje okolo nich stále mnoho tajností, nejasností, poloprávd a omylov, ktoré medzi ľuďmi kolujú a mnohí im bohužiaľ aj veria. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na umelé oplodnenie a pôrod, rozoberajúc bežné mýty, medicínske fakty a praktické aspekty, s ktorými sa páry stretávajú.

Asistovaná reprodukcia: Nádej pre páry s problémami s plodnosťou

Je všeobecne známe, že problémy s plodnosťou nie sú v dnešnej dobe žiadnou výnimkou. Našťastie môžu páry, ktoré majú problémy so založením rodiny prirodzenou cestou, využiť možnosti asistovanej reprodukcie. Približne 5% párov s neplodnosťou vyskúša IVF. Od roku 1978 sa IVF narodilo viac ako 8 miliónov detí. Tento neľahký problém trápi čoraz viac párov, pričom momentálne môže mať problém s otehotnením až 1 zo 6 párov. Ak sa vám nedarí otehotnieť, nebojte sa požiadať o pomoc, problémy s plodnosťou trápi každý piaty pár.

Čo je asistovaná reprodukcia?

Asistovaná reprodukcia neznamená hneď IVF (in vitro fertilization). Najbežnejšou formou riešenia problémov s otehotnením je asistovaná reprodukcia. Základom liečby neplodnosti je zistiť jej príčinu. Týka sa to vyšetrenia oboch potenciálnych rodičov - ženy i muža. Pokiaľ sa rozhodnete absolvovať asistovanú reprodukciu, mali by ste vedieť, že môže prebiehať dvoma spôsobmi. Ide o komplexný proces, ktorý zahŕňa mnohé kroky. V rámci liečby trvá približne 9 až 14 dní, kým sa vám podarí zistiť, či bolo IVF úspešné.

Metódy asistovanej reprodukcie

• IUI (Intrauterinná inseminácia): Znamená vloženie spermií priamo do maternice v čase ovulácie. Spermie to tak majú bližšie k vajcovodu a vaječníkom, čo zvyšuje pravdepodobnosť otehotnenia. Táto metóda je vhodná napríklad práve pri mužskej neplodnosti, napríklad pri zníženej pohyblivosti či počte spermií. IUI môžete podstúpiť aj vtedy, ak využijete darcovské spermie, ak je vaším problémom endometrióza či znížená priechodnosť krčka maternice. Od muža je potrebný ejakulát, ktorý sa následne čistí a koncentruje. U ženy zvyčajne prebehne pred vložením spermií hormonálna stimulácia vaječníkov, aby sa vytvorilo čo najviac vajíčok a zvýšila sa pravdepodobnosť otehotnenia. Lekár urobí ultrazvuk, aby zistil presný čas ovulácie. V správnom čase pomocou katétra vloží cez pošvu a krčok maternice do vnútra maternice pripravené spermie. Niekoľko minút po zákroku budete ležať, potom sa môžete obliecť a pokračovať v bežných aktivitách.
• IVF (In vitro fertilization): Je komplexný proces, ktorý zahŕňa získavanie vajíčok z vaječníkov a ich manuálne spájanie so spermiami. Je to druh liečby plodnosti, pri ktorej sú vajíčka oplodnené spermiami mimo vášho tela. Niekoľko dní po oplodnení sa oplodnené vajíčko umiestni do maternice. Pri IVF už oplodnenie (spojenie spermie a vajíčka) neprebieha v tele matky, ale v laboratóriu.
• ICSI (Intracytoplazmatická injekcia spermie): Je zákrokom, pri ktorom spermia vchádza do vajíčka ihlou. ICSI môžete podstúpiť napríklad pri nízkom počte spermií, nedostatočne pohyblivých spermiách alebo vysokom počte poškodených spermií v ejakuláte. Vyselektujú sa len zdravé, nepoškodené spermie. Je to upravená metóda ICSI, pri ktorej sa použijú len zrelé a geneticky vyšetrené spermie.
• KET (Kryoembryotransfer): Predstavuje prenos vopred zamrazeného embrya do maternice.
• Predimplantačná genetická diagnostika (PGD): Znamená genetické vyšetrenie embrya vo včasnom štádiu jeho vývoja. Lekári testujú špecifické genetické choroby, overujú správny počet chromozómov. Embryá, ktoré sú geneticky v poriadku, môžu byť vložené do vašej maternice.

