Príchod nového člena do rodiny je bezpochyby radostnou udalosťou, no pre bábätko predstavuje obrovskú zmenu. Známe a bezpečné prostredie maternice, kde bolo teplo, ticho a útulno, sa zrazu mení na hlučný, svetlý a neznámy svet. Ako sa bábätko s touto radikálnou zmenou vyrovnáva a ako mu môžu rodičia pomôcť pri adaptácii a neskoršom rozvoji? Kľúčom k úspešnému štartu do života je vytvorenie podnetného prostredia, ktoré podporuje nielen fyzický, ale predovšetkým emocionálny a kognitívny rozvoj dieťaťa od prvých chvíľ jeho existencie.
Novorodenec a jeho prvá adaptácia na svet
Novorodenec je od prvého dňa svojho života úplne závislý od starostlivosti dospelých. Bez pomoci nedokáže prežiť, a preto je prirodzene nastavený tak, aby v rodičoch a opatrovateľoch vyvolával emócie, ktoré ho ochránia a zabezpečia mu potrebnú pozornosť. Plač je jedným z hlavných komunikačných prostriedkov novorodenca. Prostredníctvom neho dáva najavo svoje základné potreby - hlad, únavu, nepohodlie alebo potrebu byť v náručí.
Svet očami novorodenca je úplne odlišný od toho nášho. Predstavte si, že ste deväť mesiacov v útulnom, teplom a tlmenom prostredí. Zrazu sa ocitnete na mieste, kde je svetlo, hluk a neustále sa s vami manipuluje. Je pochopiteľné, že bábätko môže byť z tohto nového prostredia vystrašené a potrebuje čas, aby sa mu prispôsobilo. Všeobecne sa odporúča, aby bábätká, najmä v prvých troch mesiacoch života, mali okolo seba niečo, čo im pripomína prostredie maternice - perinku, deku alebo hniezdočko. Taktiež sa odporúča kúpať bábätko zabalené v látkovej plienke a postupne ho odhaľovať, čím sa minimalizuje pocit straty bezpečia.
Výzvy pri kúpaní novorodencov
Niektoré bábätká nemajú rady kúpanie, čo môže mať viacero príčin. Pocit chladu je častým problémom, najmä ak je dieťa predčasne narodené. Dôležité je zabezpečiť, aby voda mala správnu teplotu a miestnosť bola dostatočne vyhriata. Nepríjemný dotyk, najmä ak má rodič studené ruky, môže tiež spôsobiť nepohodu. Pred manipuláciou s nahým bábätkom je preto dôležité ruky zohriať. Strata pocitu bezpečia, keď je dieťa náhle vybraté z perinky a prenesené do vaničky, je ďalším dôvodom. Postupovať je potrebné pomaly a jemne. Niektoré deti môžu reagovať aj na Moorov reflex, čo je fyziologický reflex prejavujúci sa rozhadzovaním rúk a nôh. U predčasne narodených bábätiek môže byť tento reflex výraznejší.
Stimulácia bábätka: Nájdenie správnej miery
Každé dieťatko potrebuje byť vhodne stimulované, aby sa mohlo plnohodnotne vyvíjať. To znamená, že by malo dostávať podnety, ktoré podporujú jeho rozvoj. Avšak, príliš veľa stimulov môže byť pre bábätko kontraproduktívne. Rušná izba s množstvom hračiek, farieb a zvukov môže spôsobiť, že sa bábätko ťažšie sústredí. Naopak, pokojnejšie prostredie s menším počtom podnetov mu umožňuje lepšie sa sústrediť na jednu hračku alebo aktivitu.
Rozpoznanie preťaženia stimulmi
Je dôležité neustále sledovať reakcie bábätka a vyhodnocovať, či nie je preťažené. Medzi príznaky preťaženia patria: plač, ktorý je hlasnejší ako zvyčajne a ťažko sa upokojuje; odťahovanie sa od dotykov, odvracanie hlavy; častejšie dojčenie, aj keď nie je hladné; nervozita a podráždenosť; zatínanie pästičiek; nekontrolované mávanie rukami a nohami; prejavy hnevu, úzkosti, rozrušenia; ako aj únava a ťažké zaspávanie. V takýchto prípadoch je vhodné prostredie zjednodušiť a znížiť počet podnetov.
