Narodenie dieťaťa je vždy jedinečným okamihom, plným emócií a očakávaní. Keď sa však dieťa rozhodne prísť na svet predčasne, tento moment je sprevádzaný aj zvýšenou mierou obáv a potreby intenzívnej lekárskej starostlivosti. Predčasne narodené deti, často označované ako "nedonosené", predstavujú špecifickú skupinu novorodencov, ktorí vyžadujú mimoriadnu pozornosť a starostlivosť, aby mohli úspešne prekonať počiatočné výzvy a dobehnúť svoje rovesníkov. Ich cesta z pôrodnice často začína v inkubátore, ktorý sa stáva dočasným domovom a záchranným kolesom.
Prvé okamihy po narodení: Stabilizácia a podpora života
Po tom, čo sa dieťa narodí predčasne, lekársky tím okamžite vyhodnotí jeho zdravie. V prvej rade musí novorodenca stabilizovať. V prípade potreby dôjde k resuscitácii, vrátane vyčistenia dýchacích ciest bábätka, správnemu umiesteniu hlavičky, poskytnutí tepla, osušenia telíčka. Nedonosené deti majú síce vyvinuté pľúca, ale nemajú v nich tzv. surfaktant, aktívnu látku, ktorá udržiava roztiahnuté pľúcne mechúriky a zabraňuje ich kolapsu. Túto látku telo začína produkovať v druhej polovici tehotenstva od 24. do 28. týždňa. Každý nádych bez tejto látky je pre bábätká veľmi namáhavý, ich dych veľmi zrýchlený, môže sa vám zdať, že sípajú alebo nariekajú.
Nedonosené deti nemajú tráviacu sústavu pripravenú na mlieko. Preto je nutné vyživovať ich infúziou, čo platí hlavne pre deti narodené pred 32. týždňom. Je im podávané malé množstvo materského mlieka, vďaka čomu sa urýchli vývoj tráviacej sústavy. Keďže takéto malé bábätká majú problém s dýchaním aj prehĺtaním, sonda zavedená do žalúdka im uľahčuje kŕmenie.
Nedonosené deti môžu mať problémy s dýchaním. Zvyčajne dýchajú medzi 40 a 60 nádychmi za minútu. Rýchlosť dýchania väčšia než 60 nádychov za minútu sa nazýva tachypnoe, tzv. novorodenecké vlhké pľúca. Tento stav vyžaduje respiračnú podporu, rovnako tak ako syndróm RDS, skrátené z anglického Respiratory Distress Syndrome, čo znamená syndróm dychovej tiesne. Prejavuje sa ihneď po narodení nezrelého novorodenca ako rýchlo sa stupňujúca dychová nedostatočnosť. Samotná závažnosť tohto syndrómu je nepriamo úmerná veku novorodenca. U detí liečených kyslíkom a ventiláciou sa môže objaviť bronchopulmonálna dysplázia alebo chronické ochorenie pľúc. Niekedy sa stane, že vaky prasknú, vzduch prechádza cez pľúcne tkanivo do pleurálneho priestoru (priestor medzi pľúcami a hrudnou stenou), kde vzduch byť nemá.
Výzvy a riziká predčasného narodenia
Predčasne narodené deti čelia celému radu potenciálnych zdravotných komplikácií, ktoré vyplývajú z ich nedokončeného vývoja. Okrem už spomínaných problémov s dýchaním a trávením môžu trpieť aj ďalšími vážnymi ochoreniami.