Priebeh IVF

Pred začatím liečby IVF vám môžu byť predpísané antikoncepčné tabletky alebo estrogén. Počas každého prirodzeného cyklu u žien v reprodukčnom období dozrieva skupina vajíčok. Avšak, len jedno vajíčko sa stáva dostatočne zrelým na ovuláciu. Počas cyklu IVF budete užívať injekčné hormonálne lieky, aby ste podporili súčasné a úplné dozrievanie celej skupiny vajíčok tohto cyklu. To znamená, že namiesto jedného vajíčka (ako v prirodzenom cykle) ich môžete mať oveľa viac.

Odber vajíčok prebieha v celkovej narkóze, 34-36 hodín po aplikácii hormónu hCG, takzvanej „spúšťacej injekcii“. Ihla sa zavedie do vaječníkov a následne sa z folikulov odsáva tekutina spolu s vajíčkami. Po odbere vajíčok sa embryológ pokúsi oplodniť všetky zrelé vajíčka. Vaše embryo musí prekonať značné prekážky, aby sa stalo embryom vhodným na prenos do maternice. V priemere 50 % oplodnených embryí postúpi do štádia, kedy môže byť vložené do maternice.

Pred začatím liečby budete potrebovať dôkladné lekárske vyšetrenie a testy plodnosti. Je potrebné, aby vyšetrením a testovaním prešli obaja partneri. Taktiež by ste nemali zabúdať na užívanie vitamínov už pred samotným IVF. Lekár vám odporučí začať s dopĺňaním kyseliny listovej najmenej tri mesiace pred prenosom embryí. Dôležitým krokom k úspešnému IVF je aj výber centra asistovanej reprodukcie.

Riziká a komplikácie spojené s umelým oplodnením

Ako každý lekársky zákrok, aj tieto metódy majú svoje riziká. Tak ako pri prirodzenom počatí, aj pri IVF existujú určité riziká.

• Ovariálny hyperstimulačný syndróm (OHSS): Spôsobený hormonálnymi injekciami na stimuláciu vaječníkov. Ide o asi týždeň trvajúce bolesti brucha, nafukovanie, nevoľnosť, vracanie a hnačky. Ak otehotniete, príznaky môžu pokračovať aj niekoľko týždňov.
• Mimomaternicové tehotenstvo: V prípade, že sa oplodnené vajíčko usídli inde, než sa má.
• Viacpočetné tehotenstvo: Mnohí majú umelé oplodnenie spojené s nárastom počtu dvojčiat. V minulosti totiž lekári kvôli zvýšeniu šancí na otehotnenie po IVF zavádzali do maternice ženy viac embryí súčasne. Práve kvôli zvýšenému riziku viacpočetného tehotenstva sa od tejto praxe začalo už pre niekoľkými rokmi celosvetovo upúšťať. Dvojčiatka sú síce dvojitá radosť, viacpočetné tehotenstvá však súvisia s mnohými zdravotnými komplikáciami. A to nielen pre matku, ale hlavne pre samotné deti. Okrem zvýšeného rizika potratov bývajú viacerčatá menšie a rodia sa predčasne. Môžu mať tiež problémy napríklad so zrakom alebo dýchaním. Pôrod je naviac spravidla vedený cisárskym rezom. Aj napriek tomu, že sa dnes transferuje len jedno embryo, neznamená to, že sa nemôže narodiť viac detí. Rovnako ako pri oplodnení prirodzenou cestou sa aj pri IVF embryo môže rozdeliť. K tomuto deleniu však dochádza až po oplodnení, spravidla po troch až siedmych dňoch. Podľa toho, na koľko častí sa embryo rozdelí, vznikajú jednovaječné dvojčiatka alebo trojčiatka. V naozaj výnimočných prípadoch sa môžu narodiť aj viacerčatá. Svetový rekord sú dokonca desatorčatá. Ide však o jednovaječných súrodencov, ktorí nevznikli vplyvom asistovanej reprodukcie, ale rukou všemocnej prírody. Viacpočetné tehotenstvo je ale rizikovejšie a to aj v raných fázach. Môže sa totiž stať, že sa jedno embryo prestane vyvíjať. Mnoho nastávajúcich mamičiek sa tak ani nedozvie, že čakali dvojčatá. Existujú ale indikátory, ktoré môžu naznačovať viacpočetné tehotenstvo ešte pred ultrazvukom. Ide napríklad o neobvykle vysokú hladinu hormónu hCG (ľudský choriový gonadotropín), ktorý sa testuje z krvi alebo moči. Všeobecne sa má za to, že na viacpočetné tehotenstvo odkazuje aj rýchlejší nárast veľkosti maternice.

Mali by ste vedieť, že pri umelom oplodnení môže vzniknúť viac embryí, no do vašej maternice vložia zvyčajne len jedno.

