Príbeh o Mojžišovom narodení a jeho úlohe pri vyslobodení izraelského ľudu z egyptského otroctva je základným kameňom židovskej histórie a vierovyznania. Tento príbeh, zaznamenaný v druhej knihe Mojžišovej, známej ako Exodus, opisuje nielen dramatické udalosti, ale aj hlboké duchovné posolstvo o Božej vernosti a moci. Od skromných začiatkov v košíku na rieke Níl až po vedenie miliónov ľudí cez púšť, Mojžišova cesta je symbolom nádeje, odvahy a viery.
Počiatky útlaku a Boží plán
Po smrti Jozefa a jeho generácie nastúpil v Egypte nový faraón, ktorý si nepamätal jeho zásluhy. Tento panovník sa začal obávať rastúcej populácie Izraelitov, ktorí sa v krajine Gösen rozrástli a boli takí mocní, že krajina bola nimi preplnená. „Hľa, izraelský ľud je mocnejší a početnejší ako my,“ vyhlásil faraón. V snahe oslabiť ich a kontrolovať ich rast, Egypťania si z nich spravili otrokov. Nútili Izraelitov tvrdo pracovať, stavať mestá Pitom a Ramses, a vykonávať inú ťažkú robotu v krajine. Napriek útlaku sa však izraelský ľud naďalej rozmnožoval a rozrastal, takže sa Izraelitov priam desili.
Faraón, v snahe zastaviť rast populácie, vydal krutý rozkaz: „Pomáhate Hebrejke pri pôrode, dávajte pozor na pohlavie! Ak sa narodí chlapec, zabite ho, no dievčatá nechajte žiť.“ Dve hebrejské pôrodné baby, Šifra a Púa, sa však postavili proti faraónovmu príkazu. Báli sa Boha a nerobili, ako im rozkázal egyptský kráľ; nechávali chlapcov nažive. Keď ich faraón predvolal a pýtal sa, prečo neposlúchli, odpovedali: „Lebo hebrejské ženy nie sú ako egyptské ženy, to sú zvieratá! Skôr ako príde pôrodná baba, už rodia.“ Boh týmto babiciam preukazoval dobrodenia a ľud vzrastal a silnel.
Mojžišovo tajné narodenie a záchrana
V tomto čase útlaku sa istý muž z kmeňa Léviho oženil s dcérou z kmeňa Léviho. Jeho žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, tri mesiace ho ukrývala. Keď ho už nemohla ďalej skrývať, vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do tŕstia na brehu Nílu. Jeho staršia sestra Miriam sa postavila obďaleč, aby sledovala, čo sa s ním stane.
Čoskoro prišla k Nílu faraónova dcéra, aby sa vykúpala. Jej služobnice sa zatiaľ prechádzali po brehu. Keď ona zbadala medzi trstinou košík, poslala svoju slúžku, aby ho priniesla. Keď ho otvorila, uvidela dieťa; bol to plačúci chlapec. Zľutovala sa nad ním a povedala: „Toto je chlapec z hebrejských detí!“ Vtedy sa jeho sestra Miriam spýtala faraónovej dcéry: „Mám ti ísť zavolať dojku z hebrejských žien, aby ti to dieťa dojčila?“ Faraónova dcéra jej odpovedala: „Choď!“ Miriam šla a zavolala matku dieťaťa, Jochebed. Faraónova dcéra jej povedala: „Vezmi tohto chlapca a odchovaj mi ho! Odmením ťa.“ Jochebed vzala dieťa a chovala ho.
Keď chlapec odrástol, zaviedli ho k faraónovej dcére. Tá si ho osvojila, dala mu meno Mojžiš a dodala: „Veď som ho vytiahla z vody.“
Mojžišova mladosť a rozhodujúce stretnutie
Mojžiš vyrastal na egyptskom dvore ako princ, no nikdy nezabudol na svoj pôvod. Keď dorástol, vyšiel k svojim súkmeňovcom, aby videl ich ťažkú robotu. Tam videl, ako istý Egypťan bil jeho súkmeňovca, hebrejského brata. Mojžiš sa poobzeral, a keď videl, že tam nebolo nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku. Na druhý deň videl, ako sa dvaja hebrejskí muži bijú medzi sebou. Zavolal na útočníka: „Prečo biješ svojho blížneho?!“ Ten mu však odvetil: „Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari chceš zabiť aj mňa, ako si odpratal toho Egypťana?“ Mojžiš sa preľakol a uvedomil si, že sa vec rozniesla.