Medzi ďalšie možné zdravotné problémy, ktoré môžu ovplyvniť predčasne narodené deti, patria problémy so zrakom a sluchom. Je to preto, že posledná fáza vývoja dieťaťa sa týka sluchu a zraku. Mnoho problémov s očami pramení z abnormálneho vývoja krvných ciev, čo môže viesť k poškodeniu zraku. Väčšinou postihuje nedonosené deti s pôrodnou hmotnosťou menšou než 1500 g, narodených pred 32. týždňom tehotenstva. Po pôrode krvné cievy zastavia normálny rast v zadnej časti oka, kde začínajú rásť už okolo 16. týždňa. Ak však prestanú cievy rásť, vedie to k zhoršenému dodávaniu oxidu a živín do vyvíjajúceho sa tkaniva. Ako sa oko zotavuje (zvyčajne po 31. týždni), môžu sa objaviť novotvorené cievy, ktoré sú abnormálne. Tieto deti sú umiestnené v inkubátore, kde je udržiavaná stála teplota aj vlhkosť vzduchu a je im podávaný kyslík (oxygenoterapia). Aj dnes ale môže dochádzať k závažným sietnicovým zmenám až k odchlípeniu sietnice. Najrizikovejšie skupiny tvoria deti narodené okolo 26. až 27. týždňa. Nedonosené deti sú dnes preto na všetkých novorodeneckých oddeleniach starostlivo sledované, aby boli všetky štádiá retinopatie rozpoznané a liečené včas. Oneskorená diagnóza a zanedbanie liečby môže spôsobiť závažné zrakové problémy a často aj slepotu. Cieľom liečby je zastaviť tvorbu novotvorených ciev v sietnici a zabrániť odchlípeniu sietnice.
Po narodení hladina cukru v krvi klesá a ak zostáva nízka, môže dôjsť k poškodeniu mozgu. Ide o tzv. hypoglykémiu, jeden z ďalších častých problémov u predčasne narodených detí, kedy dochádza k obmedzeniu zásob glykogénu a to aj kvôli infekcii, rýchlemu poklesu teploty dieťaťa. Deti sú po narodení vyšetrené odobratím malého množstva krvi z päty.
Predčasne narodené deti môžu trpieť tzv. asfyxiou. Asfyxia, dusenie, je spôsobená zníženou dávkou kyslíka. Asfyxia je najhoršie štádium tzv. hypoxicko-ischemického poškodenia plodu. Asfyxia sa môže objaviť pred narodením, počas pôrodu alebo v dôsledku veľkých komplikácií po narodení. Počas pôrodov predčasných sa vyskytuje o niečo častejšie. Prípady postihnutia encefalopatiou nie sú teda tak časté. Na zistenie asfyxie sa používa monitorovanie srdcovej frekvencie. Vzorka krvi môže byť po pôrode odobraná z pupočníkovej cievy pre zistenie stavu dieťaťa. Asfyxiou môžu byť postihnuté aj iné orgány (nie len mozog). Tieto orgány majú tendenciu sa zotaviť bez veľkých následkov.
Ďalším vážnym problémom, ktorému môžu predčasne narodené deti čeliť, je nekrotizujúca enterokolitída (NEC). Ide o zápal a poškodenie tkaniva čreva. U detí, u ktorých sa tento problém rozvíja, sú zaznamenané tieto faktory: kŕmenie umelým mliekom, nízky črevný prietok, prítomnosť infekcie. Ako môžete čítať, sú nedonosené bábätká, ohrozené celým radom vážnych komplikácií. Ani týmto výčtom možné problémy nedonosených bábätiek zďaleka nekončia. Každé také bábätko vyžaduje mnoho hodín náročnej práce lekárov a zdravotných sestier. Tie dokážu „vypiplať“ aj bábätko narodené v 22. týždni tehotenstva.
Vášeň, ktorá mení životy: Starostlivosť o predčasne narodené deti
Inovatívne prístupy k starostlivosti o predčasne narodené deti
S cieľom zlepšiť šance na prežitie a minimalizovať dlhodobé následky predčasného narodenia neustále prebieha výskum a vývoj nových metód starostlivosti. Jedným z takýchto inovatívnych prístupov je koncept "umelej maternice".
V Českej republike je legislatívna hranica životaschopnosti plodu stanovená pôrodnou hmotnosťou 500 g alebo 24. týždňom tehotenstva. No aj menšie deti, ak sa narodia v dobrom stave, majú šancu žiť. Americkí vedci teraz hľadajú spôsob, ako zachrániť ešte viac nedonosených. Ich šancou by mohol byť systém, ktorý teraz testujú v laboratóriách detskej nemocnice vo Filadelfii. Svoje prvé výsledky zverejnili v odbornom časopise Nature Communications.