Umelé oplodnenie a skleróza multiplex

Skleróza multiplex ako taká nemá na plodnosť žiadny vplyv. Rovnako ani nezvyšuje riziko potratu či porúch plodu. V rámci umelého oplodnenia (in vitro fertilizácia, IVF) je u žien využívaná hormonálna stimulácia, ktorá môže vyvolať zhoršenie stavu, poprípade atak. Po hormonálnej stimulácii vaječníkov pred IVF, však môže byť zvýšené riziko relapsu ochorenia, preto je potrebné sa poradiť s ošetrujúcim lekárom. Platia pri ňom podobné pravidlá ako u žien plánujúcich tehotenstvo prirodzenou cestou.

Tehotenstvo nemá negatívny vplyv na dlhodobú prognózu ochorenia. Naopak, gravidita môže mať priaznivý efekt na dlhodobý priebeh sklerózy multiplex. Nezistil sa ani nijaký vplyv sklerózy multiplex na zvýšený výskyt spontánnych potratov, mŕtvych narodených detí, predčasných pôrodov alebo defektov. Skúma sa, či skleróza multiplex môže mať vplyv na nižšiu pôrodnú hmotnosť a dĺžku novorodenca. Je zistené mierne zvýšené riziko pomalšieho nástupu 2. doby pôrodnej, zvýšený počet kliešťových pôrodov a pôrodov sekciou, v porovnaní s bežnou populáciou. Typ prípadnej anestézy počas pôrodu nemá vplyv na počet relapsov ochorenia v období po pôrode a ani na ďalší vývoj ochorenia v budúcnosti. Výber anestézy a spôsob vedenia pôrodu je výhradne na pôrodníkovi.

Tehotenstvo spravidla patrí medzi obdobia, kedy u žien dôjde k ustáleniu sklerózy multiplex. Ataky sa počas neho objavujú skôr výnimočne. Príznaky ochorenia sa vrátia do pol roka po pôrode, preto sa matkám odporúča po celý tento čas dojčiť. Až potom sa vrátiť k pôvodnej liečbe. Nedávne výskumy dokonca ukázali, že s každým dieťaťom sa znižuje riziko zhoršenia ochorenia, preto odborníci povzbudzujú ženy, aby sa pri skleróze multiplex tehotenstva nebáli. Samozrejme, je to individuálne a všetko záleží od aktivity ochorenia a zdravotného stavu ženy. Obdobie, kedy bolo tehotenstvo ženám so sklerózou multiplex zakázané, je už dávno preč. Pri správnom načasovaní a naplánovaní môže väčšina žien s týmto autoimunitným chronickým ochorením priviesť na svet svojho vytúženého potomka.

Dôležité odporúčania pre ženy so sklerózou multiplex plánujúce tehotenstvo

• Pokiaľ je ochorenie pod kontrolou, zrejme tehotenstvo schváli. Od posledného ataku by malo uplynúť minimálne 6-12 mesiacov a ochorenie by malo byť aspoň rok stabilizované.
• Tehotenstvo bez atakov môžete podporiť vhodnou stravou, miernym cvičením (s ohľadom na tehotenstvo) a dostatkom odpočinku.
• U tehotných žien so sklerózou multiplex sú častejšie problémy s rovnováhou, ako sa telo zväčšuje.
• Aj ženy so sklerózou multiplex môžu počas pôrodu využiť epidurálnu anestéziu.
• U žien so sklerózou multiplex sa častejšie vyskytuje popôrodná depresia.
• Riziká, ktoré vám v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom hrozia, sú rovnaké ako u iných žien.

Čo si ujasniť pred podstúpením umelého oplodnenia?

Myšlienka, že vám niekto pomôže s otehotnením vlastného dieťaťa, keď sa vám nedarí prirodzenou cestou, je lákavá. Mali by ste poznať základné princípy umelého oplodnenia - najmä to, čo sa robí s embryami, ktoré budú vytvorené, tiež napríklad to, aké máte možnosti, čo sa týka rozhodovania o počte embryí, ktoré vám budú vložené do maternice. Dnes už nie je problém s počatím definitívnou stopkou na ceste k rodičovstvu. Moderná medicína ponúka riešenia, ktoré dávajú párom novú nádej - a umelé oplodnenie je jedným z nich. Aké vyšetrenia vás čakajú? Ako prebieha celý proces? A na čo by ste sa mali pripraviť? Poďme sa na to pozrieť bližšie.