Keď sa o tom dozvedel faraón, pokúšal sa Mojžiša zabiť. Mojžiš však pred faraónom utiekol a usadil sa v madiánskej krajine. Tam si sadol pri studni. Istý madiánsky kňaz, Jetro, mal sedem dcér, ktoré chodili čerpať vodu pre otcove ovce. Keď k nim prišli pastieri a chceli ich odohnať, Mojžiš vstal, zaujal sa ich a ovce im napojil. Keď dcéry prišli k svojmu otcovi, vysvetlili, ako im neznámy Egypťan pomohol. Jetro mu povedal, aby prišiel a najedol sa. Mojžiš sa rozhodol, že uňho ostane, a Jetro mu dal za ženu svoju dcéru Siporu. Mojžišovi sa narodil syn, ktorému dal meno Geršom, lebo povedal: „Cudzincom som bol v cudzej krajine.“
Po dlhom čase egyptský kráľ zomrel, ale Izraeliti naďalej vzdychali pod ťarchou nútených prác a bedákali. Ich volanie o pomoc vystúpilo k Bohu. Boh počul ich nárek a rozpomenul sa na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jakubom.
Božie zjavenie a poverenie
Boh sa zjavil Mojžišovi v ohnivom plameni z tŕňového kríka. „Hľa, tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára,“ povedal si Mojžiš a šiel sa obzrieť na ten čudný jav. „Nepribližuj sa sem! Vyzuj si obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem,“ ozval sa hlas z kríka. „Ja som Boh tvojho otca, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Mojžiš si zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha.
Pán pokračoval: „Dobre som videl útlak svojho ľudu v Egypte a počul som ich volanie na pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Zostúpil som, aby som ich vyslobodil z moci Egypťanov a aby som ich vyviedol z tej krajiny do krajiny dobrej a rozľahlej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, do krajiny Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov. Preto teraz poď, pošlem ťa k faraónovi, aby si vyviedol môj ľud, Izraelitov, z Egypta.“
Mojžiš, plný pochybností, odpovedal: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a vyviedol Izraelitov z Egypta?“ Boh mu prisľúbil: „Budem s tebou.“ Potom Boh odhalil svoje meno: „Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma poslal k vám. Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na pokolenie.“ Boh Mojžišovi sľúbil, že ich vyvedie z egyptského útlaku a zavedie ich do zasľúbenej zeme. „Viem, že egyptský kráľ vám nedovolí odísť, iba ak pod silnou rukou. Preto pozdvihnem svoju ruku a zasiahnu Egypťanov všetkými divmi, ktoré na nich vykonám. Potom vás prepustí.“
Znamenia a poverenie Árona
Boh dal Mojžišovi znamenie: „Vlož si ruku do záňadra.“ Keď ju potom vytiahol, bola malomocná ako sneh. „Vlož si ju znova do záňadria.“ Keď ju opäť vytiahol, bola opäť ako ostatné jeho telo. Boh povedal: „Ak ti nebudú veriť a nepočúvať na hlas prvého znamenia, uveria na hlas druhého znamenia. Ak však ani týmto dvom nebudú veriť a nepočúvať na tvoj hlas, vezmeš trochu vody z Nílu a vyleješ ju na suchú zem. Všetka voda, ktorú vezmeš z Nílu, premení sa na krv na zemi.“
Mojžiš však vyjadril svoje obavy z rečníckych schopností: „Nie tak, Pane! Ja nie som výrečný muž, ani včera, ani predvčerom, ani odvtedy, čo hovoríš so svojím služobníkom. Som nemotorný v reči a v jazyku.“ Boh mu odpovedal: „Kto dal človeku ústa? Kto robí nemým alebo hluchým, vidiacim alebo slepým? Azda nie ja, Pán? A teraz len choď! Ja budem s tvojimi ústami a poučím vás, čo máte robiť.“
Boh sa však nahneval na Mojžiša a povedal: „Či nie je tvoj brat Áron, levita?! Viem, že on dobre rozpráva. Hľa, on ti vyjde v ústrety. Keď ťa uvidí, poteší sa v srdci. Budeš hovoriť jemu a vložíš mu slová do úst. Ja budem s tvojimi ústami i s jeho ústami a poučím vás, čo máte robiť.“ Mojžiš a Áron sa potom vrátili do Egypta.
