Placenta: Kľúčový orgán tehotenstva a jeho umiestnenie

Tehotenstvo je obdobie plné otázok a jednou z tých, ktoré sa často objavujú, je aj umiestnenie placenty. Hoci sa to môže zdať ako drobný detail z ultrazvukového vyšetrenia, poloha placenty má svoj význam. Ovplyvňuje nielen to, ako žena vníma pohyby bábätka, ale aj možný spôsob pôrodu a niekedy aj celý jeho priebeh. Placenta, životne dôležitý orgán, sa môže uchytiť na rôznych miestach maternice. V tomto článku sa pozrieme na rozdiely medzi zadnou a prednou placentou, vysvetlíme si pojmy ako nízko položená placenta či vcestná placenta (placenta previa), a zodpovieme aj otázku, kedy môže byť umiestnenie dôvodom na obavy.

Čo je placenta a akú má úlohu počas tehotenstva?

Placenta je zázračný orgán, ktorý sa vyvíja výhradne počas tehotenstva a zohráva pri ňom jednu z hlavných úloh. Funguje ako živý most medzi matkou a jej bábätkom. Vďaka nej sa k dieťatku dostávajú kyslík, živiny, ale aj protilátky, ktoré ho chránia pred infekciami. Zároveň odvádza z tela plodu odpadové látky, ktoré by inak mohli byť pre drobčeka škodlivé. Aj keď ju nevidno, práve placenta je pre rast a zdravý vývin bábätka úplne nevyhnutná.

Placenta, ľudovo nazývaná aj ako plodový koláč, plodové lôžko, je orgán, ktorý sa vytvára len počas tehotenstva a napája sa na sliznicu maternice, čím spája plod a matku a vytvára medzi nimi puto. Svojou funkciou vplýva na celý jeho priebeh. Produkuje hormóny, chráni plod, vyživuje ho a nahrádza mu všetky orgány, ktoré sa počas vnútromaternicového vývinu vyvíjajú.

Bunky embrya ešte pred jeho uhniezdením, približne na 4. deň, sa rozdelia na embryoblast a trofoblast, z ktorého sa vyvinie placenta, pupočná šnúra a plodové obaly. Na 7. deň už trofoblast, z ktorého sa vyvinie plodový koláč, úplne prilieha na stenu maternice a začína produkovať HCG (ľudský chóriový gonadotropín). Po uhniezdení sa napája na matku, a tak prebieha výmena krvi medzi ňou a plodom. Postupne sa viac vnára do sliznice maternice a vyživuje plod. Od 12. týždňa tehotenstva je už plne funkčná. Placenta sa v prvých týždňoch vyvíja v predstihu, aby pripravila všetko potrebné pre rýchlo sa vyvíjajúci plod.

Tvorí akúsi bariéru, čo chráni plod pred škodlivými vplyvmi a preniknutiu škodlivých látok. Nie však všetky škodliviny dokáže zastaviť a niektoré prenikajú do plodu. Preto by si mala budúca mamička dať pozor na lieky, alkohol, kofeín, cigarety a iné škodlivé látky. Nikotín je veľmi škodlivý a môže spôsobiť poruchy rastu plodu. U matiek fajčiarok sa často rodia malé deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Medzi materskou a plodovou časťou placenty je priestor, kde sa privádza materská krv s kyslíkom a živinami a obmýva choriové klky. Čím nastáva výmena živín a plynov. V cievach plodu prúdi zmiešaná krv, nedelí sa ako u narodeného človeka na okysličenú a odkysličenú. Krv matky a plodu sa nikdy nemieša.

Placenta je orgán tvorený len počas tehotenstva. Spája plod s telom matky naviazaním sa na stenu maternice. Cez ňu prechádzajú z krvi matky do krvi plodu živiny, odstraňujú sa odpadové látky a umožňuje sa výmena plynov.

Ako vyzerá a aký má placenta tvar?

Placenta je tvorená chórovými klkmi. Rozlišujeme na nej dve strany. Vnútorná, plodová strana placenty je lesklá, krytá plodovými obalmi a z vnútornej strany vystupuje pupočník. Druhá strana, materská, ktorá je prirastená na stenu maternice. Takto vyzerá anatomicky placenta po pôrode.

