Závislosť u detí je komplexný problém, ktorý si vyžaduje hlbšie pochopenie. Nejde len o zlozvyk alebo výchovnú chybu, ale o chorobu, ktorú treba liečiť. Tento článok sa zameriava na definíciu závislého dieťaťa, príčiny vzniku závislostí, úlohu rodičov a spoločnosti a možnosti pomoci pre závislé deti a ich rodiny.
Definícia Závislého Dieťaťa
Závislé dieťa je dieťa, ktoré stratilo kontrolu nad svojou abstinenciou alebo nad svojím správaním vo virtuálnom prostredí. Má narušené alebo úplne absentujúce hranice. Závislosť ovplyvňuje všetky oblasti jeho života a bráni mu v zdravom raste a rozvoji. Kvalita jeho života sa podstatne znižuje. Droga alebo počítačové hry sa stávajú niečím, čo obsadzuje v jeho živote prvé miesto. Sú nástrojom jeho okamžitého uspokojenia a jeho mozog je ovplyvnený, čo ho vedie k tomu, aby ich pravidelne vyhľadával.
V centre BUDÚCNOSŤ sa stretávajú s deťmi od 12 do 18 rokov, ktoré experimentujú s drogami (najčastejšie alkohol, marihuana, pervitín) alebo ich experimentovanie prerástlo do pravidelného zneužívania. Niektoré deti už vykazujú známky problémového správania v spojitosti s ich zneužívaním, napríklad kradnutie za účelom získania peňazí na zakúpenie drog. Taktiež sa stretávajú s deťmi, ktoré vykazujú prvky závislého správania vo virtuálnom prostredí. Tieto deti trávia nadmerné množstvo času na mobile alebo za PC hraním hier, znižuje sa ich záujem o iné zmysluplnejšie aktivity, narúša sa ich komunikácia s okolím a dieťa má prehnané reakcie, keď ho niekto požiada, aby ukončilo alebo prerušilo „hranie“ a robilo niečo iné. Málokedy sa stáva, že dieťa vníma, že má nejaký problém so zneužívaním drog alebo že by si uvedomovalo, že vykazuje závislé správanie vo virtuálnom prostredí. Skôr to považuje za niečo bežné, čo vidí, že robia aj jeho blízki v rodine alebo kamaráti v jeho partii. Nepripisuje tomu veľký význam, nerozumie, prečo riešime práve „jeho.“ Vo väčšine prípadov dostávame podnet zo strán rodičov, školy, aj na podnet sociálnej kurately, kde cítia väčší tlak, keďže rozhodnutie o ich prípadnom umiestnení a vyňatí z rodiny je v rukách aj iných osôb než rodičov, ktorých by vedeli ešte mnohokrát „ukecať.“
Psychoterapeutka Jana Žemličková uvádza, že častým, niekedy dokonca prvým signálom, že sa niečo deje, je, ak sa dieťa začína nudiť. Za symptómy je tiež možné považovať zmenu priateľov, v jazyku, časté zmeny v programe dňa, zhoršenie známok či konflikty s učiteľmi. Za pozornosť stojí aj zmena nálady, nervozita, narastajúca únava či izolácia. Dieťa alebo mladistvý môže mať podráždené oči, rozšírené alebo zúžené zrenice, napuchnuté alebo sklenené oči. Výstražným signálom môže byť aj nadmerné potenie, pálenie a svrbenie pokožky či zanedbávanie osobnej hygieny. Závislosti detí nie sú len dôsledkom dospievania, ale aj zanedbanej výchovy. Nie však iba zo strany rodičov, ale aj výchovných pracovníkov a celého komplexu orgánov a organizácií, ktoré sú zodpovedné za riadenie hodnôt akceptovaných spoločnosťou. Zmeny sa dejú veľmi pomaly, v počiatočnom štádiu takmer skryte. Začínajú malými odchýlkami od normy, ktoré by rodič, pedagóg nemal nikdy prehliadnuť.