Dnešná doba je čoraz náročnejšia na počatie bábätka prirodzenou cestou, keďže zažívame stres, pracovný zhon a aj kvôli finančnej situácii sa mnohé páry rozhodnú pre založenie rodiny vo vyššom veku, keď môže byť problém s otehotnením. S čím treba určite rátať, je séria vyšetrení, ktoré stanovia pravdepodobnú príčinu, zároveň aj schopnosť ženy absolvovať umelé oplodnenie. Po posúdení vhodnosti oboch rodičov sa odoberú pohlavné bunky a pripravia sa embryá. Je takisto potrebné uvedomiť si, že telo ženy býva obvykle stimulované hormonálnou liečbou, aby sa úspešnosť umelého oplodnenia zvýšila. Preto je pomerne časté, že namiesto jedného prírastku budete mať dva alebo možno aj tri. V každom prípade sa musí toto tehotenstvo sledovať pozornejšie, aby sa prípadné komplikácie podchytili včas.

Predčasné pôrody: Faktory a prevencia

Počet predčasných pôrodov pribúda a zisťovali sme, čo je ich najčastejšou príčinou. V Európe sa pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva narodí približne 8 zo 100 novorodencov. Ich počet vo vyspelých krajinách rastie, a to napriek kvalitnej lekárskej starostlivosti. Jedným z kľúčových faktorov je vyšší vek budúcich mamičiek, s ktorým stúpa riziko rôznych tehotenských komplikácií, ako aj predčasného pôrodu.

• Umelo vyvolaný predčasný pôrod: Ten sa vyvoláva kvôli vážnym zdravotným komplikáciám bábätka či mamičky. Ide o život, a preto lekár pôrod indukuje umelo.
• Predčasný odtok plodovej vody (PROM): Budúcej mamičke neočakávane praskne plodová voda. Často sa stáva, že odborníci nevedia odhaliť príčinu predčasného pôrodu. Jednoducho sa to stalo, napriek tomu, že mamička mala bezproblémové tehotenstvo.

V dnešnej dobe sú známe viaceré rizikové faktory, ktoré môžu viesť k predčasnému pôrodu. Pri spontánnom predčasnom pôrode má aj medicína oklieštené možnosti. Lekár môže budúcej mamičke podať tokolytiká, teda lieky, ktoré tlmia kontrakcie maternice. Dokážu potlačiť začínajúci sa pôrod približne na 48 hodín. Počas tohto obdobia dostáva žena kortikoidy, steroidy podporujúce dozrievanie pľúc bábätka. Aj pri predčasnom odtoku plodovej vody (PROM) zohráva čas kľúčovú rolu, pretože rapídne rastie riziko vzniku rôznych infekcií. Ak patríte do rizikovej skupiny mamičiek, ktorým hrozí predčasný pôrod, budete tomu musieť prispôsobiť aj priebeh celého tehotenstva. A to najmä v prípade predčasného otvárania či skracovania krčka maternice, ktorému sa dá zabrániť zašitím - serklážou. Lekár obvykle matkám v rizikovej skupine „predpíše“ pokoj na lôžku. Aj keď budete mať pocit, že sa vám čas neuveriteľne vlečie, oddychujte. Keď sa dieťatko narodí predčasne, čerství rodičia majú najväčšie obavy o jeho život. Našťastie, dnes je už medicína na takej vysokej úrovni, že dokáže zachrániť aj extrémne nedonosených novorodencov.

• Predčasniatka narodené pred 37. týždňom: Extrémne nedonosení novorodenci, ktorí sa narodia pred 28. týždňom tehotenstva, tvoria len 5 % predčasniatok. Najväčšiu skupinu predčasne narodených detičiek (60 až 70 % prípadov) tvoria bábätká narodené medzi 34. až 36. týždňom tehotenstva, u ktorých sa riziko vzniku rôznych zdravotných komplikácií znižuje na minimum.

Tehotenstvo po IVF: Je iné ako prirodzené?

"Asi každá jedna žena, ktorá otehotnie po mimomaternicovom oplodnení, si kladie otázky: Je moje tehotenstvo iné? Som viac riziková? Mám sa správať inak ako „prirodzene“ tehotná žena? Jednoduchá odpoveď na všetky tieto otázky je: NIE. Tehotenstvo prebieha úplne rovnako, či žena otehotnie spontánne alebo po umelom oplodnení. Môže mať komplikácie, a môže rovnako prebiehať úplne bez nich. Každá žena a každé tehotenstvo je unikátne,“ hovorí doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD., MBA.