Otázky a odpovede (QA) - 41.časť - Tradícia vs Pavol, Vzkriesenie Mojžiša, Zachovávanie soboty
Prvé stretnutie s faraónom a znamenia
Mojžiš a Áron potom predstúpili pred faraóna a povedali mu: „Toto hovorí Pán, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil na púšti!“ Faraón však odvetil: „Kto je Pán, aby som ho počúval a prepustil Izrael? Ja Pána nepoznám a Izrael neprepustím.“
Potom Mojžiš a Áron urobili to, čo im prikázal Pán. Áron hodil svoju palicu pred faraóna a pred jeho služobníkov a tá sa premenila na hadiu potvoru. Potom hodili svoje palice aj egyptskí zaklínači a ich palice sa tiež premenili na hady, ale Áronova palica ich požrala.
Faraónovo srdce však zostalo tvrdé a on neposlúchol Mojžiša a Árona, ako im Pán prikázal.
Desať egyptských rán
Keď faraón odmietol prepustiť Izraelitov, Boh na Egypt zoslal desať ničivých rán, aby ukázal svoju moc a prinútil faraóna k poslušnosti.
- Premenenie nílskej vody na krv: Mojžiš a Áron udreli palicou o vodu v Níle a všetka nílska voda sa premenila na krv. Všetky ryby v Níle zahynuli a Níl zapáchal tak, že Egypťania nemohli piť z neho vodu. Napriek tomu faraónovo srdce zostalo tvrdé.
- Žaby: Boh zoslal na Egypt obrovské množstvo žaby, ktoré pokryli krajinu. Faraón požiadal Mojžiša, aby sa modlil k Pánovi, a žaby zmizli, ale jeho srdce zostalo zatvrdené.
- Komáre: Áron vystrel svoju palicu a udrel prach zeme, a z prachu sa stali komáre na ľuďoch aj na dobytku. Egypťania sa pokúšali urobiť to isté, ale nepodarilo sa im to.
- Muchy: Boh zoslal na faraónove domy a na jeho ľud roje múch. Krajina, v ktorej žili, bola preplnená muchami. Mojžiš orodoval u Pána a muchy zmizli, ale faraón sa opäť neponížil.
- Mor na dobytku: Boh zasiahol egyptský dobytok, ale všetok dobytok Izraelitov zostal nedotknutý.
- Vredy: Mojžiš nabral hrsť popola z pece a rozprášil ho proti nebu pred očami faraóna. Vznikli vredy na ľuďoch a na dobytku.
- Ľadovec: Boh zoslal na Egypt veľký ľadovec, ktorý ničil všetko, čo bolo na poli. Po prvýkrát faraón priznal svoj hriech a požiadal Mojžiša o orodovanie. Počas modlitby ľadovec ustal, ale keď sa faraón vrátil k svojej tvrdohlavosti, Boh ho opäť zatvrdil.
- Kobylky: Boh zoslal na Egypt kobylky, ktoré zožrali všetko, čo po ľadovci zostalo. Faraón opäť požiadal Mojžiša o orodovanie a kobylky zmizli.
- Tma: Boh zoslal na Egypt hustú trojdňovú tmu. Nik nevidel druhého a tri dni sa nik nemohol pohnúť zo svojho miesta. Izraeliti však mali vo svojich príbytkoch svetlo. Faraón povolil Izraelitom odísť, ale potom svoje rozhodnutie odvolal.