Príčiny Vzniku Závislostí u Detí
Závislosť sa nevyvinie okamžite. Človek sa k nej musí dopracovať postupne. V prípade návykových látok ide najprv o konzumáciu, potom experimentovanie, pravidelné užívanie, problémové užívanie a napokon závislosť. Deti sa často stretávajú s drogami doma alebo v partii, kde sa snažia zaujať, zapadnúť medzi ostatných, nebyť "iní" než oni. Považujú to za svoj únik z reality, ventil, relax alebo formu zábavy. Mnohokrát nepoznajú alebo neboli vedení k zdravým spôsobom odreagovania sa, nemajú koníčky, záujmy, nemajú vybudovaný režim dňa a majú vo veľkej miere narušené vlastné vnútorné hranice.
Medzi faktory, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri vzniku závislostí, patria genetika a prostredie, v ktorom dieťa žije a pohybuje sa. Nezriedka si tým dosycujú niečo, čo im v ich živote chýba. Čím viac sa opakuje takéto správanie, tým viac si vytvára návyk, zvyšuje sa jeho tolerancia napr. k užívaniu drog, upevňujú sa v ňom tieto vzorce správania a rozvíja sa závislé správanie.
Psychologička Mgr. Anna Moravčíková pripomína, že závislosti si vynahrádzame niečo, čo nám vyslovene chýba v živote. K závislosti sa človek najskôr musí dopracovať. Väčšina detí, s ktorými spolupracujú v centre BUDÚCNOSŤ, k nim prichádza vtedy, keď vykazujú známky pravidelného a problémového zneužívania drog (pri problémovom zneužívaní dieťa napr. má narušené vzťahy a komunikáciu so sociálnym okolím, nedodržuje pravidlá, kradne za účelom získania peňazí na zakúpenie drog). Častokrát sa s drogami stretávajú doma alebo v partii, kde sa snažia zaujať, zapadnúť medzi ostatných, nebyť „iní“ než oni, považujú to za svoj únik z reality, ventil, relax, či formu zábavy. Spoločnými rozhovormi mnohokrát zisťujú, že nepoznajú resp. neboli vedení k zdravým spôsobom odreagovania sa, nemajú koníčky, záujmy, nemajú vybudovaný režim dňa a majú vo veľkej miere narušené vlastné vnútorné hranice.
Dôvodov zneužívania drog alebo závislého správania vo virtuálnom prostredí môže byť veľa. Vystupujúcimi faktormi, ktoré v tom zohrávajú dôležitú úlohu sú genetika a prostredie, v ktorom žijú, pohybujú sa. Nezriedka si tým dosycujú niečo, čo im v ich živote chýba. Čím viac sa opakuje takéto správanie, tým viac si vytvára návyk, zvyšuje sa jeho tolerancia napr. k užívaniu drog, upevňujú sa v ňom tieto vzorce správania a rozvíja sa závislé správanie. Pokiaľ s tým dieťa alebo jeho okolie nič nespraví, časom by sa toto ochorenie rozvinulo v plnej sile.
Existujú mýty o závislých deťoch. Dieťa môže chodiť poza školu, ale nemusí hneď zneužívať drogy. Je dôležité poznať, čo je za tým. Rovnako dieťa, ktoré má problém so zneužívaním drog, alebo vykazuje prvky závislého správania sa vo virtuálnom prostredí, pokiaľ so sebou začne niečo robiť a zmení svoje fungovanie, môže dosiahnuť množstvo cieľov a žiť kvalitný plnohodnotný život. Netreba ho okamžite odpisovať spôsobom: „už z neho nikdy nič nebude,“ pretože to nie je pravda.
Úloha Rodičov a Spoločnosti
Rodičia sú pre dieťa od jeho narodenia prvým a dôležitým vzorom pre jeho vývin a fungovanie. Ak dieťa vidí, že denne popíjajú alkohol a je to prirodzená súčasť ich života, tak je to nebezpečné a existuje riziko, že tak raz bude fungovať aj ono. Dieťa sa však môže stretnúť s drogami aj napr. v partii, v ktorej sa nachádza, a ktorá ho ovplyvňuje. Dôležité je, aby rodičia boli milujúci a zároveň dieťaťu dávali jasné hranice. Tie vytvárajú pocit bezpečia, istoty a sú nesmierne dôležité vo výchove. Ak absentujú alebo rodičia v nich nie sú pevní, tak dieťa ich má tendenciu prekračovať.
Anna Moravčíková zdôrazňuje, že stačí byť milujúci rodič, ktorý dieťaťu dáva jasné hranice. Tie vytvárajú pocit bezpečia, istoty, vo výchove sú nesmierne dôležité. Ak absentujú resp. rodičia v nich nie sú pevní, tak dieťa ich má tendenciu prekračovať. Je známe, že hranice závislých ľudí sú narušené alebo úplne absentujú. Ak dieťa má takýto problém, tak jeho rodičia by ich o to viac mali držať a byť v nich stáli. Pri rodičoch, s ktorými spolupracujú, sa stretávajú s tým, že práve v tejto oblasti často zlyhávajú. Stáva sa, že akonáhle ich dieťa začína fungovať inak, lepšie, tak zvyknú poľavovať, sami seba ubezpečujú, že je už „za vodou,“ čo je rizikové a zradné.
Rodičia majú obavy pri deťoch, ktoré sa učia abstinovať, hovoriť o téme drog, či ich závislom správaní vo virtuálnom prostredí, a radšej sa im vyhýbajú v domnení, že pripomínanie toho, čo majú ich deti za sebou, ich môže znova k tomu viesť, alebo aj im samotným to ubližuje. O týchto témach je však potrebné hovoriť zo strany rodičov alebo zo strany detí, viesť úprimnú, otvorenú komunikáciu medzi sebou, počuť, ako sa v tom cítia, čo prežívajú. To ich môže v konečnom dôsledku posunúť ďalej ako jednotlivcov alebo rodinu ako celok. Dieťa napr. môže abstinovať, no môže mať abstinenčné príznaky. Pokiaľ s ním rodičia nehovoria na túto tému, nemusia zachytiť včas signály, dieťa s tým ostáva samo alebo sa obracia na iných ľudí, ktorí mu nemusia vždy adekvátne pomôcť. Čím dlhšie s tým ostane dieťa samé, tým vyššie je riziko, že zrecidivuje, čiže nie „hovorenie“ o tom, ale „nehovorenie“ o tom je nebezpečnejšie.
Celkovo je dobré, keď rodičia dokážu zachytiť signály, že sa s ich dieťaťom niečo deje, správa sa inak ako obvykle (napr. začne vymeškávať školu, stretáva sa s rizikovou partiou, prichádza domov pod vplyvom, často zháňa peniaze, nedodržuje pravidlá, mení sa ich komunikácia, vzťahy) a dokážu včas a primerane zareagovať, napr. vyhľadať odbornú pomoc.
Podľa psychologičky Moravčíkovej, zdravo vybudovaný vzťah s dieťaťom založený na bezpečí, istote, dôvere, nastavenie mu jasných hraníc, úprimná a otvorená komunikácia, efektívne spoločné trávenie času s ním a vedenie ho k zdravým záujmom, či k budovaniu zdravého životného štýlu je možné považovať za určitý základ prevencie pred vznikom a rozvojom závislostí.
Spoločnosť zohráva tiež kľúčovú úlohu. Zvyky ponúkať deťom napríklad alkohol na narodeniny či Silvestra sú problematické. Genetika aj prostredie môžu vo veľkej miere ovplyvniť to, akým smerom sa život dieťaťa bude uberať a to aj v zmysle, či sa u neho objaví, rozvinie závislé správanie alebo nie. Rodičia sú pre dieťa od jeho narodenia prvým a dôležitým vzorom. Pokiaľ vidí, že denne popíjajú alkohol a je to prirodzená súčasť ich života, tak je to nebezpečné, je tam určité riziko, že tak raz bude fungovať aj ono. Dieťa sa však môže stretnúť s drogami aj napr. v partii, v ktorej sa nachádza, a ktorá ho ovplyvňuje. Vtedy môžeme hovoriť o sile prostredia, ktoré má na neho veľký vplyv. Pokiaľ je v rizikovej partii, kde je užívanie bežné, pričom nevie, nechce, poprípade sa bojí odmietnuť robiť niečo iné než je tam zvykom, tak sa môže stať z jeho prvotného experimentovania pravidelnosť, môže si toto správanie upevňovať a častejšie naň siahať.
Možnosti Pomoci pre Závislé Deti a Ich Rodiny
Ak rodičia postrehnú, že ich dieťa zneužíva drogy, vykazuje prvky závislého správania vo virtuálnom prostredí, alebo sa o tom dozvedia z iných strán (zo školy), môžu kontaktovať odborníkov a dohodnúť si termín prvého poradenstva. Dôležité je, aby s dieťaťom spolupracovali aj rodičia a niečo urobili a zmenili na sebe.
V prípade, že pre dieťa nie sú postačujúce ambulantné služby pomoci, tak sa odporúča absolvovať ústavnú liečbu a následne byť umiestnené do resocializačného zariadenia s pobytovým režimom.
V centre BUDÚCNOSŤ poskytujú ambulantné služby pomoci. Pokiaľ rodičia postrehnú, že ich dieťa zneužíva drogy, vykazuje prvky závislého správania vo virtuálnom prostredí, alebo sa o tom dozvedia z iných strán (zo školy), môžu ich telefonicky kontaktovať, aby si dohodli termín prvého poradenstva. Ak by prišli s dieťaťom, dozvedia sa o probléme/-och z ich pohľadu aj z pohľadu dieťaťa. Ak dieťa odmieta prísť alebo netuší, že sa jeho rodičia na nich obrátili, vedú prvé poradenstvo iba s nimi a dohodnú sa aj na ďalších krokoch spolupráce, aj o zapojení dieťaťa do nej.
Naše centrum však poskytuje iba ambulantné služby pomoci. V prípade, že pre dieťa nie sú už postačujúce, tak odporúčajú rodičom, prípadne kuratele, aby absolvovalo ústavnú liečbu a následne bolo umiestnené do resocializačného zariadenia s pobytovým režimom. Rodičov sa od začiatku snažia viesť k tomu, že nestačí, aby s nimi spolupracovalo iba dieťa. Je nutné, aby aj oni boli prítomní a niečo urobili, zmenili na sebe. Z ich pohľadu to nikdy nie je iba o dieťati. Pre efektívnosť je nutná náprava na obidvoch stranách. Rodiča sú kľúčoví, aby došlo vôbec k nejakým zmenám. Motivujú ich aj k tomu, aby pokračovali v spolupráci aj za okolností, že ich dieťa bude umiestnené (aby naďalej získavali podporu, posilnenie a pokračovali aj vo vlastných zmenách postojov, viac sa zorientovali v problematike závislostí, dokázali zmeniť svoje dovtedajšie fungovanie, v prípade, že sa dieťa vráti do domáceho prostredia, mu boli oporou, vedeli načúvať jeden druhému, zavnímať, keď sa niečo s ním bude diať, zachytávať signály a včas i primerane na ne reagovať).
V prípade, že pre dieťa nie sú postačujúce ambulantné služby pomoci, tak sa odporúča absolvovať ústavnú liečbu a následne byť umiestnené do resocializačného zariadenia s pobytovým režimom.