Rozdiel oproti spontánnemu otehotneniu bude žena vnímať hlavne v prvých týždňoch tehotnosti. Samotné umelé oplodnenie je určite psychicky náročné obdobie, spojené so stresom a očakávaniami. „Prvé týždne po potvrdení tehotnosti je žena kontrolovaná oveľa častejšie ako pri spontánnom otehotnení, najčastejšie raz za dva týždne. Do desiateho týždňa tehotnosti je vo väčšine prípadov potrebné aj užívať lieky, aké spontánne tehotná žena užívať nemusí. Je to kvôli tomu, že hormonálna stimulácia pred umelým oplodnením môže narušiť tvorbu hormónov vo vaječníkoch, ktoré sú nevyhnutné pre včasné tehotenstvo. Okolo desiateho týždňa tehotenstva však túto funkciu tvorby hormónov plne preberá placenta a hormonálna liečba už vo väčšine prípadov nie je potrebná,“ vysvetľuje docentka.

Prvé dva až tri týždne po odbere vajíčok v rámci procesu mimotelového oplodnenia sa je potrebné pripraviť aj na určitý diskomfort - pobolievanie v podbrušku, pocit nafúknutého bruška. Je to spôsobené zväčšenými vaječníkmi a miernymi formami hyperstimulačného syndrómu, ktorý je po hormonálnej stimulácii relatívne častý a odznie v priebehu krátkeho času. Ťažké formy hyperstimulačného syndrómu sú už v súčasnosti veľmi zriedkavé a vo väčšine prípadov im vieme predísť.

Najčastejšou komplikáciou včasného tehotenstva po mimotelovom oplodnení je stres a strach. „Je ťažké ho eliminovať, ale treba si uvedomiť, že to vášmu bábätku neprospieva. Je pochopiteľné, že žena, ktorá sa roky snažila neúspešne otehotnieť, sa o to svoje tehotenstvo bojí. Ale najlepšie, čo pre bábätko v brušku môžete urobiť, je byť v čo najväčšej pohode. Nie je vhodná prílišná fyzická aktivita ani náročné športy, ale prechádzky v prírode a primeraný pohybový režim vám určite pomôžu. Ležať a nehýbať sa v prípade bezproblémového priebehu tehotenstva po mimotelovom oplodnení nie je nutné, ba dokonca by sme mohli povedať, že nevhodné.“

Prelom po 10. týždni tehotenstva

V prípade, že sa nevyskytnú žiadne komplikácie, v 10. týždni tehotnosti po mimotelovom oplodnení je pacientka odporúčaná do starostlivosti svojho gynekológa a nie je potrebné ďalšie sledovanie v centre reprodukčnej medicíny. Riziko potratu po 10. týždni už je relatívne nízke, a ďalšia podporná liečba už zvyčajne nie je potrebná. To, samozrejme, neznamená, že žena sa o svoje budúce bábätko prestane báť. Báť sa bude celé tehotenstvo a následne asi aj celý ďalší život, ale taký je už osud mamičiek.

Ako pri viacplodovom tehotenstve?

V súčasnosti sa už v rámci asistovanej reprodukcie preferuje prenos len jediného embrya do maternice ženy, čím sa znižuje percento viacplodových tehotností na riziko bežnej populácie. Sú však pacienti, u ktorých sa do maternice aj v dnešnej dobe prenášajú dve embryá. Asi v 20 % všetkých tehotenstiev, ktoré vznikli po prenose 2 embryí do maternice, dôjde ku uhniezdeniu oboch embryí. Takéto tehotenstvo je, samozrejme, oveľa rizikovejšie, a pacientka sa musí pripraviť na častejšie kontroly a obmedzenejší režim. „Snažíme sa hlavne minimalizovať riziko predčasného pôrodu a s tým spojených novorodeneckých komplikácií. Cieľom modernej reprodukčnej medicíny je ale čo najviac znížiť percento dvojčiat,“ vysvetľuje lekárka s 18-ročnou praxou v asistovanej reprodukcii.

A opäť vek

Určité špecifiká starostlivosti o tehotnosť po IVF vyplývajú aj z vekového zloženia populácie pacientiek liečených v IVF centrách. Vekový priemer tehotných je tu vyšší ako v populácii žien, ktoré otehotnejú spontánne. S tehotenstvom vo vyššom veku sa následne spájajú rôzne komplikácie, ktoré sa u tejto skupiny tehotných vyskytujú častejšie, ako v mladších vekových ročníkoch. Sú to napríklad riziko predčasného pôrodu, tehotenskej cukrovky, vysokého tlaku a preeklampsie a mnohých ďalších ochorení. Za vysoko rizikové už musíme pokladať tehotnosti po 45. roku veku života ženy, ktoré si vyžadujú zvyčajne špecifickú starostlivosť a častejšie kontroly v poradni.