Umelá maternica, nazývaná aj "biovak", predstavuje revolučný prístup. V tomto systéme sú predčasne narodené jahňatá, ktoré zodpovedajú vývojovému štádiu ľudských plodov okolo 23. až 24. týždňa tehotenstva, umiestnené do špeciálneho polyetylénového vaku naplneného umelo vytvorenou plodovou vodou. Pupočná šnúra je pripojená k stroju, ktorý funguje ako umelá placenta, okysličuje krv a dodáva živiny.
Najväčším problémom predčasne narodených detí sú nedostatočne vyvinuté pľúca. Sú menšie a produkujú menej surfaktantu, látky, ktorá v zrelých pľúcach vystiela pľúcne komôrky, pomáha ich udržať rozpäté a tým výrazne uľahčuje dýchanie. Donosené deti túto látku už produkovať dokážu, ale v čím skoršom týždni prišlo dieťa na svet, tým je produkcia tejto látky nižšia a musí sa nedonosencom dodávať umelo. „Pľúca plodu v tele matky sú totiž prispôsobené, aby fungovali v tekutine,“ vysvetlil spoluautor štúdie Marcus Davey. „Napodobnili sme toto prostredie, dodávali sme živiny a rastové faktory, čím sme pľúcam a iným orgánom umožnili ich ďalší vývoj,“ opísal Dawe vyvinutý systém. Vnútri vaku je plne sterilné prostredie, ktoré chráni plod pred infekciami. Po celý čas vedci sledovali aj ďalšie faktory, ako napríklad teplotu, tlak a svetelné podmienky.
Srdce jahniat neustále bilo a samostatne pumpovalo krv cez pupočník mimo vaku do stroja, ktorý nahrádzal placentu. V ňom sa krv pred návratom do tela plodu okysličovala. Vedci vo svojej štúdii zdôraznili, že tento systém sa musí zaobísť bez čerpadla, aby sa znížilo poškodenie srdca pretlakom.
Osem jahniat sa vo vaku vyvíjalo tri až štyri týždne, bez viditeľných problémov. Vývoj zvierat vo vaku zodpovedal ich vývoju v maternici - otvárali oči, hltali plodovú vodu, narástla im srsť, striedali spánok s bdelosťou. Zvieratá po celý čas vyzerali, že sa im darí dobre. Záverečné testy síce odhalili niekoľko komplikácií, ale nejde o ťažké srdcové chyby alebo poškodenia mozgu.
Vedúci výskumu Alan Flake odhaduje, že to ešte bude trvať asi desať rokov, než sa budú nemocnice o nedonosených novorodencov starať týmto spôsobom, ale to len v prípade, že budú úspešné aj ďalšie testy a nebudú proti ani bioetici.
Materská starostlivosť klokankovaním: Alternatíva k inkubátoru
Napriek pokrokom v technológiách sa stále viac zdôrazňuje význam prirodzených metód starostlivosti o predčasne narodené deti, ktoré minimalizujú stres a podporujú ich emocionálny a fyzický vývoj. Materská starostlivosť klokankovaním (skin-to-skin contact) sa ukazuje ako mimoriadne účinná metóda, ktorá dokáže výrazne zlepšiť výsledky u týchto zraniteľných novorodencov.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala nedávno nové celosvetové odporúčania, ktoré sú v niektorých prípadoch až prekvapujúco jednoduché a lacné. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa v opatreniach zameriava na ľudský prístup s kombináciou špecializovanej starostlivosti, ktoré zvyšujú šance bábätiek na prežitie. Vychádza z nových dôkazov, ktoré poukazujú na to, že jednoduché intervencie ako materská starostlivosť klokankovaním okamžite po pôrode, skoré začatie dojčenia, používanie liekov ako kofeín pri dýchacích ťažkostiach dokážu zásadným spôsobom znížiť úmrtnosť predčasniatok. „Tieto odporúčania ukazujú, že zlepšenie výsledkov pre tieto malé deti sa vždy netýka poskytovania najmodernejších riešení, ale skôr zabezpečenia prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je zameraná na potreby rodín," cituje generálneho tajomníka WHO Tedrosa Adhanoma Ghebreyesusa združenie MAMILA.
