Meno Mariána Kočnera rezonuje v slovenskom verejnom priestore už desaťročia. Spája sa s luxusným životným štýlom, rozsiahlymi podnikateľskými aktivitami, finančnými machináciami, ale aj s najzávažnejšími trestnými činmi, vrátane objednávky vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka. Jeho príbeh je mozaikou kontroverzií, ktoré presahujú rámec bežných obchodných praktík a siahajú až do najvyšších kruhov politiky a organizovaného zločinu.
Vzostup kontroverzného podnikateľa
Marián Kočner, narodený v Ružomberku v roku 1963, sa po štúdiách na vysokej škole začal pohybovať v oblasti podnikania. Jeho meno sa prvýkrát objavilo v polovici 90. rokov v súvislosti s kauzou Technopol, ktorá sa týkala podvodu za 2,3 milióna dolárov a bola prepojená s únosom syna prezidenta Michala Kováča mladšieho. Hoci pôvodne bol medzinárodný zatykač vydaný aj na Kočnera, v roku 1997 mu prezident Kováč spolu s ďalšími obvinenými udelil amnestiu. V roku 2000 nemecký súd stíhanie voči Kováčovi zastavil.
O desaťročia neskôr, v roku 2017, sa meno Technopolu objavilo opäť. Portál Aktuality.sk, kde pôsobil aj zavraždený novinár Ján Kuciak, informoval, že majetok spoločnosti Technopol v hodnote 20 miliónov eur skončil v rukách osôb blízkych Kočnerovi. Tento prípad mal ďalej vyšetriť policajný orgán.
Jednou z najvýraznejších epizód v Kočnerovej kariére bol boj o ovládnutie televízie Markíza v roku 1998. Vtedy sa Kočner, ozbrojený súdnym rozhodnutím, spolu so svojou ochrankou pokúsil obsadiť sídlo televízie, pričom sa preukázal ako 51-percentný vlastník firmy Gamatex. Tento pokus vyvolal 48-hodinový „boj o Markízu“, ktorý mobilizoval stovky ľudí a opozičných politikov na podporu slobody médií. Kauza sa nakoniec skončila v roku 2000 kúpou prevádzkovateľa televízie, spoločnosti Gmatex.
Spojenie s Pavlom Ruskom a kauza zmeniek
Práve v súvislosti s Markízou sa výrazne preťali cesty Kočnera s jeho bývalým spolužiakom z vysokej školy, Pavlom Ruskom. Ich vzťahy boli v priebehu rokov búrlivé, občas sa však stretli aj v spoločných obchodných záujmoch. Jedným z takýchto projektov bola budova neziskovej organizácie Maják nádeje. V roku 2015, keď sa Rusko stal riaditeľom Majáka nádeje, sa objavili podozrenia z nejasných prevodov financií a podvodu.
Najväčší rozruch však spôsobila kauza falšovaných zmeniek v hodnote vyše 69 miliónov eur, kde sú obaja aktérmi súdneho sporu s televíziou Markíza. Kočner ako vlastník zmeniek tvrdil, že Rusko ich podpísal ešte v roku 2000, keď bol šéfom televízie, a Rusko pravosť zmeniek potvrdil. Markíza však ich pravosť spochybňovala. Polícia začala v tejto veci vyšetrovanie pre podozrenie z podvodu, čo viedlo k zadržaniu Kočnera v júni 2018 a jeho následnému väzobnému stíhaniu. V januári 2021 Najvyšší súd potvrdil rozsudok Špecializovaného trestného súdu, ktorý Kočnera za falšovanie zmeniek odsúdil na 19 rokov väzenia v ústave s maximálnym stupňom stráženia. O prepustenie môže žiadať najskôr v roku 2033.
Prečo Janka netancuje v Let’s Dance All Stars a chýba Gabike Matyáš? 🤨 (CLOSE FRIENDS)
Prepojenie s vraždou Jána Kuciaka
Meno Mariána Kočnera sa však začalo spájať aj s oveľa závažnejším prípadom - vraždou investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ku ktorej došlo 21. februára 2018 vo Veľkej Mači. Ján Kuciak sa vo svojich článkoch venoval Kočnerovým podozrivým kšeftom, vrátane predaja bytu v komplexe Bonaparte, kde býval aj expremiér Robert Fico, či prevodu firmy na Inkasný servis.
