V každom právnom systéme, ktorý sa snaží chrániť práva detí, je otázka ich participácie na súdnych konaniach, ktoré sa ich priamo týkajú, kľúčová. Slovenská a česká legislatíva, rovnako ako medzinárodné dohovory, uznávajú právo dieťaťa byť vypočuté. Toto právo však nie je absolútne a jeho uplatňovanie závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od rozumovej a emocionálnej vyspelosti dieťaťa a od toho, či je samotný výsluch v jeho najlepšom záujme.
Základné právo dieťaťa na vyjadrenie názoru
Základnou stavebnou kameňom práva dieťaťa na vyjadrenie názoru je článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ku ktorému pristúpilo nielen Slovensko a Česká republika, ale aj drvivá väčšina krajín sveta. Tento článok zdôrazňuje, že dieťa má právo slobodne vyjadriť svoje názory vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú. Jeho názory by mali byť brané do úvahy primerane jeho veku a vyspelosti.
Najvyšší súd Českej republiky vo svojej judikatúre opakovane potvrdil, že dieťa má jednoznačne právo byť vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho týka. Toto právo je dôležité najmä v prípadoch, kde sa rozhoduje o jeho budúcnosti, ako sú napríklad konania o zverení do starostlivosti, úprave styku s rodičmi či výživnom. Súd skonštatoval, že ak sa predmetná vec týka dieťaťa, je dôležité, aby na vec povedalo svoj názor, akým spôsobom to vníma.
Kedy je výsluch dieťaťa nevyhnutný a kedy nie?
Napriek existencii tohto práva, neznamená to, že dieťa musí byť bezpodmienečne vypočuté v každom súdnom konaní. Existujú situácie, kedy by takýto postup bol zjavne nadbytočný a neúčelný. Napríklad, ak súd dospeje k záveru, že v posudzovanej veci nie sú preukázané podmienky na pozbavenie rodičovskej zodpovednosti, alebo ak sú rodičia schopní sa dohodnúť na všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa dieťaťa bez potreby jeho priameho zapojenia do dokazovania.
Kľúčovým predpokladom pre úspešné uplatnenie práva na výsluch je psychická a rozumová vyspelosť dieťaťa. Nie je možné očakávať, že batoľa alebo veľmi malé dieťa bude schopné formulovať svoje myšlienky a názory spôsobom, ktorý by bol pre súd relevantný. Na druhej strane, aj mladšie deti, ako napríklad sedemročné, môžu byť schopné vyjadriť svoj názor na veci, ktoré sa ich týkajú, hoci to môže byť skôr ich pocit zo školy alebo vzťahy s kamarátmi, než komplexné právne posúdenie situácie.
Zákon vo všeobecnosti stanovuje domnienku, že dieťa staršie ako 12 rokov je schopné prijímať informácie, vytvárať si vlastný názor a oznamovať ho. Toto však nie je striktná hranica. Súd musí vždy individuálne posúdiť schopnosť dieťaťa vyjadriť svoj názor, pričom berie do úvahy aj jeho povahu - niektoré deti sú prirodzene komunikatívnejšie, iné zase mlčanlivejšie.
Ako prebieha výsluch dieťaťa?
Výsluch dieťaťa nie je štandardným procesom ako výsluch dospelého svedka. Je to úkon s osobitným charakterom, zameraný predovšetkým na zistenie názoru a postoja dieťaťa k danej veci, nie na získavanie objektívnych dôkazov v tradičnom zmysle. Ústavný súd v Českej republike v roku 2021 rozhodol, že výsluch maloletého v konaní, v ktorom je účastníkom, je úkonom "sui generis" - nie je to výsluch účastníka ako taký, ale spôsob zisťovania názoru dieťaťa, ktorý je súčasťou jeho účastníckych práv.
Samotný proces výsluchu sa snaží minimalizovať akýkoľvek stres a tlak na dieťa. Často sa vykonáva v menej formálnom prostredí, napríklad v kancelárii sudcu, alebo dokonca mimo súdnej siene, aby sa vytvorilo priateľskejšie prostredie. Sudca si môže vyzliecť talár, aby pôsobil menej autoritatívne. Cieľom je, aby dieťa nebolo vystavené konfrontačnému rozhovoru, ale aby sa viedla skôr neformálna diskusia.
Na výsluchu je obvykle prítomný len sudca a kolízny opatrovník (zástupca dieťaťa, často z orgánu sociálnoprávnej ochrany detí - OSPOD). Rodičia a ich zástupcovia zvyčajne čakajú mimo miestnosti, aby sa zabezpečilo, že dieťa nebude ovplyvňované. V niektorých prípadoch, ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, môže byť prítomný aj zákonný zástupca alebo pedagóg.