Tvarovo je plochá a okrúhla, v podobe disku, aj keď veľkosťou a tvarom sa u každého líši. Zvyčajne je pripevnená v hornej, bočnej, prednej alebo zadnej časti maternice. V zriedkavých prípadoch je uložená v dolnej časti maternice. Približný priemer má 22 cm a hrúbku 2 - 2,5 cm. Váži približne 500 - 600 g. Farba placenty je tmavo červeno modrá alebo má fialkastú farbu. Je spojená s plodom pupočnou šnúrou, ktorá zvyčajne meria 55 - 60 cm a je zložená z tepien a žiliek, cez ktoré prechádza výmena krvi medzi matkou a plodom. Cez tepnu je odvádzaná odkysličená krv, odpadové látky z tela plodu do placenty a pupočná žila zásobuje plod okysličenou krvou a živinami. V časti spojenia s pupočnou šnúrou je placenta najhrubšia, najčastejšie v strede.

Zrelá placenta je cievnatý orgán diskoidného tvaru o priemere 15-20 cm a hrúbke 2-3 cm, ktorý kryje zhruba 15-30 % vnútornej plochy maternice. Jej hmotnosť je cca 500 g (17 % hmotnosti plodu); z toho 50 % je tvorené materskou krvou a 15 % fetálnou krvou. Od štvrtého mesiaca tehotenstva môžeme na placentě rozlíšiť dve časti: pars fetalis, tvorená chorion frondosum a pars materna, tvorená decidua basalis. Medzi nimi sú intervilózné priestory vyplnené materskou krvou.

Mení placenta veľkosť počas tehotenstva?

Placenta rastie súčasne s plodom a zaujíma približne 15 - 30 % povrchu maternice. Počas tehotenstva sa zväčšuje do 26. - 38. týždňa a mení sa aj jej hrúbka. Hrubne približne do 8. mesiaca tehotenstva a pred pôrodom sa začína stenčovať.

V prvých týždňoch tehotenstva sa placenta vyvíja v predstihu, aby pripravila všetko potrebné pre rýchlo sa vyvíjajúci plod. Postupne sa viac vnára do sliznice maternice a vyživuje plod. Od štvrtého mesiaca tehotenstva môžeme na placentě rozlíšiť dve časti: pars fetalis, tvorená chorion frondosum a pars materna, tvorená decidua basalis. Medzi nimi sú intervilózné priestory vyplnené materskou krvou. Počas štvrtého a piateho mesiaca gravidity vytvára decidua deciduálne septa, ktoré predělujú intervilózné priestory neúplne, pretože nedosahujú až k choriovému lístku. Tieto septa rozdelujú placentu na tzv. kotyledony. Plod rastie, s ním sa rozširuje maternica i placenta. Na konci gravidity hovoríme o placenta discoidalis, placenta má totiž tvar okrúhleho terča. Na jej fetálnom povrchu presvitajú početné veľké artérie a žily, choriové cievy, ktoré sa zbiehajú k úponu pupočníka. Pupočník (umbilicus) je lokalizovaný približne v strede placenty, má priemer cca 1-2,5 cm a priemernú dĺžku 50 cm (30-100 cm). Vzácne sa jeho úpon nachádza v oblasti plodových obalov, vtedy hovoríme o insertio velamentosa.

Akú má funkciu placenta?

Placenta má viacero kľúčových funkcií počas tehotenstva:

• Ochranná: Chráni plod pred škodlivinami, chemickými látkami, liekmi a infekciami.
• Výživná: Zabezpečuje výmenu plynov a živín medzi matkou a plodom. Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi. Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.
• Sekrečná: Produkciou hormónov, ktoré udržujú a podporujú tehotenstvo.
  • hCG (ľudský choriogonadotropín): Prvý placentárny hormón už v skorej tehotnosti, tvorený je už 10. deň po oplodnení, nachádza sa v krvi a v moči matky krátko po uhniezdení zárodku do maternice. Je v tele ženy len počas tehotenstva, maximum dosahuje v 3. mesiaci tehotnosti, potom postupne klesá. V tele ženy sa hormón HCG dá zistiť až do 7. -14. dňa po pôrode. Potláča v tele matky imunologickú reakciu, a tým zabezpečuje, že cudzia bielkovina z plodu nie je odvrhnutá.
  • Placentárny laktogén (hCS): Pôsobí na metabolizmus živín. Stimuluje anabolizmus bielkovín a katabolizmus lipidov (lipolýzu). U ženy stimuluje rast a vývoj prsnej žľazy. Produkuje sa už od prvého mesiaca tehotenstva a jeho hladina sa zvyšuje až do konca pôrodu.
  • Estrogén: V krvi každej ženy, ale počas tehotenstva sa produkcia zvyšuje. Podporuje rast maternice, je potrebný pre rast plodu, vplýva aj na rast mliečnej žľazy. V prvých týždňoch tehotenstva je tvorený žltým tehotenským telieskom a placentou približne od 3. mesiaca tehotenstva.
  • Progesterón: Zabraňuje predčasnému pôrodu znížením dráždivosti, kontrakcií sliznice maternice. Podporuje rast mliečnej žľazy. Počas celého tehotenstva sú jeho hladiny veľmi vysoké. Úprava imunitného systému matky je počas tehotenstva veľmi dôležitá, aby organizmus matky toleroval tehotenstvo i plod, a aby sa mohlo vyvíjať. Placenta a plod musia byť prijaté, tolerované a brané za dostatočne vlastné a pritom odlišné, aby sa zabezpečila ochrana proti napadnutiu plodu zo strany imunitného systému matky. Produkcia progesterónu prebieha najprv v žltom teliesku, následne sa presúva do placenty. Tento proces sa nazýva luteo-placentárny skrat a je ukončený 8. týždňom tehotenstva.
  • Kortikoliberín (CRH): Uplatňuje sa najmä pri regulácii dĺžky tehotenstva a následného pôrodu. U predčasných pôrodov stúpa hladina CRH rýchlejšie než u pôrodu v termíne.
• Imunologická: Prenos materských protilátok - po narodení má dieťa protilátky len od matky, pričom neskôr počas života získava vlastné. Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa.
• Termoregulačná: Pomáha regulovať teplotu plodu.

Rôzne podoby umiestnenia placenty

Umiestnenie placenty môže byť rôzne - na prednej, zadnej, hornej či bočnej stene maternice - a hoci ide o čisto fyziologický jav, môže ovplyvniť niektoré aspekty tehotenstva. Aj preto sa v článku bližšie pozrieme na to, čo znamenajú jednotlivé polohy placenty a ako s nimi narábať s pokojom a prehľadom. Rôzne podoby umiestnenia placenty sa dajú spoľahlivo identifikovať pomocou ultrazvukového vyšetrenia, ktoré je súčasťou bežnej tehotenskej starostlivosti.

Zadná placenta (placenta posterior)

Zadná placenta znamená, že sa placenta uchytila na zadnej stene maternice, teda na strane bližšie k chrbtici budúcej mamy. Ide o veľmi bežné a fyziologické umiestnenie, ktoré je z hľadiska priebehu tehotenstva a pôrodu považované za ideálne. Pri zadnej placente zvyčajne nič nebráni prirodzenému pôrodu, a keďže sa nachádza ďalej od brušnej steny, budúce mamičky často skôr a intenzívnejšie cítia pohyby bábätka. Toto umiestnenie takisto umožňuje lepšie monitorovanie dieťaťa pri ultrazvuku, pretože placenta neprekáža v obraze. Ak vám lekár počas vyšetrenia oznámi, že máte zadnú placentu, ide o informáciu, ktorá vás môže len upokojiť. Samozrejme, vždy je potrebné sledovať aj ďalšie faktory - ako výška placenty, blízkosť k maternicovému krčku či prípadné komplikácie - ale samotná poloha na zadnej strane nepredstavuje žiadne riziko pre mamičku ani bábätko.

Predná placenta (placenta anterior)

Pri prednej placente sa tento dôležitý orgán nachádza na prednej stene maternice, teda bližšie k brušku. Aj toto umiestnenie je úplne normálne a bežné - vyskytuje sa približne u 30-50 % tehotných žien. Jediný rozdiel, ktorý si mamička môže všimnúť, je, že pohyby bábätka cíti o niečo neskôr alebo slabšie. Placenta totiž pôsobí ako jemná „vankúšová výstelka“, ktorá tlmí drobné kopance najmä v prvej polovici tehotenstva. Netreba sa však obávať - pohyby sa s rastom dieťatka čoskoro stanú zreteľnejšie.