Masáže bábätiek sú skvelým spôsobom, ako dieťatko upokojiť a zredukovať množstvo stimulov z okolia. Vykonávajú sa pri tlmenom svetle, bez prítomnosti množstva predmetov a hlasitej hudby. Rodičia sa môžu naučiť masáže pod vedením skúsených lektoriek.
Nezrelá nervová sústava a jej vplyv na adaptáciu
Bábätko sa rodí s ešte nezrelou centrálnou nervovou sústavou (CNS), čo znamená, že množstvo podnetov okolo seba ešte nedokáže spracovať. To sa môže prejavovať plačlivosťou, citlivosťou na oblečenie, chute, pachy alebo materiály. Deti s nezrelou nervovou sústavou môžu mať v neskoršom veku väčší strach z nových vecí, ťažkosti s pozornosťou, učením a prispôsobením sa. Preto je dôležité nepodceňovať skoré prejavy a v prípade potreby sa poradiť s odborníkom, ktorý dokáže posúdiť stav a úroveň vývoja nervovej sústavy dieťaťa.
Emočný vývoj bábätka a dôležitosť citlivej reakcie rodičov
Bábätko prichádza na svet s vrodenou schopnosťou emočne reagovať. Plačom, úsmevom a ďalšími prejavmi dáva najavo svoje pocity a komunikuje s okolím. Dojča je schopné vnímať emočné prejavy iných ľudí a správne ich interpretovať už okolo dvoch až troch mesiacov.
Základnou úlohou dojčenského obdobia je získanie dôvery vo vzťahu k svetu. Záleží to predovšetkým od toho, nakoľko je mama citlivá voči prejavom dieťaťa a nakoľko mu dáva najavo, že jeho emócie a potreby chápe. Ak matka city dieťaťa ignoruje, dieťa nadobúda pocit, že ide o niečo, čo nie je povolené a treba to potlačiť. Tento prístup môže mať dlhodobé následky na emocionálny vývoj dieťaťa.
3 štádiá emocionálneho vývoja dieťaťa
Režim a nerezim: Hľadanie rovnováhy
Mnoho rodičov sa pýta, či by malo mať ich bábätko pevný režim. Hoci pevný režim môže byť pre niektoré deti a rodičov prospešný, iné deti lepšie reagujú na flexibilnejší prístup. Príkladom dieťaťa bez pevného režimu môže byť situácia, kedy dieťa vstáva skoro ráno, je nakŕmené a prebalené, no následne opäť zaspí len na krátky čas. Potom je opäť hore, no po krátkom čase je unavené a potrebuje spať. Takýto nepravidelný spánok a bdenie môže byť pre dieťa aj rodičov náročný. Dôležité je uvedomiť si, že každé dieťa je iné a má iné potreby. Niektoré deti potrebujú viac spánku, iné menej. Niektoré deti sú viac aktívne, iné pokojnejšie. Rodičia by mali sledovať signály svojho dieťaťa a prispôsobiť režim jeho individuálnym potrebám.
Nástup do škôlky alebo školy: Nová výzva
Nástup do materskej školy je pre dieťa náročná emočná situácia. Cieľom webinára Tvorba podnetného prostredia so zreteľom na všetky deti je poskytnúť učiteľom, vychovávateľom, začínajúcim učiteľom a asistentom v MŠ okruh tém, aktivít a námetov, ktoré podporujú motiváciu učiť sa a zároveň eliminujú možné problémové správanie dieťaťa v materskej škole. Prinášame námety, ktoré nasýtia potreby detí, rešpektujú ich jedinečnosť a dávajú im dostatok príležitostí k sebavyjadreniu. Cieľom programu je poskytnúť široké portfólio aktivít a námetov, ktoré podporujú u detí motiváciu učiť sa, prinášajú dostatok priestoru na ich sebavyjadrenie a sú aplikované do výchovno-vzdelávacieho procesu.