- Smrť prvorodených: Posledná a najstrašnejšia rana zasiahla všetkých Egypťanov. O polnoci prešiel Pán celou egyptskou krajinou a zabíjal všetky prvorodené deti, od faraónovho syna až po prvorodené zvieratá. Izraeliti boli však pred touto ranou ochránení vďaka krvi obetného baránka, ktorého si natreli na veraje dverí. Tento obrad sa stal základom sviatku Paschy.
Veľkonočný baránok a Sviatok Nekvasených chlebov
Pred poslednou ranou Boh ustanovil pre Izraelitov Sviatok Paschy (Pesach) a Sviatok Nekvasených chlebov. Každá rodina mala obetovať ročného samčeka baránka alebo kozľa, ktorého krv si mala natrieť na veraje dverí ako znamenie ochrany. Mäso sa malo piecť a jesť narýchlo s horkými bylinami a nekvaseným chlebom. Tento obrad mal byť pripomienkou na Božie vyslobodenie z Egypta. Sedem dní sa mali jesť nekvasené chleby a každý, kto by jedol kysnuté cesto, mal byť vyhladený z Izraela.
Po desiatej rane, keď zomrel faraónov syn, faraón konečne povolil Izraelitom odísť z Egypta.
Východ z Egypta a zázračné prekonanie Červeného mora
„Vstávajte! V noci choďte, vy aj všetok váš ľud, a choďte slúžiť Pánovi, ako ste si to žiadali!“ prikázal faraón Mojžišovi a Áronovi. Izraeliti vyšli z Egypta, vzali so sebou aj svoje ovce a dobytok. Egypťania im dali zlaté predmety a šatstvo, čím im prejavili priazeň. V Egypte žili 430 rokov a v ten istý deň odišli všetky Pánove voje z egyptskej krajiny.
Keď sa Izraeliti blížili k Červenému moru, faraón si to rozmyslel a so svojím vojskom ich začal prenasledovať. Izraeliti, vidiac egyptské vojsko, sa báli a volali k Pánovi. Boh však povedal Mojžišovi: „Čo voláš ku mne? Rozkáž Izraelitom, aby sa pohli! Ty pozdvihni svoju palicu a vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby mohli Izraeliti prejsť stredom mora po suchu.“
Mojžiš poslúchol. Boh poslal anjela, ktorý sa postavil medzi egyptské vojsko a Izraelitov, a tak ich chránil. Potom Boh rozostúpil more silným východným vetrom, takže sa vytvorila suchá cesta. Izraeliti prešli cez more, zatiaľ čo Egypťania, ktorí ich prenasledovali, sa v mori utopili, keď sa vody opäť spojili. Takto Boh zachránil svoj ľud a zničil faraónovu armádu.
Púť k Mári a do Elim
Po prechode cez Červené more sa Izraeliti tri dni plavili po púšti Sur a nenašli vodu. Keď prišli do Máry, voda bola horká a nedala sa piť. Preto sa to miesto volalo Márá (Horkosť). Mojžiš potom zvolal k Pánovi a Boh mu ukázal drevo, ktoré hodil do vody, a vody sa zosladili.
V Elim našli dvanásť prameňov vody a sedemdesiat paliem, kde si Izraeliti oddýchli.
Manna na púšti
Po odchode z Elim sa Izraeliti dostali na púšť Sin. Dvadsiateho dňa druhého mesiaca po svojom východe z Egypta začali reptali proti Mojžišovi a Áronovi, sťažujúc sa na hlad. Pán im povedal: „Hľa, ja vám dám padať chlieb z neba!“ Každé ráno im mal padať chlieb, nazývaný manna, ktorý si mali zbierať. Boh ich takto chcel podrobiť skúške, či budú kráčať podľa jeho zákona.
Večer sa Izraelitom zjavilo mäso a ráno im padal chlieb z neba. Každý si nazbieral toľko, koľko mohol zjesť. Mojžiš im prikázal, aby si nič nenechávali na druhý deň, ale niektorí neposlúchli a ich manna sa zhnila. V piatok si mali nazbierať dvojnásobné množstvo, lebo v sobotu je deň odpočinku, svätá sobota Pánova. Táto manna sa potom nezhnila a neobjavili sa v nej červy. Takto Boh zabezpečil svoj ľud na púšti a učil ich poslušnosti a dôvere.