Z hľadiska pôrodu predná placenta nemusí znamenať žiadne obmedzenie. Dôležité je sledovať, kde presne sa nachádza - ak je umiestnená vysoko, je to v poriadku. Problém môže nastať len v prípade, ak sa nachádza príliš nízko a zasahuje ku krčku maternice. V takom prípade lekári situáciu dôkladne sledujú. Predná placenta tiež môže mierne sťažiť niektoré vyšetrenia.

Placenta v hornej časti (placenta fundalis)

Keď sa placenta nachádza v hornej časti maternice, hovoríme o tzv. fundálnej placente. „Fundus“ označuje najvyššie miesto maternice, ktoré je pri tehotenstve ideálnym priestorom na uhniezdenie placenty. Tento typ umiestnenia sa považuje za úplne fyziologický a najvhodnejší z hľadiska priebehu tehotenstva aj pôrodu. Placenta fundalis neprekáža rastúcemu bábätku ani nezasahuje do oblasti maternicového krčka, a tým neovplyvňuje prirodzený pôrod.

Toto umiestnenie takisto zvyčajne nekomplikuje ani ultrazvukové vyšetrenia či vyhodnocovanie prietokov krvi. Fundálna placenta sa môže mierne posúvať, najmä v ranných štádiách tehotenstva, no vo väčšine prípadov zostáva stabilná a nerobí žiadne problémy. Ak vám lekár povie, že placenta je uložená v hornej časti, môžete to považovať za veľmi pozitívnu správu - ide o bezpečné a prirodzené riešenie, ktoré tehotenstvo nijako nekomplikuje.

Placenta na boku maternice (placenta lateralis)

Placenta lateralis znamená, že sa uchytila na bočnej strane maternice - buď vľavo, alebo vpravo. Toto umiestnenie nie je nijako neobvyklé a zvyčajne nepredstavuje žiadne riziko pre vývoj plodu či spôsob pôrodu. Bočne uložená placenta môže mať malý vplyv na to, kde presne žena cíti pohyby dieťatka - niekedy sa pohyby objavia viac na jednej strane bruška. Vďaka tomu si niektoré budúce mamičky všimnú jemné asymetrie v pocitoch, no nejde o nič znepokojujúce.

Pri laterálnej placente je dôležité, aby sa nenachádzala príliš nízko - teda aby nezasahovala do oblasti krčka maternice, čo by mohlo súvisieť s nízko položenou alebo vcestnou placentou. Vo väčšine prípadov je však takáto placenta umiestnená dostatočne vysoko a neovplyvňuje ani vývoj plodu, ani spôsob pôrodu. Ak vám teda na ultrazvuku oznámia, že máte laterálnu placentu, nie je dôvod na paniku - ide o normálne variantné uloženie, ktoré gynekológ len sleduje v rámci bežných kontrol.

Nízko položená placenta (low-lying placenta)

Ak sa placenta nachádza nízko v maternici, v blízkosti vnútorného otvoru krčka, hovoríme o nízko položenej placente. V tomto štádiu ešte nemusí krčok úplne prekrývať, no je k nemu nebezpečne blízko. Tento stav sa často diagnostikuje už počas druhého trimestra a v mnohých prípadoch ide o dočasnú polohu. Ako maternica rastie, placenta sa prirodzene „posúva“ vyššie a v 90 % prípadov sa situácia do pôrodu sama upraví.

Kým sa však táto zmena neudeje, lekári zvyčajne odporúčajú zvýšené sledovanie, obmedzenie fyzickej námahy a v niektorých prípadoch aj zdržanie sa pohlavného styku. Ak placenta zostáva nízko aj v treťom trimestri, môže to ovplyvniť pôrod - prirodzený pôrod môže byť riskantný a často sa odporúča cisársky rez.

Vcestná placenta (placenta previa)

Vcestná placenta, odborne placenta praevia, znamená, že placenta čiastočne alebo úplne prekrýva vnútorný otvor krčka maternice. Ide o závažnejšiu formu nízkeho uloženia a vyžaduje si prísne sledovanie aj prispôsobenie životného štýlu. Tento stav môže spôsobiť krvácanie, najmä v druhej polovici tehotenstva, a môže byť rizikový pre prirodzený pôrod. V takýchto prípadoch sa takmer vždy plánuje cisársky rez, aby sa predišlo ohrozeniu mamy aj bábätka.