Podnetné prostredie: Viac než len fyzický priestor
Podnetné prostredie je také prostredie, ktoré napomáha dieťaťu v rozvoji, povzbudzuje ho k určitému konaniu, motivuje, inšpiruje a ponúka možnosti. Podnetné prostredie však aj okrem podnetov poskytuje dieťaťu tiež pocit bezpečia, lásky a spolupatričnosti. Také prostredie sa nazýva emočné a pre dieťa je často dôležitejšie ako to fyzické, lebo ak dieťa pociťuje stres alebo sa bojí, nevie využiť svoje schopnosti. Nevie slobodne objavovať, skúšať, učiť sa, sústrediť sa ani sa hrať.
Podnetné prostredie teda nie je iba prostredie plné podnetných predmetov, ale ponúka vhodné vzory, láskavú komunikáciu, porozumenie a vzájomný rešpekt. Je bohatým zdrojom získavania skúseností, učenia sa z chýb, riešenia konfliktov aj chápania medziľudských vzťahov. Je dôležité zabezpečiť takéto prostredie dieťaťu v každom veku. No pre zdravý vývin dieťaťa sú najpodstatnejšie prvé tri roky života. V tomto období detský mozog doslova “rozkvitá“. Mozog novorodenca má približne 80 - 100 miliárd neurónov, ktoré sú len veľmi riedko poprepájané. U trojročného dieťaťa je to už trilión nervových spojení. Pre zaujímavosť, je to asi dvakrát viac ako majú dospelí. Obdobie rýchleho rozvoja mozgu dieťaťa trvá do šiestich rokov. Toto obdobie by sa tiež dalo popísať ako podvedomé nahrávanie všetkého, čo dieťa vidí, počuje, vníma, cíti aj ochutná. Dieťa všetkými svojimi zmyslami mapuje svoje okolie a pozoruje všetko a všetkých, ktorých má vo svojej blízkosti. Prvých šesť rokov je pre rozvoj mozgu absolútne výnimočným obdobím.
Zdravé emocionálne prostredie
Zdravé emocionálne prostredie je také, kde sa dieťa smie hrať, radovať či smútiť, smie sa pýtať, skúšať, objavovať aj robiť chyby. Je to prostredie, kde dieťa dostáva útechu, plnú pozornosť dospelých, ako aj rešpekt svojho okolia, čo znamená, že sa zohľadňujú jeho potreby i priania. V zdravom emocionálnom prostredí dieťa dostáva podporu a povzbudenie od ostatných. Je si vedomé svojich hodnôt aj svojich schopností, ktoré aj naplno využíva. Smie prejavovať svoje city aj o nich hovoriť a tým sa ich učí regulovať. Dospelý nie je diktátor, ale sprievodca. Dieťa vie, že sa naňho smie kedykoľvek obrátiť, lebo získalo skúsenosť, že on je ten múdrejší a skúsenejší. Dieťa z takéhoto prostredia nasáva radosť, optimizmus a inšpiráciu, vníma spravodlivosť, spolupatričnosť a ctí si spoločné hodnoty. V bezpečnom prostredí sa oveľa viac naučí.
Naopak, nezdravé emocionálne prostredie je miestom, kde sa dieťa bojí trestov, zlých nálad a nepredvídateľného správania dospelých. Neisté emocionálne prostredie zriedka poskytne dieťaťu útechu. Musí sa samo vyrovnávať s odmietnutím, strachom, nedôverou a ponižovaním. Takéto prostredie oberá dieťa o istotu, že bude prijímané, aj keď nesplní očakávania dospelých. Dieťa verí, že si musí lásku a rešpekt druhých najprv zaslúžiť. Je závislé na pochvale a odmenách, lebo podľa nich si určuje svoju sebahodnotu. Je neisté, lebo sa nevie spoľahnúť ani samo na seba, alebo sa ženie za výsledkami, aby ostatným dokázalo svoju cenu. Rovnako nezdravé je prostredie plné úzkosti a neprimeraného strachu o dieťa. Pocity strachu dieťa zväzujú, nedovolia mu objavovať svet, zameriavajú jeho pozornosť na potencionálne nebezpečenstvo, chorobu a neúspech. Negatívne myšlienky vedú dieťa k nedôvere a prehnanej opatrnosti.
