Chodítka pre deti: Moderný mýtus alebo skutočná pomôcka?

Každý rodič netrpezlivo očakáva dôležité míľniky vo vývoji svojho dieťaťa. Jedným z nich je aj moment, kedy dieťa začne samo sedieť a chodiť. Používanie chodítka u detí je rozsiahla téma, ktorá si vyžaduje komplexný prístup. V tomto článku sa pozrieme na to, kedy je vhodné začať s používaním chodítka, ako vyzerá ideálny sed dieťaťa, ako mu môžete pomôcť a naopak, ako sa vyhnúť chybám, ktoré by mohli jeho vývoj negatívne ovplyvniť.

Odkedy môže bábätko sedieť?

Deti začínajú samostatne sedieť približne v 6. až 9. mesiaci, pričom najviac detí začne sedieť v 8. mesiaci. Je však dôležité brať do úvahy individuálne rozdiely, ktoré môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, napríklad svalovým napätím či vonkajšími stimulmi. Rodičia si často myslia, že dieťa už môže sedieť vtedy, keď začne reagovať na podávané prsty tým, že sa snaží zdvihnúť do sedu. Tu treba však postupovať opatrne, pretože to ešte nemusí znamenať, že svalstvo dieťaťa je už dostatočne vyvinuté a pripravené na sedenie. Sila chrbtových svalov sa vyvíja postupne, preto je dôležité rešpektovať prirodzený vývoj dieťaťa a jeho pohybové schopnosti. Deti zvyčajne pred sedením najprv lezú. Sedenie je až vrcholným bodom ich pohybového vývoja, pričom nevstávajú do sedu priamo z ležania na chrbte, ale cez ležanie na brušku a postupné otáčanie do bokov.

Samostatným sedom sa rozhodne nemyslí to, keď rodičia dajú svoje dieťa do chodítka alebo ho oprú o roh postele. Deti začnú sedieť samostatne vtedy, keď sú schopné dostať sa do sedu svojpomocne, vo voľnom priestore, a to buď cez prechod z kľaku alebo z ležiacej pozície na brušku. Dieťa spočiatku sedí s ohnutým chrbtom, vykazuje známky nestability a môže z tejto pozície aj padať. Ale toto štádium by malo trvať len približne 2 týždne. Po tomto období by malo dieťa získať potrebnú stabilitu a sedieť už vzpriamenejšie.

Ako vyzerá ideálny sed dieťaťa?

Ideálny sed dieťaťa je charakterizovaný niekoľkými kľúčovými znakmi, ktoré signalizujú správny vývoj a pripravenosť na ďalšie pohybové aktivity.

• Pozícia nôh: Nohy by mali byť pohodlne natiahnuté pred sebou, bez známok napätia. Nie sú skrčené pod telom ani prekrižené.
• Umiestnenie ramien: Ramená by mali visieť uvoľnene, smerom dolu od uší, bez zdvíhania alebo napínania. To naznačuje, že dieťa má dostatočnú silu v horných končatinách a ramenách na udržanie rovnováhy.
• Držanie krku a hlavy: Krk by malo dieťatko držať rovno, bez toho, aby predsúvalo hlavu dopredu. Ideálny postoj znamená, že uši sú v rovnakej línii s ramenami a brada nie je vystrčená. Toto je znak správneho postavenia hornej časti chrbtice a krku.

Tieto znaky poukazujú na to, že dieťa má vyvinuté potrebné svalstvo na stabilné a vzpriamené sedenie, čo je základ pre ďalší rozvoj motorických schopností.

Ako bábätku dopomôcť v sedení?

Kľúčom k podpore prirodzeného vývoja bábätka je nielen sústredená pozornosť, ale aj tvorba prostredia, ktoré je prívetivé pre dieťa. Aktívne môžete podporiť vaše dieťatko vo vývoji sedenia tým, že ho budete často ukladať na bruško. Tento spôsob posilní svaly hlavy, ramien, krku a chrbta dieťaťa. Pomôcť mu môžeme aj tak, že pri krátkych prechádzkach zmeníte chrbtovú opierku kočíka na 45 stupňový uhol, aby dieťatko videlo von z kočíka. Nenechávajte to však takto dlho. Zároveň dajte pozor na to, aby bábätko striedalo sed a ľah, čím budete rešpektovať prirodzenú potrebu chrbtice.