„Pacientky sa pred umelým oplodnením často pýtajú aj na to, či umelé oplodnenie zvyšuje riziká pre bábätká v zmysle vyššieho výskytu genetických abnormalít a vrodených vývojových chýb. Znovu si je potrebné uvedomiť, že skupina pacientiek tehotných po IVF je priemerne staršia. Po 35. roku života ženy už stúpa riziko genetických abnormalít plodu, tak v prípade spontánneho otehotnenia, ako aj asistovanej reprodukcie. V súčasnosti však už máme k dispozícii aj neinvazívne testy z krvi matky, ktoré vedia odhaliť tieto najčastejšie abnormality už po 11. týždni tehotnosti. Čo sa týka výskytu vrodených vývojových chýb u bábätiek, tak zatiaľ čo v bežnej populácii je riziko 2 %, po umelom oplodnení je riziko zhruba 4 %. Preto každej tehotnej odporúčame dôsledný prenatálny skríning. Dnešné možnosti prenatálnej diagnostiky sa už posunuli tak dopredu, že odborníci na prenatálnu diagnostiku vedia odhaliť veľkú časť takýchto problémov už v 12. týždni tehotnosti. Najdôležitejším vyšetrením však stále ostáva podrobný morfologický ultrazvuk okolo 20. týždňa tehotnosti,“ vysvetľuje docentka Toporcerová z Centra asistovanej reprodukcie Gyncare Košice.

Predčasný pôrod a cisársky rez

Riziko predčasného pôrodu je u jednoplodových tehotností po mimotelovom oplodnení trošku vyššie ako v prípade spontánnych otehotnení. Podľa niektorých štúdií však toto riziko klesá v prípade tehotnosti po prenosu rozmrazených embryí, kedy sú hormonálne pomery u ženy takmer identické ako pri prirodzenom otehotnení. Riziko predčasného pôrodu u dvojčiat je výrazne zvýšené, ale je rovnaké tak v prípade gravidít po umelom oplodnení, ako aj spontánnych tehotností.

Otehotnenie po IVF cykle neznamená, že budú mamičky rodiť cisárskym rezom. Indikácie na cisársky rez sú rovnaké, či už žena otehotnela spontánne, alebo po metódach asistovanej reprodukcie. Dôležitý je aktuálny nález u tej ktorej ženy.

Môžeme teda jednoznačne povedať, že tehotnosť po asistovanej reprodukcii sa veľmi nelíši od tehotenstva po spontánnom otehotnení. V oboch prípadoch sú dôležité pozitívne naladenie a pravidelná prenatálna starostlivosť. V absolútnej väčšine prípadov tehotnosť po asistovanej reprodukcii prebehne bez akýchkoľvek komplikácií a po 9 mesiacoch majú rodičia doma maličkého drobca, na ktorého veľmi dlho čakali.