Zmyslová stimulácia: Farby, zvuky a dotyky
Učenie bábätiek je vždy späté s podnetmi, preto potrebujú bohaté zmyslové prostredie. Novorodenci vnímajú najmä odtiene sivej, pričom ich pozornosť priťahuje svetlo a kontrastné objekty. Na začiatku ich pozornosť priťahujú najmä kontrastné čierno-biele vzory. Postupne začínajú vnímať aj farby, najskôr červenú a neskôr aj ďalšie. Farebné podnety pomáhajú zrakovému vývoju, deti sa ich učia rozlišovať a spájajú si ich s tvarmi a predmetmi. Živé farby vyvolávajú akciu - bábätká ich chcú chytiť, ohmatať, zažiť.
Zrak
Farby ovplyvňujú vývoj zraku, pozornosti, sústredenia, ale aj kognitívnych funkcií (poznávanie a myslenie). Farebné prostredie podporuje spoluprácu zmyslov - dieťa sa učí spracovávať zvuky, dotyky a obrazy, ktoré prichádzajú naraz. Medzi 2. a 4. mesiacom, v tzv. „období pozerania na rúčky“, keď si deti objavujú vlastné ruky a sledujú ich pohyb, začínajú trénovať rýchlu a presnú zmenu zaostrenia. Vidia ostrejšie a detailnejšie. Od 4. do 6. mesiaca začínajú vnímať farebný svet stále jasnejšie. Okolo 5. mesiaca už dokážu rozlišovať väčšinu farieb. Keď uchopia predmet, môžu si ho pozorne prezrieť. Od 8.-9. mesiaca je tempo vývinu farebného videnia individuálne, podporíme ho, ak bábätko obklopíme hračkami v sýtych odtieňoch.
Hmat
Pre vývin dieťaťa je mimoriadne dôležité, aby malo v ranom detstve intenzívne a rôznorodé hmatové zážitky, najmä v blízkom telesnom kontakte s mamou, aby malo veku primerané hračky z prírodných materiálov. Dieťa potrebuje zdravé oblečenie - taktiež z prírodných materiálov - ktoré bude podporovať vývoj hmatového zmyslu a nie mu škodiť. Ak sa hmatový zmysel v prvých rokoch života nedostatočne rozvíja a ruší, môžeme si neskôr všimnúť, že aj staršie dieťa má silné nutkanie vkladať si všetko do úst, so všetkým dostupným manipulovať (aj s vašou retiazkou či náramkom), hrabať sa v taškách či zásuvkách. Deti môžu byť nervózne, neisté, obhrýzajú si nechty.
Na výrobu hračiek, oblečenia i nábytku pre deti sú najvhodnejšie prírodné materiály. Vďaka štruktúrovaným povrchom poskytujú rôznorodé vnemy, rôzne tepelné odpovede - kameň je studený (alebo vyhriaty), drevo je teplé, aj vlna, kov je obvykle studený atď. Plast je oproti tomu indiferentný. Má rovnakú teplotu, ľudským teplom sa neohreje, nedáva žiadnu odpoveď. Dieťa v kontakte s ním nevedome zažíva, že jeho konanie vo svete nemá účinok.
Sluch
Batoľatá sa bľabotaním snažia komunikovať s rodičom. Zvuky, ktoré dieťa vydáva, sú pokusom o vyjadrenie. Snaží sa napodobniť reč, komunikovať s okolím a zapojiť sa do diania. Rodič obyčajne odpovedá taktiež detskou rečou, teda zmeneným spôsobom komunikácie - kratšie vety, jednoduchšie slová, pomalšia reč a najmä vyššia frekvencia hlasu. Použitie jednoslovných odpovedí a detského spôsobu reči dospelým má najväčší vplyv na schopnosť nemluvniat naučiť sa reč.