Ako dieťaťu neublížiť?

Je dôležité si uvedomiť, že urýchľovanie prirodzených vývojových fáz môže mať negatívne dôsledky. Nenechávajte dieťa sedieť príliš dlho v sedačkách, v kočíkoch alebo opreté o gauč. Nie je vhodné urýchľovať jednotlivé fázy pohybového vývoja dieťaťa. Nemali by ste ho stavať na nohy príliš skoro, ale zároveň by ste mu nemali brániť v spontánnych aktivitách.

Dieťa v tomto veku môžete tiež ohroziť prudkým natriasaním alebo vyhadzovaním do vzduchu počas hrania. Tieto činnosti môžu byť pre jeho nezrelý pohybový aparát škodlivé. Dôležité je tiež dbať na bezpečnosť pri manipulácii s dieťaťom, aby nedošlo k pádom alebo iným úrazom.

Chodítka: Áno alebo Nie?

Chodítka ešte stále patria v mnohých rodinách k bežnej výbave pre dieťatko v prvom roku života. Už od jeho narodenia sa s touto vecou akosi automaticky počíta. Ide o skutočnú pomôcku, ktorá vaše dieťa podporí v chôdzi, alebo len o marketingový ťah zarobiť skutočne na všetkom? Aj dnes nájdeme v „detských obchodoch“ alebo na internete naozaj ich veľký výber s rôznymi zábavnými aktivitami, zvukmi, svetielkami, čo v mnohých prípadoch pripomína skôr hračkáreň na štyroch kolieskach… O ich vhodnosti sa však čoraz viac pochybuje.

Stanovisko odborníkov

Áno, lekári varovne dvíhajú prst! Neurológovia aj detskí pediatri sú vo väčšine prípadov proti používaniu chodítok a rodičom ich neodporúčajú. Niektoré mamičky sa priam pyšne vystatujú, že svoje dieťa dali do chodítka už vo veku 4 mesiacov! Dôsledky takéhoto konania môžu byť pre dieťa po zdravotnej stránke veľmi vážne! Jeho chrbtica ani kĺby nie sú na takúto zaťaž pripravené, ani dostatočne vyvinuté. To môže spôsobiť rôzne deformácie chrbtice, kĺbov, zlé chodiace návyky a zdravotné ťažkosti v dospelosti.

Česká pediatrická spoločnosť ešte v roku 2009 vydala vyhlásenie a podrobné vysvetlenie k tejto problematike. V správe sa jasne uvádza, že „chodítka napriek fámam o pomoci rozvoja chôdze dieťatka tomuto rozvoju nepomáhajú. Normálna chôdza dieťaťa totiž vyžaduje vertikálne postavenie a inú mobilitu, čo pohyb v chodítku neumožňuje. Chodítko skôr naopak je možnosťou zaostávania vo vývoji chôdze.“

Slovenská pediatrická spoločnosť tiež neodporúča používať chodítka pre deti v žiadnom veku, výnimkou sú špecifické indikácie, ktoré však ale tiež nepripúšťajú používanie chodítok pre dojčatá a batoľatá.

Negatívne vplyvy chodítka

Používanie chodítok má viacero negatívnych dôsledkov na zdravý vývoj dieťaťa:

• Nepriaznivý vplyv na vývoj chrbtice: Ohrozená je predovšetkým krčná chrbtica. Deti, ktoré pridlho sedávali v chodítku, mali problémy s vybočením chrbtice, čo môže viesť k skolióze a iným deformáciám.
• Asymetria v pohybe dolných končatín: Chodítko spôsobuje asymetriu v pohybe dolných končatín pri chôdzi, čo môže viesť k nesprávnym chodiacim návykom.
• Obmedzenie obranných reflexov: Pri bežnom učení chôdze dieťatko padne zľahka na zadok a jeho reflexy sú aktivované. Chodítko tieto reflexy obmedzuje, čím dieťa stráca dôležitú spätnú väzbu o svojom tele.
• Neurologické symptómy: Môže spôsobovať neurologické symptómy, predovšetkým stuhnutie končatín.
• Problémy s kĺbami: Spôsobuje problémy s detskými kĺbami, predovšetkým s bedrovými, ktoré nie sú pripravené na takéto zaťaženie.
• Chôdza po špičkách: Deti sa počas pohybu v chodítku odrážajú špičkami, čo môže viesť k pretrvávaniu tohto návyku aj po odstránení chodítka. To má za následok skracovanie Achilovej šľachy.
• Zvýšené riziko úrazov: Chodítka sú často príčinou mnohých úrazov. Najčastejšie dochádza k prevráteniu dieťaťa aj s chodítkom v dôsledku narazenia na prah dverí, nejaký predmet, či dokonca pád zo schodov. Dieťa v chodítku môže dosiahnuť rýchlosť až 10 km/h, čo v kombinácii s jeho neschopnosťou adekvátne reagovať na prekážky zvyšuje riziko vážnych zranení. Tieto úrazy sú o to horšie, že dieťa je v chodítku pripútané.