Konflikt medzi Kočnerom a Kuciakom eskaloval v septembri 2017, keď Kočner novinárovi telefonoval a vyhrážal sa mu „vyhrabávaním špiny“ a tým, že sa začne zaujímať o jeho rodinu. Kuciak podal na Kočnera trestné oznámenie pre vyhrážanie, no polícia ho nevyhodnotila ako trestný čin. Po vražde novinára generálny prokurátor Jaromír Čižnár nariadil opätovné otvorenie prípadu, avšak polícia opäť dospela k záveru, že Kočnerove vyhlásenia nepredstavujú trestný čin.
V marci 2019 bol Kočner, v tom čase už vo väzbe pre kauzu zmeniek, obvinený z objednávky vraždy Jána Kuciaka. Podľa obžaloby si mal likvidáciu novinára objednať pre jeho novinársku prácu a za túto „prácu“ mal zaplatiť sumu 50-tisíc eur, neskôr ju mal zvýšiť. Obžaloba pracovala s viacerými nepriamymi dôkazmi, vrátane fotografií zo sledovania Jána Kuciaka, ktoré boli nájdené na USB kľúči pri domovej prehliadke Kočnerovho domu. Tieto fotografie mala mať aj obvinená Alena Zsuzsová, ktorá mala byť sprostredkovateľkou vraždy a zároveň mala v minulosti pracovať ako tlmočníčka pre Mariana Kočnera.
Obvinenia a súdne procesy
V súvislosti s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bolo obvinených celkovo päť osôb, vrátane Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej. Prokuratúra podala na obvinených obžalobu a hlavné pojednávanie začalo v januári 2020. V rámci procesu vypovedal kľúčový svedok Peter Tóth, bývalý novinár a príslušník SIS, ktorý uviedol, že je istý, že vraždu objednal Kočner.
Napriek týmto tvrdeniam a ďalším dôkazom, v septembri 2020 Špecializovaný trestný súd v Pezinku Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú v kauze vraždy novinára oslobodil. Za vinného uznal len Tomáša Szabóa, ktorý je zároveň vinný aj z vraždy podnikateľa Petra Molnára z roku 2016. Súd zároveň uznal Kočnera vinným z nedovoleného ozbrojovania, čo sa týkalo nábojov zaistených pri domovej prehliadke a čo Kočner na začiatku procesu priznal.
Rodičia zavraždeného novinára a jeho snúbenice vyjadrili sklamanie z oslobodzujúceho rozsudku a vyjadrili nádej, že Najvyšší súd rozhodnutie zvráti.
Okrem prípadu vraždy Jána Kuciaka, je Marián Kočner obžalovaný aj v ďalších kauzách, vrátane nedovoleného ozbrojovania, obchodovania so zbraňami, spomínanej kauzy zmeniek TV Markíza a pozemkovej kauzy pri Pezinku. Jeho meno sa objavilo aj v súvislosti s podozrivým prevzatím golfového areálu v Báči, kde bol tiež obvinený.
Vplyv a prepojenia
Marián Kočner bol známy svojimi stykmi s politickou a spoločenskou elitou. S expremiérom Robertom Ficom boli susedia v Bonaparte, stretol sa na dovolenke na Maldivách s lídrom Mosta-Híd Bélom Bugárom a mal známosti s ďalšími vplyvnými politikmi. Tieto prepojenia vyvolávali otázky o jeho vplyve na štátne inštitúcie, vrátane polície a prokuratúry.
Jeho meno sa objavilo aj v tzv. mafiánskych zoznamoch, ktoré unikli z polície, čo len podčiarkovalo jeho kontroverzný profil. Kočner sa však v minulosti verejne vyjadroval k týmto zoznamom, pričom tvrdil, že ak by niekto robil zoznam „bielych golierov a zlodejov“, mohol by doplniť zopár mien.
Luxusný životný štýl a súdny život
Životný štýl Mariana Kočnera bol charakteristický okázalým luxusom. Vlastnil luxusné automobily ako Ferrari či Aston Martin, ktoré neraz arogantne parkoval na miestach pre invalidov. Okrem toho mal podiely v mnohých firmách, vlastnil hotely, vilu na bratislavskej Kolibe a ďalšie nehnuteľnosti. Jeho majetky boli v auguste 2018 zablokované pre kauzu špekulatívnych podvodov s hotelmi na Donovaloch.
V súčasnosti si Marián Kočner odpykáva 19-ročný trest za falšovanie zmeniek. Jeho zdravotný stav bol v posledných rokoch vážny, čo viedlo k jeho prevozu do nemocnice. Príbeh Mariana Kočnera je preto príkladom komplexného prepojenia podnikania, politiky, luxusu a najzávažnejších trestných činov, ktoré hlboko zasiahli slovenskú spoločnosť.