Pri diagnostikovaní vcestnej placenty lekári zvyčajne odporúčajú oddychový režim, časté kontroly a vyhýbanie sa aktivitám, ktoré by mohli vyvolať kontrakcie alebo tlak na krčok. Hoci môže táto diagnóza znieť vážne, pri správnej starostlivosti a vďaka včasnej identifikácii je možné prežiť pokojné tehotenstvo a priviesť zdravé bábätko na svet bezpečne. Kľúčom je dodržiavať odporúčania lekára a nebáť sa klásť otázky počas vyšetrení.

Placenta praevia sa rozdeľuje do 4 stupňov:

1. Centrálna placenta praevia (placenta praevia centralis/totalis): Vnútorná bránka je celkom prekrytá placentou.
2. Parciálna placenta praevia (placenta praevia partialis): Vnútorná bránka je len čiastočne prekrytá placentou.
3. Marginálna placenta praevia (placenta praevia marginalis): Placenta neprekrýva vnútornú bránku, ale svojim okrajom do nej zasahuje behom pôrodu.
4. Nízko nasadajúca placenta (insertio placenta profunda): Placenta sa nachádza v dolnej časti maternice, ale nezasahuje vnútornú bránku, a tak nie je prekážkou pôrodu.

Placenta praevia sa vyskytuje u 5 z 1000 pôrodov. Deti narodené pri takomto uložení placenty sa častejšie rodia s menšou pôrodnou hmotnosťou. Prejavom je vaginálne krvácanie, ktoré nastáva náhle, bez príznakov v 2. - 3. trimestri, najčastejšie v 27. - 32. týždni tehotenstva. Krv býva jasno červená. Začiatok krvácania nie je výrazný a neohrozuje život matky ani plodu, zvyčajne spontánne prestane. Závažné býva pri opakovaných krvácaniach. Preto vždy treba informovať svojho gynekológa, ak sa spozoruje krvácanie z rodidiel, aby boli budúce mamičky kontrolované a pod dohľadom lekárskej starostlivosti. Vyšetrenie pri krvácaní, pri placente praevie sa nikdy nevykonáva vaginálne a rektálne. Vyšetrenie sa robí na operačnej sále, kde je zabezpečený okamžitý zákrok cisárskeho rezu. V dnešnej dobe sa pri potvrdenej placente praevie a už začínajúcich komplikáciách odporučí hospitalizácia tehotnej ženy pre lepšiu kontrolu a vyhnutiu sa vzniku komplikácií. Liečba spočíva v podávaní liekov, kľudom na lôžku, až vyčkanie kým bude plod životaschopný. Hospitalizácia je dôležitá pre prípad okamžitého zákroku a odstránení rizík spojených s úmrtím. Ženy v domácom prostredí s diagnostikovanou placentou praevia by mali vylúčiť pohlavný styk.

Kedy je umiestnenie placenty dôvodom na obavy?

Vo väčšine prípadov je poloha placenty len informáciou, ktorú lekár zaznamená do tehotenskej knižky bez potreby ďalších opatrení. Dôvodom na zvýšené sledovanie býva najmä situácia, keď je placenta umiestnená príliš nízko alebo zasahuje do oblasti krčka maternice. V takom prípade môže hroziť komplikovanejší priebeh pôrodu alebo riziko krvácania v neskorších štádiách tehotenstva. Znepokojenie môžu vyvolať aj príznaky ako vaginálne krvácanie, bolesti v podbrušku alebo neobvyklý tlak v oblasti panvy. Ak sa takéto príznaky objavia, je vždy dôležité kontaktovať lekára, nech už je poloha placenty akákoľvek. Závažné komplikácie ako placenta previa alebo predčasné odlúčenie placenty sú síce zriedkavé, ale vyžadujú odbornú starostlivosť.

Môže sa poloha placenty v tehotenstve zmeniť?

Najmä v prvej polovici tehotenstva je úplne bežné, že sa poloha placenty postupne mení. Tento jav sa nazýva „migrácia placenty“, no nejde o to, že by sa fyzicky presúvala - skôr ide o to, že ako maternica rastie, placenta sa spolu s ňou akoby posúva vyššie, pretože dolné časti sa viac natiahnu. Práve preto sa nízko položená placenta zistená v 20. týždni môže v 30. týždni nachádzať už v úplne bezpečnej výške.