Žiadny odborný medicínsky text neprináša pozitívne skúsenosti s chodítkami. Ide o dobre premyslený marketingový ťah zaujať rodiča, aby kúpil dieťaťu to, čo v skutočnosti nepotrebuje. Ich malou výhodou je určite to, že dieťa sa na nejaký čas zabaví a mamička si môže aspoň čo-to v domácnosti porobiť. Avšak veľakrát sa stáva, že rodičia radi „odkladajú“ svojho drobčeka do chodítka, pretože je to oveľa jednoduchšie a pohodlnejšie ako sa mu venovať.

Alternatívy k tradičným chodítkam

Kým sa dieťa naučí chodiť, trvá mu, kým získa rovnováhu. Lepšou alternatívou je však vložiť ho do detskej ohrádky, alebo na deku s hračkami. Tieto možnosti poskytujú dieťaťu bezpečný priestor na objavovanie a pohyb bez nežiaducich vplyvov.

Existujú však aj iné typy pomôcok, ktoré môžu podporiť rozvoj dieťaťa, ak sú používané správne a s mierou:

• Statické chodítka (tzv. pavúk): Tieto chodítka sú samy o sebe nepohyblivé, dieťa sa do nich iba zavesí a má možnosť odrážať sa špičkami nôh od podlahy, vďaka čomu trénuje pohyb pri chôdzi. Nikdy nepoužívajte chodítko skôr než vie dieťatko samostatne stabilne sedieť, teda nie skôr ako dovŕši šiesty alebo siedmy mesiac života. Táto hranica je však len orientačná, vždy závisí od samotného dieťaťa. Mnohé batoľatá v pavúkovi vydržia spokojné celé hodiny a práve to je dôvod, pre ktorý sa klasické chodítko pre dieťa teší svojej obľube aj medzi mnohými rodičmi, no nikdy nepoužívajte chodítko na „odkladanie“ dieťaťa. Ak sa rozhodnete pre kúpu klasického chodítka pre dieťa, vyberte typ s možnosťou výškového nastavenia a dbajte na kvalitnú a stabilnú konštrukciu.
• Aktívne chodítko - vozík: Toto chodítko je vybavené kolieskami, takže slúži ako jednoduchá opora. Batoľa sa drží za veľké madlo, cíti sa bezpečnejšie a rýchlejšie zvládne základné prvky chôdze. Dieťa si ho tlačí pred sebou a zároveň sa ho pridržiava, takže mu poskytuje oporu pri prvých krokoch, no musí sa snažiť aj samo. Mnohí tento typ v porovnaní s klasickým chodítkom považujú za lepšiu a zdravšiu voľbu, no vždy je výsledný výber aj tak na zvážení samotného rodiča. Veľmi obľúbené z hľadiska kvality i stability sú aktívne chodítka vyrobené z dreva. Niektoré dokonca motivujú tých najmenších k chôdzi. Ak dieťatko chce, aby mu chodítko hralo alebo svietilo, musí začať chodiť. Aktívne chodítka existujú v podobe štandardných hracích panelov, ale aj vo forme obľúbených zvieratiek, vozíkov s nákladom, autíčok či kočíkov pre bábiky. A kedy dieťa zvládne chôdzu s oporou aktívneho chodítka? Skôr ako okolo deviateho mesiaca to nebude. Skôr ako dáte dieťatku aktívne chodítko, odstráňte z podlahy všetky prekážky, na ktorých by dieťa mohlo spadnúť a obujte mu pevnú obuv bez šnúrok.

Aj keď aktívne chodítka nie sú natoľko bezpečné ako klasické chodítka, vytvárajú priestor pre rozvoj správnych motorických návykov. Je však dôležité ich používať s mierou a dohľadom.