Mýty a fakty o umelom oplodnení a pôrode

• Mýtus 1: Pri metódach asistovanej reprodukcie sú vždy vybrané a používané iba tie najsilnejšie embryá s najväčšou životaschopnosťou, z ktorých sa neskôr spravidla vyvinú úplne zdravé detičky. Žiadne vedecké výskumy nepreukázali, že by tieto deti boli náchylnejšie k chorobám, alergiám alebo mali problémy s imunitou. Jediné, čo by eventuálne mohlo nastať je, že deti narodené pomocou technológie asistovanej reprodukcie známej ako oplodnenie in vitro (IVF) môžu mať ako dospievajúci zvýšené riziko vysokého krvného tlaku.
• Mýtus 2: In vitro fertilizácia čiže IVF je medzinárodne používanou skratkou, pod ktorou sa obvykle zhrňujú všetky metódy, ktoré moderná reprodukčná medicína ponúka. (Skutočnosť: IVF je len jedna z metód asistovanej reprodukcie.)
• Mýtus 3: Po umelom oplodnení vždy nastáva viacpočetné tehotenstvo. (Skutočnosť: Zďaleka to nie je pravidlom a nie je to ani cieľom lekárov. Avšak, je pravda, že viacpočetné tehotenstvo sa vyskytuje častejšie po umelom počatí než po prirodzenom otehotnení. V dôsledku toho potom prichádza k častejšiemu pôrodu dvojčiat po IVF. V posledných rokoch je však snahou, aby počet viacpočetných tehotenstiev klesal, čo sa tiež darí.)
• Mýtus 4: Umelé oplodnenie sa využíva na výber pohlavia dieťaťa. (Skutočnosť: Len vo veľmi výnimočných situáciách, keď je tu zdravotný problém, napríklad v prípade genetických porúch alebo dedičných chorôb, ktorých prenos je závislý na pohlaví ich budúceho potomka.)
• Mýtus 5: Ženy po umelom oplodnení vždy rodia cisárskym rezom. (Skutočnosť: V žiadnom prípade! Fakt, že ste bábätko počali pomocou niektorej z metód umelého oplodnenia, rozhodne neznamená, že ho porodíte „cisarákom“. Rozhodnutie o spôsobe vedenia pôrodu vždy vydá lekár, ktorý vás bude mať v starostlivosti v rámci predpôrodnej poradne alebo po nástupe do pôrodnice.)
• Mýtus 6: Po umelom oplodnení je možné otehotnieť bezproblémovo aj vo vyššom veku. (Skutočnosť: Iste, môže sa to podariť, však to neznamená, že by tehotenstvo v pokročilejšom veku bolo bezproblémové a jednoduché. V každom prípade je z hľadiska veku a plodnosti vhodné, aby žena otehotnela radšej v 25ke než v 40 rokoch.)
• Mýtus 7: Odber vajíčok je veľmi bolestivý. (Skutočnosť: Žiadny strach, jediná nepríjemná vec, ktorá vás v celom procese čaká, je odber vajíčok z vaječníkov, ktorý sa vykonáva na operačnom sále pomocou punkcie za použitia špeciálnej ultra tenkej ihly. Väčšina kliník asistovanej reprodukcie ale vykonáva tento zákrok v krátkej celkovej anestézii, takže neucítite nič. Len po prebudení vás môže ľahko pichať v podbrušku.)
• Mýtus 8: Umelé oplodnenie je plne hradené poisťovňou. (Skutočnosť: Je fakt, že ak sa začnete liečiť na niektorej z kliník a podstúpite umelé oplodnenie na založenie rodiny, budete sa musieť podieľať aj vlastnými finančnými prostriedkami. O státisíce spravidla nejde, ale rodinný rozpočet môže zaplakať. Niekedy ide o pár tisíc, inokedy sa môžete dostať až ku tridsiatim tisícom. Podľa toho, či sa otehotnieť podarí hneď na prvý raz. Čo sa týka finančnej stránky, cena sa šplhá k 1 500€, no je to liečba s najvyššou mierou úspešnosti na prvý pokus.)
• Mýtus 9: Po prenose embrya je nutné ležať v posteli. (Skutočnosť: To, či po prenose oplodneného embrya do maternice budete musieť ísť na „PNku“ a len ležať v posteli a dodržiavať kľudový režim, zaujíma veľkú časť nastávajúcich mamičiek. Podľa lekárov si tým šancu na úspešnosť otehotnenia ale nijako nezvýšia. Ak je embryo zdravé a životaschopné a žena nemá žiadne zdravotné problémy, otehotnie aj bez akýchkoľvek režimových opatrení. Naopak, po prenose by žena mala robiť všetko tak, ako je zvyknutá. Teda chodiť do práce, ak športuje, tak ďalej športovať, upratovať, skrátka byť aktívna a nestresovať sa tým, či to vyjde, alebo nie.)

Potenciálne riziká vrodených postihnutí po IVF

Umelé oplodnenie („oploodnenie v skúmavke“ (in vitro fertilization, IVF) môže významne zvýšiť výskyt postihnutia výsledných novorodencov. Zvlášť v súvislosti so zrakom, srdcom, reprodukčnými orgánmi a močovodným systémom. Usilovali sa získať dodatočné informácie o potenciálnych súvislostiach medzi vrodenými postihnutiami a IVF. Tie totiž, napriek čoraz častejšiemu využívaniu IVF v USA, stále nie sú dostatočne preskúmané. Na druhej strane je nepotešiteľným faktom, že vrodené postihnutia predstavujú veľkú časť pediatrickej chirurgickej starostlivosti. Úmerne tomu spotrebúvajú významné percento finančných zdrojov vyčlenených na zdravotnícku starostlivosť.

Skúmali deti, aj mamy. Celých USA využívajú IVF najčastejšie rodičovské páry v Kalifornii. Členovia tímu preto skúmali kalifornské deti narodené v rokoch 2006-2007 po IVF respektíve analogických liečbach, využívajúcich lieky na posilnenie plodnosti alebo umelú insemináciu. Všímali si vek matky, jej etnickú príslušnosť, počet pôrodov, pohlavie dieťaťa, rok narodenia, a napokon hlavný bod, výskyt vážnych vrodených postihnutí.