V centre BUDÚCNOSŤ poskytujú psychologické poradenstvá, v rámci ktorých sa snažia vybudovať zdravý poradenský vzťah a získať si dôveru detí. Zameriavajú sa na to, čo prežívajú a ako sa to odráža v ich správaní. V rámci spoločných rozhovorov ich motivujú k zmene niektorých postojov, k tomu, či by sa vedeli na seba a na niečo pozrieť aj inak, k efektívnemu tráveniu ich voľného času, či upevňovaniu a udržiavaniu si ich abstinencie. Súčasťou sedení je aj nácvik nového správania, napr. pomáhajú dieťaťu naučiť sa asertívne reagovať, keď mu niekto ponúka drogu, môžu si to precvičiť. Motivovanie týchto detí považujú za nesmierne podstatné v priebehu procesu ich zmeny. Drvivá väčšina z nich k nim často prichádza nedobrovoľne s prevažujúcou vonkajšou motiváciou, nemajú záujem na sebe pracovať a niečo meniť. Pokiaľ by neboli motivovaní aj zo strán iných, tak by len ťažko urobili nejaké žiaduce zmeny. Systematickou prácou je možné docieliť, aby boli časom aj sami vnútorne motivovaní, nedá sa to však urýchliť. U každého dieťaťa je to individuálne a trvá to rôzne dlho. Každé dieťa, ktoré k nim príde dobrovoľne aj nedobrovoľne potrebuje hlavne niekoho, kto mu pomôže a nemusí to byť nutne psychológ.
Odborníci zdôrazňujú, že nezúfať a nevzdávať sa. Na mnoho ťažkostí sa dá nájsť nejaké riešenie, aj keď to v danej chvíli tak nevidíme a vždy je možné robiť s tým, s čím sa dá, a to so sebou. Samotná závislosť ovplyvňuje celú rodinu a nikdy to nie je iba o jednotlivcovi, preto je potrebné pracovať nielen so závislým dieťaťom, ale aj s rodičmi, či inými blízkymi. V praxi sa často stretávame s tým, že čím dlhšie sú rodinní príslušníci ovplyvňovaní závislou osobou, tým viac sú do toho ponorení a chýba im nadhľad. Ten môžu získať časom, keď sa na to pod odborným vedením budú schopní pozrieť inak, nastaviť jasné hranice a mantinely, ktoré závislý člen nebude môcť prekročiť. Ide o dlhodobý proces a systematickú prácu na sebe. Rodič nemusí chápať svoje dieťa vo všetkom, ale môže mu načúvať, učiť sa ho nehodnotiť a prijať také, aké je. S dôverou je to ťažšie, keďže je mnohokrát medzi závislými deťmi a ich rodičmi naštrbená, ale dá sa ju časom nanovo vybudovať, dokonca ju postaviť na lepších základoch.
V prípade prvých príznakov by sa rodičia mali snažiť u dieťaťa alebo mladistvého posilňovať motiváciu k zmenám zaužívaných návykov, prehodnotiť neproduktívny životný štýl, či rozšíriť záujmy svojho dieťaťa. Pri terapii je významnou súčasťou práca s rodinou, niekedy aj s tzv. terapiou siete. V závažných prípadoch prichádza do úvahy hospitalizácia s komplexnou pedopsychiatrickou starostlivosťou s odborným prístupom. Zvlášť varovné by malo byť pre rodiča neprimerané udeľovanie odmeny či trestu. Prehnané nároky, nereálne predstavy a želania či neschopnosť rodiča prijať inú pravdu, stupňujú nielen sklamania u dieťaťa, ale aj nútia k únikom a klamstvám. Nesprávny je tiež postup, keď rodič siaha pri treste na ústredný záujem dieťaťa v domnienke, že trest bude o to účinnejší. Ohrozíme tak vývoj a reguláciu postojov k záujmovej sfére dieťaťa. V komunikácii dieťa viac ocení partnerskú rovnocennosť ako poúčanie, alebo vysvetľovanie.