Ako učiť dieťa chodiť?

Väčšina detí sa prvýkrát postaví samé na nohy medzi siedmym až ôsmym mesiacom a pridržiava sa. Následne začne obchádzať nábytok. Dôležité je, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť. Bežné pády sú ale veľmi dôležité, pretože malému chodcovi poskytujú dôležité informácie o svojom tele a rovnováhe. Uvidíte, do pár mesiacov sa odhodlá aj na samostatný stoj bez opory a krátko nato aj na svoje prvé kroky.

Mnohé mamy dostanú rady do života, že by svojho malého miláčika, hneď ako sa postaví, zobrali za ruky a veľa s ním chodili. Lekári však s takýmto názorom nesúhlasia. Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal. „Dieťa možno bude mať úsmev na tvári, ale nemali by ste to robiť, môžete mu skôr ublížiť,“ doplnila pediatrička.

Ak budete dieťa pri chôdzi ťahať za ruky, a teda ruky bude mať vystreté smerom hore nad ramenami, dôjde:

• K zmene ťažiska - posun vpred, dieťa je zavesené na vašich rukách
• K nesprávnej funkcii stabilizátorov bruška, chrbtice a trupu
• K nesprávnemu postaveniu krčnej chrbtice
• Hrozí riziko vytiahnutia lakťa
• K nesprávnemu nášľapu nohy na špičku
• Dieťa stratí odvahu, spolieha sa na rodiča a predlžuje sa moment samostatnej chôdze

Predlžujeme dobu samostatného chodenia. Keď už chcete s dieťaťom veľmi chodiť, držte jeho ruky radšej pod úrovňou ramien a vy sa viac ohnite v chrbte. „Pre dieťa je to prirodzenejšia poloha a lakte sú chránené, stále to však nie je ideálne,“ vysvetlila. Alebo ho iba pridržte jemne za boky, ale aj to len minimálne.

Podľa odborníkov je najlepšie nechať dieťa dospieť do bodu, kedy samo začne robiť svoje prvé krôčiky bez akejkoľvek pomoci rodičov. „Dieťatku musí na samostatnú chôdzu dozrieť nervová sústava a taktiež si musí nacvičiť iné veci, ako nájsť ťažisko, spevniť trup, zaťažiť chodidlo, naučiť sa správny nášľap a používať jednotlivé svalové skupiny,“ vysvetlila detská lekárka. Až keď na chôdzu bude naozaj zrelé, ani sa nenazdáte a po dome vám už bude smelo cupitať. „Pri samostatnej chôdzi dieťa vie zastaviť, zmeniť smer, rozbehnúť sa, čupnúť si a následne sa postaviť,“ uviedla Michňová, ktorá mamám radí aj na svojom instagramovom profile detska_doktorka.

Rady pre rodičov

• Neponáhľajte sa: Vodenie batoľaťa za ruky je zásah do jeho prirodzeného pohybového vývoja, ktorý môže navyše negatívne ovplyvniť aj jeho zdravie.
• Doprajte dieťaťu čas a priestor: Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy. „Vytvárajte detičkám správne podmienky na vývoj, buďte obozretní voči úrazom, doprajte im dostatok času a hlavne nič neurýchľujte, všetko príde vtedy, kedy má,“ uzavrela detská lekárka Monika Michňová.
• Podporujte prirodzený vývoj: Aktívne môžete podporiť vaše dieťatko vo vývoji sedenia tým, že ho budete často ukladať na bruško. Tento spôsob posilní svaly hlavy, ramien, krku a chrbta dieťaťa. Pomôcť mu môžeme aj tak, že pri krátkych prechádzkach zmeníte chrbtovú opierku kočíka na 45 stupňový uhol, aby dieťatko videlo von z kočíka.

Čo v prípade, že dieťa stále nesedí, aj keď by už malo?

Nemusíte sa obávať, ak vaše dieťa už má viac ako 9 mesiacov a stále nesedí. Psychomotorický vývoj je fascinujúci a individuálny proces. Ak máte akékoľvek pochybnosti o vývoji vášho dieťaťa, vždy je najlepšie konzultovať situáciu s pediatrom alebo detským neurológom, ktorý poskytne odborné posúdenie a prípadné odporúčania.

tags: #od #kedy #moze #byt #dieta #v