Zmena polohy je najčastejšia pri prednej, laterálnej a nízko položenej placente, ktoré majú na začiatku viac priestoru na vystúpenie z oblasti pri krčku. Aj preto gynekológovia často opakujú ultrazvuk v treťom trimestri, aby zhodnotili aktuálne umiestnenie.

Aké môžu byť nepravidelnosti placenty?

Nepravidelnosti vývoja placenty sa môžu týkať veľkosti, tvaru, štruktúry, alebo funkcie.

• Abnormálne tvary: Môže mať rôzne tvary ako srdce, podkovy alebo sa skladať z viacerých lalokov (placenta biloba - z dvoch lalokov, triloba - troch, multiloba - viac lalokov). Pri úplne oddelených častiach placenty, dvoch, troch placentách hovoríme o placenta bipartita - dvojdielna placenta, tripartita - trojdielna placenta. Ďalšia placenta, ktorá je menšia, nazývame placenta succenturiata. Obe sú spojené cievami. Problém môže spôsobiť pri pôrode tým, že hlavná placenta sa vylúči a druhá časť ostáva v maternici.
• Placentárny infarkt: Na placente sú viditeľné odumreté malé časti tkaniva ako bledé fľaky, niekedy ako červené fľaky. Placentárne infarkty v malom rozsahu v poslednom trimestri sú normálne. Sú časté pri gestózach, vysokom krvnom tlaku alebo cukrovke. Ak sú vo väčšom množstve, môžu spôsobiť zhoršenie jej funkcie a následkom toho vzniká hypotrofický plod alebo až odumretie plodu. Preto sú veľmi dôležité kontroly v gynekologickej ambulancii a sledovanie vývoja plodu a prietokov krvi.
• Nepravidelné umiestnenie placenty: Toto je už podrobnejšie rozobraté vyššie (placenta praevia).
• Placenta adherens: Je pevnejšie prirastená placenta k maternici. Pri pôrode sa ťažšie odlučuje, niekedy je potrebné vykonať manuálnu lýzu, čiže vybratie manuálne rukou.
• Placenta accreta: Zrastená placenta znamená hlboké vrastenie do maternice, od ľahšieho zarastenia až po celkové vrastenie do svaloviny maternice až do okolitých orgánov. Počas tehotenstva nepredstavuje žiadne ťažkosti. Normálne prirastená placenta sa počas pôrodu odlučuje ľahko, ale ak ide o placentu accreta, ženy sú vystavené riziku krvácaniu počas jej odstraňovania. Odlučuje sa ťažšie, čo môže trvať viac ako 30 minút. Pri ľahšom zarastení sa robí manuálne odlúčenie, manuálna lýza placenty od steny maternice. Pri jej zarastení a pri ťažkom priebehu sa urobí chirurgický zákrok na zastavenie krvácania. Ak je úplne prerastená, je nutné vykonať hysterektómiu, odstránenie maternice. Počas tehotenstva sa placenta accreta ťažšie diagnostikuje, ale ak je už potvrdené jej zarastenie, tak sa plánuje cisársky rez.
• Predčasné odlúčenie placenty (ablatio, abruptio placentae praecox): Predčasné odlučovanie placenty ešte pred pôrodom. Výskyt predstavuje 1% pôrodov. Príčinou môžu byť gestózy s ochorením srdca a obličiek, vysoký krvný tlak alebo úraz v oblasti brucha. Počas pôrodu ho môže vyvolať príliš krátky pupočník a následným ťahom sa začína odlučovať. Odlúčenie môže byť čiastočné, alebo až úplné. Pri miernom odlúčení a následnom krvácaní nemusia byť príznaky ani u matky a ani u plodu. Pri ťažkých formách, najčastejšie po úrazoch, nastávajú príznaky šoku ako bledosť, nitkovitý pulz, nízky tlak, maternica je bolestivá a napnutá. Liečba spočíva od veľkosti odlúčenia placenty, podávaním liekov, kľudom na lôžku, ľad na brucho, čo zastavuje krvácanie a pri ťažších formách sa vykoná cisársky rez.
• Insuficiencia placenta: Placenta má zníženú funkciu, nedostatočnú činnosť a nie je schopná dostatočne zásobovať plod. Vyskytuje sa u neskorých gestóz, prenášaní plodu, diabetes mellitus, pri porušení jej časti. Prejavuje sa zmenou srdcových oziev plodu, zvýšenými pohybmi plodu, pri vyšetrení plodovej vody je voda zelenkastá, skalená.