Opatrenia WHO obsahujú 25 odporúčaní. Medzi nimi sú aj úplne nové, ktoré sa zmenili na základe nových vedeckých dôkazov a štúdií. Sú až prekvapujúco jednoduché a lacné. A to:
- Kontakt koža na kožu (tzv. materská starostlivosť klokankovaním) ako rutinný spôsob starostlivosti pre všetky predčasne narodené bábätká a bábätká s nízkou pôrodnou hmotnosťou. S tým, že by to malo byť čo najviac hodín za deň, minimálne 8 až 24 ako horná hranica.
- Okamžitý kontakt koža na kožu, ihneď po narodení, teda bez akéhokoľvek počiatočného obdobia v inkubátore, ako je to dnes zaužívané. Ide o významnú zmenu oproti predchádzajúcim usmerneniam a bežnej klinickej praxi. Keďže predčasne narodeným deťom chýba telesný tuk a majú po narodení problémy s reguláciou telesnej teploty či potrebujú lekársku pomoc pri dýchaní, odporúčala sa pre ne kedysi najprv stabilizácia v inkubátore alebo na výhrevnom lôžku. To trvalo v priemere asi 3 - 7 dní.
- Na kŕmenie sa odporúča matkine materské mlieko, a to aj pre deti narodené pred 32. gestačným týždňom. Predčasne narodené bábätká môžu byť dojčené hneď, ako o to v kontakte koža na kožu prejavia záujem. Nie je dôvod začínať ich učiť sa kŕmiť z fľaše. Dojčenie je pre ne fyziologické a upokojujúce.
- Ak materské mlieko vlastnej matky nie je k dispozícii, odporúča sa darcovské materské mlieko, a to aj pre deti narodené pred 32. týždňom.
- Rodiny by mali byť v nemocniciach zahrnuté do rutinnej starostlivosti o predčasne narodené deti a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Matka a rodina by mali hrať ústrednú úlohu pri starostlivosti o ich bábätko. Matky a novorodenci by mali zostať spolu od pôrodu a nemali by byť oddelení, pokiaľ bábätko nie je ohrozené na živote. Rodičia by mali mať prístup na jednotky intenzívnej starostlivosti 24 hodín denne, aby nedochádzalo k separácii, pretože prítomnosť rodičov zlepšuje zdravotný stav bábätiek a ich prospievanie. Odporúčania tiež stanovujú kroky na zabezpečenie emocionálnej, finančnej a pracovnej podpory pre rodiny predčasne narodených detí a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, ktoré môžu čeliť mimoriadnemu stresu a ťažkostiam v dôsledku požiadaviek na intenzívnu starostlivosť a môžu mať strach o zdravie svojich detí.
Každý rok sa odhaduje, že 15 miliónov detí sa narodí predčasne, čo predstavuje viac ako 1 z 10 všetkých pôrodov na celom svete, a ešte vyšší počet - viac ako 20 miliónov detí - má nízku pôrodnú hmotnosť. Keby sme urobili porovnanie dvoch scenárov: Starali by sme sa o predčasne narodené dieťa v inkubátore. Alebo by sme sa oň starali na hrudníku matky formou Materskej starostlivosti klokankovaním. Ktoré dieťa by na tom bolo lepšie? Presne túto otázku si v množstve štúdií kládli vedci. A to preto, že sa stále viac ukazovalo, že Materská starostlivosť klokankovaním vykazuje oveľa lepšie výsledky. A to napriek tomu, že inkubátor nájdeme na každom oddelení, ktoré sa stará o predčasne narodené deti. Okrem toho sú náklady na Materskú starostlivosť klokankovaním oveľa nižšie ako náklady spojené s používaním inkubátorov. Materská starostlivosť klokankovaním znamená kombináciu kontaktu koža na kožu a výlučného dojčenia predčasne narodených detí.
