Kreslená Postavička: Cesta od prvých čmáraníc k obrazu sveta

Detský svet je neustále sa rozvíjajúce plátno, kde každá čmáranica, každý pohyb a každé slovo predstavuje krok k pochopeniu seba samého a okolitej reality. Kreslená postava, tá prvá, často neúmyselná kresba dieťaťa, symbolizuje nielen nevinnosť a hravosť, ale aj komplexný kognitívny a emocionálny proces. V tomto článku sa ponoríme do fascinujúceho sveta detského vývoja, od prvých motorických zručností až po hlboké prejavy kreativity a osobnosti, ktoré sa odrážajú v ich umení.

Vývoj detskej kresby

Samostatnosť a premýšľanie v ranom veku

Detstvo je obdobie plné objavov, učenia a neustáleho rozvoja. Dieťatko, ktoré už je značne samostatné, rozumie vetám týkajúcim sa každodenného života, začína samo rozprávať a dáva rodičom dôkazy o tom, že premýšľa a najmä vymýšľa. Toto obdobie je kľúčové pre rozvoj jeho kognitívnych a sociálnych schopností. Nezrelosť mysle sa prejavuje nielen v obmedzenom chápaní abstraktných pojmov, ale aj v egocentrickom vnímaní sveta, kde „všetko je moje a všetci sú tu len pre mňa“. Citlivé vedenie zo strany dospelých je nevyhnutné na postupné učenie sa deleniu a spolupráci.

Hrubá motorika: Prvé kroky k samostatnosti

V 12. mesiaci dokáže dieťa urobiť prvé samostatné kroky. Akonáhle sa naučí samostatne chodiť, naučí sa tiež pustiť sa bez držania zo stoja opatrne do sedu a zo sedu sa bez držania posadiť. Ak pokračujeme v pravidelnom cvičení s dieťaťom, tak asi v 12. mesiaci dokáže prekročiť nízke prekážky a za pomoci chodiť po schodoch a tiež sedieť na zvýšenej ploche. Ich úchop býva pevný - dokážu sa udržať voľne visiac nielen na našich prstoch, ale aj na hrazdičke. Tieto prvé pohyby sú základom pre rozvoj sebadôvery a objavovanie fyzických možností tela.

Jemná motorika: Rozvíjajúci sa intelekt

Tým, že sa rozvíjajú pohyby ruky, ukazuje to na narastajúce skúsenosti dieťaťa a jeho rozvíjajúci sa intelekt. Koncom 12. mesiaca siaha ruka nielen s istotou smerom k pozorovanému predmetu, ale už pred úchopom sa adaptívne prispôsobuje veľkosti, tvaru a polohe predmetu. Rovnako je isté, jemné a presné aj vedenie ruky s hračkou k cieľu - napr. dieťa s istotou trafí kľúčovú dierku, alebo otočí ruku, v ktorej drží korunu tak, aby bola minca rovnobežná so štrbinou v pokladničke. Keď zvládne tieto schopnosti, je schopné sa naučiť postaviť kocku na kocku. Ďalší pokrok je v tom, že v poslednom štvrťročí je dieťa schopné postupne stále lepšie vykonávať každou rukou iný pohyb - takže v 11. - 12. mesiaci jedna ruka vykonáva činnosť skôr pomocného charakteru - napr. drží fľašu - a druhá vykonáva vlastnú prácu - vhadzuje guličku. Tieto jemné pohyby sú predzvesťou komplexnejších manuálnych zručností, ktoré sú nevyhnutné pre písanie a ďalšie učenie.

Vývin skúseností: Sociálne učenie a hra

Koncom prvého roka získava dieťa skúsenosti z najrôznejších oborov, zoznamuje sa s prírodnými javmi a rozširuje si svoje sociálne skúsenosti. Dieťa má stále väčší záujem o rôzne činnosti dospelých - chce sa s dospelými stretávať, získavať nové skúsenosti. U dieťaťa sa objavuje nový rys v zaobchádzaní s predmetmi - dieťa začína s predmetmi zaobchádzať tak, ako s nimi zaobchádzajú ľudia v jeho okolí - napr. prachovkou utiera prach, vareškou mieša v hrnci… dieťa sa aj svojou hrou s predmetmi prispôsobuje sociálnemu prostrediu, v ktorom žije. Táto začiatočná socializácia správania sa prejavuje aj vo vývoji hry. Po manipulačnej hre nastupuje napodobňovacia hra: dieťa začína hrou napodobňovať svoje okolie. Najskôr sa jedná o napodobňovanie iba niektorých, pre dieťa zaujímavých pohybov a až v 3. roku napodobňuje celé správanie ľudí. Napodobňovanie - imitácia - nie je pre dieťa iba zábavou. Je to spôsob učenia sa. Množstvo pohybov, ktoré dieťa koncom 1. a v priebehu 2. roka po dospelých napodobňuje, je závislé od množstva podnetov, ktoré okolie dieťaťu poskytuje. Dieťa radšej napodobňuje skutočne, než „akože“ symbolicky. Radšej vyrába niečo zo skutočného cesta a dáva to do skutočnej rúry, než akoby sa na to hralo.