Motorický vývoj: Pohyb a objavovanie
Motorický vývoj dieťaťa predstavuje zásadný aspekt jeho rastu a celkového vývinu. Tento proces zahŕňa rozvoj hrubej motoriky, ktorá sa týka pohybov celého tela, ako aj jemnej motoriky, zameranej na precízne pohyby rúk a prstov. Na motorický vývoj dieťaťa vplýva množstvo faktorov. Genetika zohráva významnú úlohu pri formovaní fyzických schopností, avšak prostredie má rovnako silný dopad. Včasná intervencia môže mať pozitívny dopad na deti s oneskoreným motorickým pokrokom. Sledovanie ich pokrokov v oblasti hrubej i jemnej motoriky napomáha identifikovať potrebu odborných zásahov a zabezpečiť adekvátnu pomoc.
Fázy motorického vývoja
Motorický vývin detí sa odohráva v rôznych etapách, pričom každá z nich prináša dôležité míľniky. Pravidelný pohyb a podpora od rodičov hrajú kľúčovú úlohu v zdravom motorickom vývine detí a pomáhajú im dosiahnuť ďalšie dôležité zručnosti počas ich rastu.
- Fáza novorodenca: V prvých troch mesiacoch života sa dieťa nachádza v období novorodenca. V tejto fáze sú jeho motorické zručnosti veľmi obmedzené. Novorodenci vykonávajú základné pohyby, predovšetkým pasenie koníkov, čo posilňuje krčné svalstvo a pomáha im stabilizovať hlavu. V tomto období je nevyhnutné zabezpečiť dostatočnú stimuláciu prostredníctvom rôznych vizuálnych a zvukových podnetov. Tieto stimuly prispievajú k rozvoju zmyslových schopností dieťaťa.
- Fáza batoľa: Fáza batoľa je fascinujúcim období, počas ktorého sa dieťa aktívne zaoberá rozvojom svojich pohybových schopností. Tento proces prebieha od približne jedného do troch rokov a zahŕňa učenie sa chodiť, behať a manipulovať s rôznymi predmetmi. Rodičovská podpora prostredníctvom hier a stimulácie zohráva v tomto období zásadnú úlohu pri motorickom vývine. Je dôležité vytvoriť bohaté podnetné prostredie - napríklad rôzne hračky či fyzické aktivity - ktoré pomáhajú deťom zdokonaľovať ich pohybové zručnosti.
Tempo motorického vývinu a faktory ovplyvňujúce ho
Tempo motorického vývinu sa medzi deťmi značne líši. Niektoré deti dosahujú dôležité míľniky skôr, zatiaľ čo iné ich zvládajú neskôr. Tieto rozdiely sú ovplyvnené rôznymi faktormi, ako sú genetické predispozície, ktoré formujú fyzickú zdatnosť a motoriku. Pre deti s oneskoreným vývojom je mimoriadne dôležité zasiahnuť včas. Rodičia by sa mali dôkladne venovať pozorovaniu pokroku svojho dieťaťa. Ak spozorujú akékoľvek ťažkosti, mali by neodkladať vyhľadanie odborníka - či už pediatra alebo fyzioterapeuta. Motorický vývin dieťaťa závisí od rôznych kľúčových faktorov, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj jeho motorických a senzorických zručností. Kombinácia genetických faktorov, prostredia a stimulácie spoločne ovplyvňuje komplexný proces psychomotorického vývinu detí.
Úloha rodičov: Láska, pozornosť a interakcia
Rodičia a opatrovatelia zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní podnetného prostredia pre novorodenca. Je to najmä prostredníctvom láskyplnej starostlivosti, pozornosti a interakcie. Dôležité je komunikovať s dieťaťom, rozprávať sa s ním, spievať mu a čítať.