Placenta po pôrode a jej využitie

V dnešnej dobe sa stále skúma pôsobenie placentárnych kmeňových buniek a ich účinku na liečbu rakoviny, poškodených orgánov a ich široké využitie pre ich liečivý účinok. Na spracovanie placenty existuje niekoľko spôsobov. V dnešnej dobe je možné si dať vyrobiť výživné tabletky, ktoré obsahujú výživné látky. Cieľom je zmierniť popôrodnú depresiu a zlepšenie produkcie mlieka. Dokonca niektoré mamičky aj jedia svoju placentu, pripravujú z nej pokrmy, alebo ju vysušia a využívajú napr. do polievok ako vývar, alebo si spravia placentový kokteil. Vyrábajú sa aj rôzne tinktúry alebo esencie pre matku a dieťa. O jej blahodarných účinkoch vie aj kozmetický priemysel, ktorý využíva placentu na rôzne prípravky a krémy na pleť pre mladistvejší vzhľad pleti, ktorý má neuveriteľné účinky pre svoje regeneračné schopnosti. Taktiež na výrobu prípravkov proti vypadávaniu vlasov, balzamov na pery.

Kultúra a rituály po pôrode placenty

V rôznych kultúrach sa s ňou zaobchádzalo podľa rituálov alebo povier. V kultúre východného Slovenska bola placenta považovaná za liečivý prostriedok pre jej liečivý účinok. Fliačiky novorodenca boli ňou potierané, aby vybledli. Potom bola hneď zakopaná do zeme ďaleko od ľudí. V českej ľudovej kultúre bola placenta považovaná tiež za liečivý prostriedok, hlavne u prvorodičky. Potierali sa ňou znamienka novorodencov, aby obledli a ženy ju používali ako skrášľovací prostriedok. Zvykom bolo aj jej zakopanie na záhrade, alebo zahrabanie do hnojiska. Niekedy bola spálená v bielej plienke, čo malo chrániť pred všetkým zlým. Mayovia berú placentu ako mladšieho súrodenca novorodenca a preto ju zabalili do banánových listov a zavčas rána išli zakopať do džungle na tajné miesto, o ktorom vedeli len oni.

Umiestnenie placenty nie je dôvod na paniku. Umiestnenie placenty môže na začiatku tehotenstva vyzerať ako komplikovaný medicínsky termín, no väčšina týchto polôh je úplne bežná a nepredstavuje riziko. Vďaka modernému ultrazvukovému vyšetreniu majú lekári možnosť polohu placenty sledovať počas celého tehotenstva - a v prípade potreby prijať vhodné opatrenia. Ak vám gynekológ spomenie prednú, zadnú či nízko položenú placentu, neznamená to automaticky problém. Dôležité je, že ste pod odborným dohľadom, a že telo ženy má neuveriteľnú schopnosť prispôsobiť sa. Orgán, ktorý je v ženskom tele iba počas tehotenstva a napriek tomu plní svoju funkciu aj pre niekoho iného. Reč je o placente alebo o plodovom koláči, ktorý v priebehu gravidity okrem iného vyživuje bábätko.

Placenta je v tehotenstve dôležitým orgánom ako pre ženu, tak aj pre bábätko. Ide o dôležitý spoločný orgán matky a plodu, pričom v priebehu tehotenstva bábätku zabezpečuje všetko, čo potrebuje. Placenta je husto popretkávaná krvnými cievami, ktoré zaisťujú dieťaťu prísun kyslíka a potrebných živín. Jej hrúbka je asi 3 cm a vážiť môže až pol kilogramu. Strany placenty možno rozlíšiť na stranu materskú a plodovú, teda fetálnu. Materská strana, ktorá bola spojená so stenou maternice, má hubovitú štruktúru. Naopak, tá fetálna je na povrchu lesklá a pokrývajú ju plodové blany. Možno na nej takisto spozorovať tzv. strom života - teda cievnu kresbu, ktorá plynulo prechádza až k pupočníku. Pupočník alebo pupočná šnúra je elastický povrazec, ktorý spája pupok dieťaťa s placentou. Jeho priemer býva 1 až 2 cm a väčšinou má dĺžku okolo 50 cm. Pokojne však môže dosahovať aj 130 cm.