"Naše zistenia zahŕňajú významnú súvislosť medzi použitím technológií asistovanej reprodukcie, ako sú určité typy IVF, a zvýšeným rizikom vrodených postihnutí,“ povedala Lorraine Kelleyová-Quonová. Vzorku tvorilo 4795 detí narodených po IVF a 46 025 prirodzene počatých detí s podobnou demografiou matiek. Celkove v nej bolo 3463 detí s vážnymi vrodenými postihnutiami. V rámci detí narodených po IVF bol však výskyt postihnutí výrazne vyšší. A to 9 percent voči 6,6 percenta u prirodzene počatých. Aj po zohľadnení materských faktorov. Pri postihnutiach oka to bolo 0,3 percenta voči 0,2 percenta. Pri postihnutiach srdca 5 percent voči 3 percentám.

Šanca na postihnutie? Pri postihnutiach genitálií a močovodného systému 1,5 percenta voči 1 percentu. Celkové šance vrodeného postihnutia po IVF boli 1,25-krát vyššie. Riziká výskytu vrodených postihnutí po umelej inseminácii alebo vyvolaní ovulácie - samých osebe - neboli v tomto kontexte významné. Lorraine Kelleyová-Quonová preto akcentovala potrebu, aby rodičia, uvažujúci o IVF, vopred skutočne dôkladne prekonzultovali s lekárom všetky potenciálne riziká.

Asistovaná reprodukcia je veľmi citlivá téma. Názory na ňu závisia od vlastnej rodinnej situácie „posudzovateľov“ a ich ideologického zázemia. Na jednej strane je túžba párov po vlastnom dieťati. Eskalujúci výskyt ženskej či mužskej neplodnosti zrejme súvisí so zmenami životného štýlu a reprodukčného správania. Napríklad s odkladaním narodenia potomstva do vyššieho veku, či už je to motivované ekonomicky, alebo chuťou najprv si „užiť“. Pribúda však dôkazov, že v pozadí sú aj faktory životného prostredia, predovšetkým jeho chemizácia. A to už je problém sociálny. Na druhej strane námietky proti asistovanej reprodukcii, vychádzajúce z tradícií alebo z ideológie, nemožno šmahom odmietnuť ako tmárstvo. Majú racionálny základ, hoci zrejme iný, ako si myslia ich nositelia. O reprodukčnej biológii sa toho stále nevie dosť, takže nechať veci na prirodzených „sitách“ v organizmoch rodičov sa niekomu javí správnejšie. Rovnako sa však nedá poprieť, že väčšina príčin neplodnosti je v zásade biologicky triviálna, takže ak sa našla možnosť napraviť ich prostriedkami asistovanej reprodukcie, základná etika a vlastnosť človeka nezmieriť sa, ak existuje riešenie, diktuje, že to treba urobiť.

Výskum tímu Lorraine Kelleyovej-Quonovej však znovu upozorňuje na potrebu vrcholnej opatrnosti. Lebo nešťastie možno vyvažovať iba šťastím. Aj keď niektorí rodičia dajú prednosť chorému vlastnému dieťatku pred nijakým. Pokiaľ, pravdaže, postihnutie nenaruší jeho základnú schopnosť samostatnej existencie. Medicína napokon postupuje vpred míľovými krokmi. Takých rodičov možno pochopiť.

Manželský pár z amerického štátu New York podal federálnu žalobu na kliniku v Los Angeles, ktorá sa špecializuje na asistovanú reprodukciu, tvrdiac, že sa im po umelom oplodnení narodili deti, ktoré neboli ich biologickými potomkami. To, že bábätká naozaj nie sú ich vlastnými deťmi, potvrdili testy DNA a dvojica sa ich musela vzdať. Manželia, identifikovaní len ako Y.Z. and A.P., podstúpili umelé oplodnenie po mnohých neúspešných pokusoch o počatie. Vo svojej žalobe uviedli, že na liečbu v klinike a ďalšie s tým spojené výdaje minuli viac ako 100-tisíc dolárov (v prepočte viac ako 86-tisíc eur). Chybné konanie lekárov ešte pred narodením naznačilo ultrazvukové vyšetrenie, počas ktorého pár zistil, že čakajú chlapcov, hoci im lekári tvrdili, že použili len ženské embryá. Vtedy im lekári povedali, že sú zábery nepresné. Manželia však v marci na svete naozaj privítali chlapcov a o to viac boli šokovaní, pretože neboli ázijského pôvodu, ako sú oni. Pri testoch DNA vyšlo najavo, že deti nielenže nie sú ich, ale dokonca si nie sú ani navzájom príbuzné a ich rodičmi sú dva iné páry. Pár tvrdí, že prišiel o dve deti a "utrpel značné a permanentné ujmy, z ktorých sa nezotaví". Žena utrpela "fyzické aj emočné ujmy, pre ktoré ešte stále podstupuje liečbu poskytovanú lekármi a bude v tom pokračovať aj v budúcnosti", uvádza sa v žalobe.

tags: #umele #oplodnenie #a #porod