Pozrime sa, čo ukázal jeden najkomplexnejších systematických prehľadov literatúry, publikovaná v rámci Cochrane Library: Materská starostlivosť klokankovaním znižuje riziko úmrtia detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou až o 40 % do obdobia termínu pôrodu. Najnovšie metaanalýzy zahŕňajú aj štúdie z prostredia mimo nemocníc. Významné je, že tento účinok bol konzistentný. A to bez ohľadu na to, či ide o deti narodené do 34. týždňa alebo medzi 34. až 36. týždňom. A odhliadnuc od toho, či mali hmotnosť pod 2 kg alebo medzi 2 - 2,5 kg. Už 8 hodín Materskej starostlivosti klokankovaním denne prinášalo výrazný rozdiel v prežití detí. Dokonca Materská starostlivosť klokankovaním aspoň 6 hodín denne môže zlepšiť nárast hmotnosti, dĺžky a obvodu hlavy. Vplyv na priberanie na hmotnosti si vyžaduje aspoň 2 hodiny denne.
Najväčší prielom v odporúčaniach nastal po publikovaní výsledkov rozsiahlej štúdie koordinovanej Svetovou zdravotníckou organizáciou. Výskum sledoval vplyv okamžitého začatia Materskej starostlivosti klokankovaním ihneď po narodení - teda bez čakania na klinickú stabilizáciu novorodenca. Úmrtnosť do 28. dňa života sa znížila o 25 %. Inými slovami, na záchranu jedného života postačuje klokankovanie 27 detí. Dnes sa Materská starostlivosť klokankovaním odporúča všetkým deťom s nízkou pôrodnou hmotnosťou.
Mnohé výskumy sledovali až do dospelosti deti, ktoré po narodení zažívali Materskú starostlivosť klokankovaním. Napríklad v Kolumbii sa uskutočnila 20-ročná longitudinálna štúdia, ktorá sledovala vývoj detí narodených s hmotnosťou pod 1,8 kg. Navyše, neurologické zobrazovacie metódy ukázali pozitívne účinky na dozrievanie mozgu, vrátane lepšej pamäti, pozornosti a koordinácie. Tieto účinky sa zintenzívnili pri dlhšom trvaní klokankovania. To naznačuje existenciu závislosti od dávky.
Účinnosť tejto metódy má aj svoje biologické vysvetlenie. Kontakt koža na kožu a výlučné dojčenie stimulujú vylučovanie oxytocínu, hormónu, ktorý znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu a zároveň posilňuje imunitnú odpoveď prostredníctvom regulácie buniek T a protizápalových cytokínov. Znižuje sa tak riziko infekcií a zlepšuje sa termoregulácia i metabolizmus novorodenca. Materská starostlivosť klokankovaním tiež znižuje mieru dotykov a manipulácie zo strany viacerých zdravotníkov. Ak by sa Materská starostlivosť klokankovaním zaviedla celosvetovo pre všetkých stabilných novorodencov s hmotnosťou do 2 kg v zdravotníckych zariadeniach, mohli by sme ročne zachrániť až 125 000 životov. Tieto čísla nie sú len štatistikou. Materská starostlivosť klokankovaním dnes stojí na pevných základoch vedeckých dôkazov. Je to zásah, ktorý zachraňuje životy, podmieňuje vývin dieťaťa, podporuje duševné zdravie matky a je mimoriadne nákladovo efektívny.
Inkubátor verzus náruč matky: Prvé hodiny života
Napriek rastúcemu povedomiu o výhodách materskej starostlivosti klokankovaním, v mnohých pôrodniciach stále pretrváva rutinný postup oddelenia novorodenca od matky po pôrode a jeho umiestnenia do inkubátora či na výhrevné lôžko. Tento postup, známy ako popôrodná adaptácia, je však predmetom kritiky zo strany odborníkov aj rodičov.
„Inkubátor vytvára pre novorodenca termoneutrálne prostredie a zabezpečuje mu stabilnú telesnú teplotu,“ hovorí MUDr. Eva Franková. Predčasne narodené bábätko, keďže ešte malo byť nejaký čas v maternici, si nedokáže udržať telesnú teplotu. Stabilnú teplotu mu dokáže zabezpečiť inkubátor.
Ako dlho je dieťa v inkubátore?Je to veľmi individuálne, ale približne do vtedy, kým hmotnosť nedonoseného dieťaťa nedosiahne dve kilá. Potom je už stopercentná istota, že je adaptácia na cudzie prostredie dobrá.