Vývin reči: Komunikácia a porozumenie

Už sme hovorili o tom, že pasívna slovná zásoba dieťaťa sa rozvinie natoľko, že dieťa, ktorým sa rodičia zaoberali, rozumie všetkému, ak sa hovorí o známych každodenných situáciách. Koncom 12. mesiaca niektoré deti používajú asi 5 aktívnych slov. V aktívnom slovníku prevládajú väčšinou detské slová - pa-pa, bác, ma-ma. Deti majú záujem o rým a rytmus detských riekaniek. Zvyšuje sa aj záujem o obrázky. Deti dokážu nielen ukázať na obrázku, kde je napr. psík, ale niekedy sa im môže podariť aj povedať ako psík robí. Rozvoj reči je úzko spojený s kognitívnym vývojom. Dieťa sa neučí z pasívne vnímanej rozmanitosti zážitkov, ale z výsledkov činov, ktoré samo iniciovalo. V prvých fázach vývoja reči hrá veľkú rolu napodobňovanie. Avšak sama o sebe a vynútená dospelými by bola nudná, nezáživná a neefektívna. Ale v momente, keď dieťa nejaká činnosť naozaj zaujme, premýšľa samo o tom, že by ju napodobnilo. Samo dieťa teda iniciuje činnosť, ktorá je vlastne napodobňovaním toho, čo ho zaujalo.

Sociálne schopnosti: Vzťahy a egocentrizmus

Prehlbuje sa vzťah k ľuďom a je to spôsobené tým, že má väčšie možnosti spolupracovať s nimi - rozumie reči, dokáže gestami a pár slovami prejaviť svoje želania, môže sa aktívne zúčastňovať určitých činností. Dieťa má záujem byť a hrať sa s dospelými, ktorí mu rozumejú a tiež sa mu dokážu prispôsobiť. Nevie sa hrať s malými deťmi, pretože sa nedokážu ani oni, ani ono prispôsobiť tomu druhému. Nesmieme zabudnúť na to, že aj keď dieťa začína chápať, že druhý prežíva bolesť a prejavuje aj akýsi súcit keď niekto plač predstiera, aj tak zostáva veľmi egocentrické a zamerané na seba a svoje potreby. Jeho mottom je: všetko je moje a všetci sú tu len pre mňa. Je potrebné ho citlivo viesť k tomu, aby sa dokázalo rozdeliť a postupne spolupracovať. Toto egocentrické vnímanie je prirodzenou súčasťou vývoja, ale správnym vedením sa dieťa postupne učí empatii a ohľaduplnosti k ostatným.

Vplyv prostredia a pomôcok na vývoj dieťaťa

Rôzne pomôcky a prostredia môžu mať významný vplyv na vývoj dieťaťa, či už pozitívny alebo negatívny. Je dôležité zvážiť, ako tieto faktory ovplyvňujú motorický, kognitívny a sociálny vývoj.