Podpora vývoja reči a znaková reč
Dlho sa verilo, že sú to práve dlhé rodičovské monológy smerované k dieťaťu, ktoré rozvíjajú jeho rečové schopnosti. Posledné zistenia však ukazujú, že kľúčom k efektívnemu vývoju reči u bábätiek je správne reagovať na ich džavotanie, ukazovanie a gestá. To znamená byť plne prítomný a vnímať svoje dieťa, ako sa len dá. V dnešnej dobe sú to aj rodičia, ktorí sú neustále rozptyľovaní mobilnými telefónmi, pracovnými povinnosťami a plnú pozornosť dieťaťu z tohto dôvodu nedoprajú. Nejde teda o množstvo slov, ktoré bábätko denne počuje, ale o vzájomnú komunikáciu, a to verbálnu aj neverbálnu. V ideálnom prípade by mali rodičia pozorovať dieťa, pomenovávať veci, na ktoré sa pozerá alebo na ne ukazuje, reagovať, keď vydáva zvuky, prihovárať sa mu a dívať sa mu pritom do tváre, aby dieťa mohlo vidieť pohyby ich pier a napodobňovať ich. Zistilo sa, že nie je ani také dôležité zahajovať konverzáciu s dieťatkom, ako včas a správne reagovať, keď dieťa začne komunikovať.
Ďalšou veľmi prospešnou aktivitou pre mozog dieťaťa do troch rokov je učiť ho znakovú reč. Znaková reč pomáha počujúcim batoľatám vyjadriť to, čo ešte nevedia povedať slovami.
Pozor na nadmernú stimuláciu
Nadmerná stimulácia je situácia, v ktorej dieťa zažíva viac podnetov - zážitkov, vnemov, zvukov alebo aktivít -, ako je schopné zvládnuť. Každé dieťa je v tomto ohľade iné. Dokonalá úroveň stimulácie pre jedno dieťa môže byť pre druhé príliš veľa a veci, ktoré stresujú jedno dieťa, môžu pre druhé skutočným relaxom. Keď dieťa prežíva tento druh „preťaženia“, vznikajú negatívne emócie, ako napríklad úzkosť, strach, hnev atď. To spôsobuje, že jeho správanie je menej organizované a logické a výrazne narúša jeho schopnosť efektívne sa vyrovnať so situáciou. Také dieťa môže dlho plakať, pohne hlavou, aby vyjadrilo svoje odmietnutie účasti alebo dokonca odmietnutie zvyčajne vítanej formy stimulácie, ako je objatie alebo ponuka hrať hru. Plače spôsobom, ktorý je ťažké upokojiť.
Vývoj mozgu: Základ pre budúcnosť
Mozog novorodenca nie je „hotový výrobok“, ale živý, neustále sa meniaci orgán, ktorý reaguje na podnety z okolia a na vnútorné signály tela. Hmotnosť mozgu pri narodení predstavuje približne 25 % hmotnosti dospelého mozgu, no už v prvom roku života sa jeho veľkosť zdvojnásobí a v troch rokoch dosahuje až 80 % veľkosti dospelého mozgu. Prvé dva roky života sú obdobím neuveriteľnej synaptickej explózie. Každú sekundu sa v mozgu dieťaťa vytvorí viac ako milión nových synapsií. Tieto spojenia sú posilňované opakovanými skúsenosťami. Napríklad, keď dieťa opakovane počuje určité zvuky, vidí tváre alebo sa dotýka rôznych predmetov, posilňujú sa príslušné neurónové siete.
Vplyv prostredia a výchovy na vývoj mozgu je teda nesmierne dôležitý, najmä v prvých rokoch života dieťaťa. Vytvorenie podnetného, ale zároveň bezpečného a láskavého prostredia je základným predpokladom pre plný rozvoj jeho potenciálu.
Informácie v tomto článku boli spracované na základe poznatkov z webinára "Tvorba podnetného prostredia so zreteľom na všetky deti" a sú doplnené o relevantné vedomosti z oblasti vývinovej psychológie a pedagogiky. Lektorka PaedDr. Eva Sobinkovičová, s dlhoročnou praxou v predškolskej pedagogike, sa vo svojej práci zameriava na podporu motivácie učiť sa, sebavyjadrenia detí a aplikáciu inovatívnych prístupov do výchovno-vzdelávacieho procesu.
tags: #novorodenec #skusenosti #z #podnetneho #prostredia