Jej zárodky sa tvoria už v prvých týždňoch tehotenstva. Zhruba v 4.-5. mesiaci je placenta zrelá a jej vývoj je dokončený. Na jej vzniku sa podieľajú plodové obaly a sliznica maternice.

Najčastejšie sa nachádza na zadnej strane maternice, pričom je mierne uložená smerom nahor. Práve jej nesprávne umiestnenie môže spôsobiť v tehotenstve komplikácie - známou abnormalitou je tzv. placenta praevia alebo vcestná placenta. Vcestná placenta sa vyskytuje približne u 0,5% tehotných žien a ide o dolné umiestnenie placenty. Predstavuje nebezpečenstvo pri pôrode, keďže bráni dieťatku postupovať v pôrodných cestách. Rovnako hrozí i riziko silného krvácania, a to nielen počas tehotenstva, ale aj pri vaginálnom pôrode.

Placenta je s bábätkom spojená prostredníctvom pupočnej šnúry.

Funkcie placenty:

• Prenos živín a elektrolytov medzi organizmom matky a dieťaťa.
• Prenos materských protilátok.
• Okysličovanie krvi dieťaťa a odvádzanie oxidu uhličitého z jeho tela.
• Tvorba hormónov:
  • ľudský choriogonadotropín alebo hCG či tzv. tehotenský hormón - významným spôsobom ovplyvňuje organizmus matky počas gravidity.
  • placentárny laktogén - tento hormón má vplyv na rast plodu a rast mliečnych žliaz, takisto i stimuluje tvorbu mlieka. Tvorí sa od prvého mesiaca tehotenstva a jeho hladina sa zvyšuje až do konca pôrodu.
  • estrogén - ovplyvňujú rast maternice a rast mliečnej žľazy, počas tehotenstva je ich hladina vyššia.
  • progesterón - počas tehotenstva znižuje napätie maternice a stimuluje rast mliečnych žliaz v prsníkoch.

Faktory ovplyvňujúce placentu:

• Vek matky.
• Predčasný odtok plodovej vody.
• Vysoký krvný tlak (hypertenzia).
• Viacpočetné tehotenstvo.
• Problémy so zrážanlivosťou krvi.
• Problémy s placentou v predchádzajúcom tehotenstve.
• Poranenie brucha.
• Užívanie návykových látok.

Najčastejšie komplikácie v tehotenstve a pri pôrode súvisiace s placentou:

• Predčasné odlúčenie placenty počas tehotenstva (abrupcia placenty): Zastavenie prívodu kyslíka a živín pre dieťa.
• Vcestná placenta alebo placenta praevia: Plodový koláč umiestnený príliš nízko.
• Hlboko vrastené cievy placenty do maternice (placenta accreta, increta alebo percreta): Komplikácie ako predčasný pôrod alebo silné krvácanie pri pôrode.
• Zadržanie placenty (placenta adherens): Časť placenty zostane v maternici.
• Nedostatočnosť placenty: Placenta nie je schopná zabezpečovať dieťaťu dostatok živín alebo kyslíka.
• Infarkt placenty: Odumreté časti tkaniva, nebezpečné len vo veľkom rozsahu alebo opakované.

Príznaky, ktoré v priebehu tehotenstva hlásia problémy s placentou:

• Vaginálne krvácanie.
• Bolesť brucha a v oblasti podbruška.
• Bolesti chrbtice.
• Rýchly nástup kontrakcií.

Pôrod placenty:Po pôrode dieťaťa nastáva tzv. tretia doba pôrodná - pôrod placenty. Zvyčajne je placenta vylúčená do polhodiny po pôrode bábätka. Proces je sprevádzaný kontrakciami. Po úspešnom pôrode placenty nastáva tzv. štvrtá doba pôrodná, ktorá trvá cca dve hodiny. Je potrebné skontrolovať, či vyšla z tela vcelku a neporušená.

Životnosť placenty:Placenta má obmedzenú dobu životnosti a na konci tehotenstva, presnejšie okolo 42. týždňa, začína postupne odumierať, dôsledkom čoho prestáva plniť svoje funkcie. Pre bábätko to znamená ohrozenie na jeho živote - predovšetkým z dôvodu, že placenta zabezpečuje prísun kyslíka do jeho krvného obehu. Obmedzená životnosť placenty je teda častým dôvodom k vyvolaniu pôrodu.

tags: #na #ktorej #strane #je #placenta