Závesné ležadlo: Spánok a pohybový vývin

V prvých 3. mesiacoch - je pre dieťatko najdôležitejší spánok a jedlo. Pohybový vývin je na úrovni reflexov a ich vyhasínaní. Preto je veľmi dôležité, aby dieťa spalo v postieľke vo vhodnej polohe - pri spánku je najvhodnejšia poloha dieťatka na chrbte. Syndróm náhlej smrti dojčiat je veľmi nečakaný. Prichádza najčastejšie medzi 2. - 4. mesiacom a vyskytuje sa častejšie v zime ako v lete. Spoločnosť, ktorá sa zaoberá skúmaním syndrómu, doporučuje nechávať dieťa spať na chrbte - ak dieťatko má sklon grckať po jedle - je potrebné ho dávať spať na bok tak, aby spodná ruka ležala pred telom. Ak je dieťa bdelé, malo by sa klásť na bruško (od 3. - 4. mesiaca), pretože to posilňuje svalstvo chrbta a umožňuje to dieťaťu skôr sa plaziť a chodiť a zmierňuje problémy s bedernými kĺbmi. Od 4. mesiaca už dieťa potrebuje rovnú pevnú podložku - nestabilná a preležaná podložka je pre dieťa nevhodná - vykrivuje chrbticu. V 6. mesiaci dieťa drží nohy neustále hore - snaží sa strčiť si prsty do úst. Opäť potreba rovnej a stabilnej podložky. A v 7. mesiaci sa závesné lôžko stáva takmer väzením, pretože neumožňuje dieťaťu prevracať sa na bruško a späť podľa seba. Detské postieľky by mali poskytovať dostatočný priestor pre pohyb a podporovať prirodzený vývoj.

Šatka na nosenie: Kontakt a motorické potreby

Šatka umožňuje úzky telesný kontakt medzi dieťaťom a matkou a je možno aj ideálnym transportným prostriedkom na nosenie dojčaťa v rannom veku. Nezohľadňuje však motorické potreby dieťaťa. Dlhodobé nosenie môže vyvolať závislosť dieťaťa na dospelom - dieťa sa necháva nosiť a veľmi nerado potom sa púšťa samé na zem. Taktiež si treba uvedomiť, že dieťa, ktoré je často nosené, nemusí mať dobre vyvinutú chrbticu a svalstvo je ochabnuté - citlivá je najmä oblasť krčnej chrbtice a krížovej. Je potrebné sledovať vývin svalstva trupu. Dieťa je zrelé na sedenie v šatke, keď dosiahne plné ohnutie tela - to znamená, že dvíha na chrbte obe nohy hore a smeruje ich k ústam a súčasne dvíha trochu hlavičku z podložky. V polohe na brušku sa opiera o dlane tak, že sú lakte vystreté a panva ostáva na podložke a dieťa sa dokáže obrátiť z chrbta na bruško. Toto vývinové štádium dosiahne dieťa asi v 7. mesiaci. Hoci šatka podporuje blízky kontakt, je dôležité dbať na to, aby nebránila prirodzenému motorickému rozvoju dieťaťa.

Hojdacie lehátko a autosedačka: Krátkodobé použitie

Prevláda názor, že práve tieto prostriedky môžu pomôcť dieťaťu naučiť sa skôr sedieť a sú tiež veľmi praktické. Oba sú vhodné na krátku dobu, nie však na dlhodobý pobyt v nich. Bránia v precvičovaní svalových skupín potrebných pre pohyb dieťaťa. Detské autosedačky je nutné používať len na jazdu autom. Po skončení jazdy by dieťa už nemalo ležať v sedačke. Hopsadlo je prostriedkom na zabavenie dieťaťa. Nepomáha dieťaťu naučiť sa skôr chodiť, rovnako ako chodítko, pretože neumožňujú dieťaťu prirodzený pohyb po nohách a tiež odľahčujú dieťa - pretože väčšia časť váhy tela je mimo dieťaťa. Tieto pomôcky by mali slúžiť len ako doplnok, nie ako náhrada aktívneho pohybu a objavovania sveta vlastnými silami.

Kreativita a predstavivosť: Personalizované detské knihy

Predstavte si: otvoríte knihu a vidíte sa ako hrdina vo svete plnom dobrodružstva a mágie. Nie len meno, ktoré sa náhodou zhoduje s vaším, ale príbeh napísaný špeciálne pre vás, s vaším vzhľadom, vašimi priateľmi a vašimi obľúbenými miestami. Deti majú neuveriteľne bohatú predstavivosť, s ktorou sa prenášajú do všelijakých fantastických svetov. Ale čo sa stane, keď sa skutočne rozpoznajú v príbehu, ktorý čítajú? Toto rozpoznanie presahuje len použitie ich mena alebo prispôsobenie ich vzhľadu v ilustráciách. Vytvára hlboký pocit, že sú videné a pochopené. Personalizovaná kniha funguje ako zrkadlo, v ktorom sa dieťa vidí ako protagonista príbehu. Keď sa dieťa vidí ako statočný rytier, šikovný detektív alebo dobrodružný astronaut, vytvára sa hlboké emocionálne puto s príbehom.

Prínosy personalizovaných príbehov

  • Posilňuje sebaúctu: Dieťa sa cíti dôležité a ocenené, pretože hrá hlavnú úlohu v príbehu.
  • Podporuje empatiu: Tým, že sa dieťa ocitne v rôznych situáciách, učí sa vcítiť do ostatných.
  • Stimuluje emocionálnu inteligenciu: Rozpoznávanie a pomenovávanie emócií sa stáva jednoduchším, keď je dieťa v centre príbehu.
  • Sebareflexia: Dieťa premýšľa o svojich vlastných krokoch a rozhodnutiach v rámci príbehu.
  • Rozvoj hodnôt: Spracovaním morálnych dilem v príbehu sa dieťa učí o dobre a zle.
  • Uvedomenie si talentov: Dieťa objavuje a oceňuje svoje jedinečné schopnosti a záujmy.

Vplyv na jazykový rozvoj a kreativitu

Priame rozpoznanie spôsobuje, že deti sa cítia viac spojené s príbehom. Hlbšie porozumenie dejovej línie: Keďže je príbeh osobný, deti lepšie chápu nuansy. Dlhodobý záujem: Personalizovaná kniha sa často číta znova a znova, čo zvyšuje radosť z čítania. Jazykový rozvoj: Zvýšená pozornosť vedie k lepšiemu porozumeniu gramatiky a vetných štruktúr. Rozšírenie slovnej zásoby: Nové slová sa ľahšie zapamätajú v osobnom kontexte. Stimulácia kreativity: Dieťa je povzbudzované k ďalšiemu premýšľaniu a vymýšľaniu vlastných príbehov.

Sebaprijatie a motivácia

  • Sebaprijatie: Dieťa sa učí prijímať svoje jedinečné vlastnosti.
  • Motivácia: Vedomie, že sú schopní veľkých vecí, stimuluje ambície a vytrvalosť.
  • Odolnosť: Prekonávanie prekážok v príbehu môže deťom pomôcť čeliť výzvam v reálnom živote.

10 vecí, ktoré by som si priala vedieť predtým, ako som sama vydala detské knihy

Technológie a personalizované knihy

Vznik personalizovaných detských kníh prostredníctvom moderných technológií je fascinujúcou súhrou kreativity a inovácií. Zadávanie údajov: Rodičia alebo opatrovníci zadávajú informácie ako meno, vek, pohlavie a špecifické vlastnosti dieťaťa. Prispôsobiteľné dejové línie: Komplexné algoritmy prispôsobujú príbeh na základe zadaných údajov, aby zodpovedal záujmom a čitateľskej úrovni dieťaťa. Texty a ilustrácie pomocou AI: Texty a ilustrácie sú generované pomocou umelej inteligencie na základe vstupu, ktorý návštevník poskytne. Tým, že deti staviame do centra príbehov, im dávame nielen pútavú knihu, ale aj posolstvo, že sú dôležité a jedinečné. Či už ide o oslavu míľnika, prekonanie výzvy alebo jednoducho o stimuláciu radosti z čítania, personalizovaná kniha je darček, ktorý vydrží celý život. Vo svete, ktorý je stále viac digitalizovaný a personalizovaný, tvoria tieto knihy dokonalú rovnováhu medzi tradičnou čitateľskou skúsenosťou a modernou technológiou.

Ako zvládnuť detskú energiu a nepokoj

Každý rodič pozná tie dni, keď má jeho dieťa energie za troch. Niekedy sa zdá, že nezastane ani na chvíľu. Deti nie sú nepokojné len tak. Za týmto správaním sa často skrýva viacero príčin. Inokedy ich môže zahltiť príliš veľa podnetov - hlasná hudba, blikajúce obrazovky, veľa ľudí a ruchu. Dôležité je si uvedomiť, že dieťa to nerobí „naschvál“. Je to jeho prirodzený spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo cíti alebo prežíva.

Aktivity na upokojenie

Veľa detí sa upokojí, keď im ponúkneme činnosť, ktorá ich úplne pohltí. Výbornou voľbou sú aj magnetické knihy - dieťa si v nich skladá obrázky podľa šablóny alebo vlastnej fantázie. Ďalším favoritom je stavebnica Plus-Plus. Malé dieliky si vyžadujú precíznosť a trpezlivosť, čo deti prirodzene spomalí. Niektoré deti potrebujú „niečo v rukách“. Magnetické stavebnice sú skvelým spôsobom, ako dieťa zaujať a zároveň ho prirodzene spomaliť. Dieliky sa k sebe ľahko pripájajú, takže sa dieťa nemusí trápiť so zložitým spájaním. Veľkou výhodou magnetických stavebníc je, že ich skladanie vyžaduje plánovanie a trpezlivosť. Postupne sa ponorí do hry natoľko, že jeho tempo sa prirodzene spomalí.

Pohyb a prostredie

Možno to znie zvláštne, ale niekedy najlepším spôsobom, ako dieťa upokojiť, je dopriať mu ešte trochu pohybu. Ak máte možnosť, choďte spolu von. Upokojujúce prostredie je polovica úspechu. Deti sa cítia istejšie, keď vedia, čo bude nasledovať. Skúste mať jasne dané časy na hranie, jedenie aj oddych. Iné deti zas potrebujú viac pohybu a menej tichých aktivít.

Starostlivosť o rodiča

Aj keď sa náš článok venuje deťom, nezabúdajte na seba. Ak sa dá, striedajte sa s partnerom alebo požiadajte starých rodičov o chvíľku pomoci. Každé dieťa je iné. Dôležité je mať trpezlivosť, skúšať rôzne spôsoby a nezabúdať, že detská energia je vlastne dar - len ju treba správne usmerniť.

Umelecké aktivity: Maľovanie podľa čísel

Vytvorte si pútavé umelecké dielo bez ohľadu na predchádzajúce skúsenosti a zručnosti s maľovaním. Ak vás láka vyskúšať si maľovanie akrylovými farbami na naozajstné plátno, no obávate sa, či na to máte dostatočné umelecké vlohy, vyskúšajte maľovanie podľa čísiel, ktoré vás spoľahlivo prevedie do sveta umenia.

Ako funguje maľovanie podľa čísel

Obraz je rozdelený na množstvo očíslovaných políčok s jasnými kontúrami. Nádobky s farbami sú takisto očíslované, takže ľahko zistíte, ktorou farbou máte jednotlivé políčka vymaľovať. Šikovnou vychytávkou je možnosť objednať si plátno natiahnuté na kvalitnom drevenom ráme. Po vymaľovaní plátna natiahnutého na ráme si budete môcť obraz rovno zavesiť na stenu alebo pohodlne oprieť na poličke či komode.

Rozvoj reči a komunikačných zručností

"Dieťa sa neučí z pasívne vnímanej rozmanitosti zážitkov, ale z výsledkov činov, ktoré samo iniciovalo." J. Brierley - kniha: 7 prvých rokov života rozhoduje. Dieťa musíme zaujať. V predškolskom období sa kladie dôraz na správnu výslovnosť všetkých hlások, tvorbu a používanie rôznych druhov viet, správnu gramatickú formu, vyjadrovanie myšlienok, želaní a pocitov, a tiež na častejšie používanie pasívnej slovnej zásoby. Deti v predškolskom veku, teda do 6. roku života, nie sú schopné samé rozprávať o svojich pocitoch. Tieto pocity však vie vyjadriť napríklad v tom, čo nakreslí či už doma, alebo v škole. Kresba nám pomôže odhaliť, čo dieťa prežíva a ako vníma svoje okolie.

Čo sa má dieťa naučiť a vedieť v predškolskom období

  • Mať správnu výslovnosť všetkých hlások.
  • Tvoriť a používať rôzne druhy viet (opytovacie, oznamovacie …) a neskôr aj súvetia.
  • Používať správnu gramatickú formu - správne skloňovanie a časovanie.
  • Vyjadrovať obsahovo i formálne správne svoje myšlienky, želania, pocity…
  • Používať častejšie aj svoju pasívnu slovnú zásobu.

Detská kresba: Od čmáraníc k zrkadlu duše

Kresba je pre dieťa prirodzenou a zábavnou činnosťou, ktorá mu umožňuje vyjadriť svoje pocity, myšlienky a vnímanie sveta. Odborníci vidia v detskej kresbe nielen hru, ale aj spojenie detskej reality a snenia, nástroj na diagnostiku a terapiu.

Vývojové štádiá detskej kresby

  • Prvá fáza (do cca 20 mesiacov): Dieťa je zvedavé, kreslí a čarbe bez hlbšieho úmyslu niečo zobraziť. Svaly rúk ešte nie sú dostatočne koordinované na presné pohyby ceruzkou.
  • Druhé štádium: Osoby a predmety sú na obrázku ťažko rozpoznateľné a izolované, no v detskej fantázii sú akčné a konajú.
  • Tretia fáza: Dieťa si na papieri vytvára kompozíciu a na výkrese nájdeme konkrétnu situáciu alebo komplexný obraz.

Detská kresba vyjadruje emócie, poznatky, psychický stav a prežívanie dieťaťa. Odborníci prostredníctvom kresby spoznávajú úroveň vývinu dieťaťa, emócie, ktoré prežívajú, a vzťahy, ktoré ho obklopujú. Deti kreslia svoje pocity a priania a detská kresba je asi najlepší prostriedok na pochopenie detského vnútra.

Interpretácia detskej kresby

  • Tlak na farbičky: Silný tlak môže naznačovať hnev. Jemné línie môžu znamenať nesmelosť.
  • Umiestnenie kresby: Príliš malá kresbička na veľkej ploche môže naznačiť zakríknutosť.
  • Výber farieb: Deti často preferujú červenú a modrú. Modrá býva spájaná s pokojnejšími deťmi, zelená s empatickými deťmi s dobrými vzťahmi s rovesníkmi. Čierna farba nemusí byť dôvodom na obavy.
  • Komentár dieťaťa: Dôležitý je aj komentár dieťaťa. Je lepšie sa vyjadrovať neutrálne a opísať, čo na obrázku vidíte, ako hodnotiť subjektívne.

Ako ľudská psychika, tak aj kresby detí nie sú jednoznačné a toto sú len všeobecné ukazovatele, ktoré môžu naznačiť osobnosť a aktuálne pocity autora kresbičiek. Pre presnejšie pochopenie detského prežívania je vhodné obrátiť sa na odborníkov. Podporujme naše deti v kreslení už od prvých čmáraníc. Neskôr získate milé kresby, ktoré môžete spolu s deťmi „čítať“, aby ste pochopili ich vnútro a sledovali ich vývoj.

Rôzne štádiá detskej kresby

Význam farieb v detskej kresbe a psychológii

Farby majú v živote človeka veľký význam, a to ako z hľadiska psychologického, tak i pôsobením farieb v priestore, či na oblečení. Podľa farieb, ktoré ľudia uprednostňujú, sa dá charakterizovať ich osobnosť, či momentálne rozpoloženie. Farby v priestore zase dokážu regulovať výkon či únavu. Teplé farby zohrievajú a povzbudzujú, studené ukľudňujú.

  • Biela: Farba čistoty, nevinnosti a úprimnosti, ale i slobody a nezávislosti. Má ju radi ľudia vyrovnaní, sebavedomí, otvorení. Je farbou mysle, stimuluje činnosť mozgu.
  • Žltá: Je farba vášní a násilia, krvi a železa. Vydáva intenzívne tepelné lúče a jej účinky sú hlbšie, ale i rýchlejšie ako u iných farieb. Zohrieva našu krv a podporuje krvný obeh.
  • Červená: Je farbou cholerickou, prudkou. Aura cholerických ľudí býva tiež červená, čo ich predurčuje k vášňam a prudkým vzplanutiam, ale i výbuchom zúrivosti. Červená farba povzbudzuje chuť k jedlu a má priaznivé účinky pri liečbe reumatizmu, anémie, či depresií.
  • Oranžová: Je spojením žltej a červenej, čím sa stáva veľmi blahodárnou. Je farbou kontrolovanej vášne, pozitívnej energie, vytrvalosti.
  • Ružová: Sú farbami sentimentality. Ružovú majú radi ľudia romantickí a nepraktickí, ktorí chcú byť očarúvaní a túžia očarúvať svoje okolie.
  • Fialová: Fialovú farbu zvyknú voliť ľudia diplomatickí, zdržanliví a uzavretí, ako aj ľudia originálni a umelci.

Pri výbere farieb v detskej kresbe môže, samozrejme, hrať úlohu aj nálada a osvetlenie miestnosti, pričom významné sú aj farby stien. Dôležité je podporovať deti v ich umeleckom prejave a vnímať ho ako cenný zdroj informácií o ich vnútornom svete.

tags: #kreslene #dieta #rozmysla