Nielen teplota, ale aj vlhkosť a kyslík sú potrebnéV inkubátore sa dá navoliť nielen teplota prostredia, ale aj teplota dieťaťa (na koži má teplotnú sondu na kontrolu teploty), a nachádza sa tam aj snímač teploty prostredia. Na začiatok si inkubátor navodí optimálnu teplotu sám, podľa hmotnosti dieťaťa, potom sa teplota reguluje podľa potreby. Podobne je to aj s kyslíkom. "Ak si to vyžaduje stav dieťaťa, tak mu doplňujeme vyššiu koncentráciu kyslíka, ale to je len v prípade, ak dieťatko dýcha samo," hovorí primárka Franková. Inkubátor tiež zabezpečuje aj určitú vlhkosť, ktorá sa môže upravovať v prípade potreby.
Deti cítia prítomnosť rodičaDieťa reaguje na hlas matky, na ktorý bolo zvyknuté z obdobia vnútromaternicového života. Dôležitý je aj samotný kontakt. Ak je pacient klinicky stabilizovaný a už nie sú žiadne výkyvy, tak si mamička prikladá bábätko na hruď, ide o takzvané "klokankovanie". Tu sa dieťa zoznamuje s bradavkou a do určitej miery sa stimuluje sací reflex, ktorý nastupuje až po 35. týždni. „Klokankovanie“ bábätko upokojuje, pomáha mu v rozvoji, skracuje sa tým aj čas hospitalizácie.
Vedecké dôkazy o škodlivosti rutinnej popôrodnej separácie matky a dieťaťa postupne prenikajú do spoločenského povedomia aj na Slovensku. Čoraz viac matiek v pôrodnici požaduje rešpektovanie práva ich dieťaťa byť od prvej chvíle svojho života s matkou. Poukazujú na nesmiernu dôležitosť neprerušovaného kontaktu matky a bábätka koža na kožu hneď po pôrode, ako aj na všetky nevýhody pre zdravie dieťaťa a matky, ktoré plynú z toho, že sa im upiera toto základné právo.
Pericentrá a špecializovaná starostlivosť
Pre ženy, ktorým hrozí predčasný pôrod, je kľúčové, aby boli centralizované na špecializovaných pracoviskách, ktoré zabezpečujú komplexnú prenatálnu starostlivosť a starostlivosť o novorodenca. Tieto pracoviská, známe ako pericentrá, disponujú potrebným technickým vybavením a skúseným personálom, aby mohli poskytnúť tú najlepšiu možnú starostlivosť už od prvých okamihov po narodení.
"Dôležité je, aby sa ženy, ktorým hrozí predčasný pôrod, centralizovali na týchto miestach, pretože je správne, keď sa plod transportuje in utero - teda ešte pred narodením, a nie naopak," vysvetľuje primárka Franková. Pracoviská majú technické zabezpečenie aj skúsený personál, dieťa dostane skutočne tú najlepšiu opateru ihneď po pôrode. "Hoci detská fakultná nemocnica nemá status pericentra, ale sme postavení na túto úroveň, pretože máme všetko potrebné technické zabezpečenie pre novorodencov, navyše sme jediné pracovisko, ktoré vykonáva laserovú operáciu očnej sietnice, takže k nám chodia pacienti z celého Slovenska," dodáva primárka. "Jediný problém je v tom, že sa naše oddelenie nenachádza pri pôrodnici, ale v inej budove, čo je veľká škoda."
Štruktúra moderného inkubátora zohľadňuje všetky potreby nezrelého novorodenca. Spodná časť inkubátora obsahuje všetku potrebnú techniku - ohrev, zvlhčovanie, elektroniku monitoringu teploty a prívod kyslíka. Na polohovateľnom, mäkkom a výhrevnom lôžku, na ktorom dieťatko leží, je možné nastaviť rôzne polohy podľa potreby pacienta, napríklad hlavu hore alebo dole. Strednú časť tvoria otvory pre ruky, ktoré umožňujú personálu manipuláciu s novorodencom, prípadne sa dajú odkryť bočnice. Výhodou tohto inkubátora je, že sa dá vrchná časť, ktorá je taktiež s výhrevom, zdvihnúť. Umožňuje personálu lepšiu manipuláciu, napríklad pri vykonávaní zákrokov.
tags: #lahky #novorodenec #inkubator