Spôsoby zisťovania názoru dieťaťa
Okrem priameho výsluchu na súde existujú aj iné spôsoby, ako môže súd zistiť názor dieťaťa:
- Pohovor s dieťaťom na OSPOD: Hoci súdy by mali uprednostňovať priamy výsluch, v praxi je pohovor s dieťaťom na pracovisku OSPOD veľmi častým spôsobom zisťovania jeho postoja k prejednávanej veci.
- Znalecký posudok: V zložitejších prípadoch, najmä ak existuje podozrenie na duševné alebo telesné problémy u rodičov, alebo ak je situácia nejasná, môže súd pribrať znalca, zvyčajne psychológa. Znalec môže v rámci svojho posudku zohľadniť aj názor dieťaťa.
- Zástupca dieťaťa (kolízny opatrovník): Kolízny opatrovník, ktorého súd vždy ustanoví, chráni záujmy maloletého dieťaťa v konaní a poskytuje mu potrebné informácie. V rámci svojej úlohy môže tiež zbierať informácie o názore dieťaťa.
Právne rámce a konkrétne situácie
Právne rámce v Slovenskej a Českej republike sú v tejto oblasti pomerne podobné, keďže obe krajiny vychádzajú zo spoločného právneho poriadku a implementujú medzinárodné dohovory.
V praxi sa však stretávame s rôznymi situáciami. Napríklad, v prípade, keď sa rodičia nevedia dohodnúť na Vianociach pre štvorročnú dcéru, súdna znalosť naznačuje, že sudkyňa môže navrhnúť vypočutie dieťaťa. V takomto prípade matka vyjadrila obavy, aby dieťa nebolo zbytočne traumatizované otázkami typu "Máš radšej maminu či tatinka?". Toto poukazuje na dilemu, ako zistiť názor dieťaťa bez toho, aby sa mu spôsobila psychická ujma.
Iný príklad sa týka výsluchu desaťročného dieťaťa, kde sa advokátka domnieva, že takéto dieťa by už malo byť vypočuté, nakoľko je rozumovo dostatočne vyspelé a stres z výsluchu u psychológa pri tvorbe posudku by bol pravdepodobne podobný.
Špecifickou otázkou je aj výsluch maloletých v trestnom konaní. V zmysle Trestného poriadku (§ 135 ods. 1) je pri výsluchu osôb mladších ako 18 rokov potrebné postupovať obzvlášť ohľaduplne. Ak by oživovanie spomienok mohlo negatívne ovplyvniť duševný a mravný vývoj dieťaťa, alebo ho vystaviť riziku druhotnej viktimizácie, priberá sa psychológ alebo znalec a zástupca OSPOD. Zákonný zástupca nemusí byť pri výsluchu prítomný, ak to policajt nepovažuje za vhodné. Cieľom je, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať.
V prípade, keď polícia vypočúva dvanásťročné dieťa bez prítomnosti matky, ale s riaditeľkou školy, a na základe výpovede zo strachu obviní jeho devätnásťročného brata, je dôležité zistiť, či bol postup polície v súlade s Trestným poriadkom. Prítomnosť riaditeľky školy môže byť vnímaná ako náhrada zákonného zástupcu, ak policajt nepovažuje za vhodné, aby bol prítomný rodič.
Najlepší záujem dieťaťa ako prvoradý princíp
Vo všetkých konaniach týkajúcich sa detí je najlepším záujmom dieťaťa prvoradým hľadiskom. Súd musí vždy preskúmať, či nie je v rozpore s týmto záujmom, aby sa názor dieťaťa zisťoval, a to aj v prípade, ak by to znamenalo obmedzenie jeho práva na účasť, avšak s náležitým odôvodnením.
Názor dieťaťa je dôležitým faktorom pri rozhodovaní, ale nie je jediným. Súd musí zohľadniť aj iné objektívne skutočnosti a dôkazy. Vo všeobecnosti platí, že čím je dieťa staršie, tým väčšiu váhu súd prikladá jeho názoru. Názor maloletých blížiacich sa plnoletosti nemožno ignorovať. Avšak, rozhodnutie súdu nemôže byť založené len na želaní dieťaťa bez ďalšieho zohľadnenia ostatných aspektov. Dieťa by malo byť informované o výsledku konania a o tom, ako boli jeho názory zohľadnené.
Dôležitosť individuálneho posúdenia
Každý prípad je jedinečný a vyžaduje si individuálne posúdenie. Súdy musia pristupovať k výsluchu detí s maximálnou citlivosťou a zodpovednosťou, pričom vždy hľadajú rovnováhu medzi právom dieťaťa vyjadriť svoj názor a jeho najlepším záujmom. Dôležité je, aby dieťa malo možnosť vyjadriť sa, ale aj možnosť mlčať, ak si to želá. Toto právo na odmietnutie výpovede je rovnako dôležité ako právo vypovedať.
V konečnom dôsledku, cieľom súdneho konania je zabezpečiť spravodlivé a najmä najlepšie možné riešenie pre dieťa, pričom jeho hlas, ak je to vzhľadom na jeho vek a vyspelosť primerané, by mal byť neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu.