Kôň bol už od staroveku vnímaný nielen ako dopravný prostriedok, ale aj ako pomocník v hospodárstve. Inak tomu nebolo ani v Košiciach v ranom novoveku. Už v najstaršej mestskej knihe z rokov 1393 - 1405 sa spomínajú furmani (vectores), teda povozníci prepravujúci tovar či rôzne suroviny. Takíto furmani prepravovali do mesta aj drevo z mestských lesov, no po silných dažďoch, kedy prišlo k premočeniu pôdy a ciest, bolo problémom pohybovať sa s konskými povozmi. V roku 1702 takáto situácia nastala a drevo z poddanskej obce Ružín muselo byť do Košíc, do pivovaru v Levočskom dome, prepravené na pltiach po rieke Hornád.
Kôň ako hospodársky spolupracovník bol veľmi ceneným pomocníkom aj v hospodárstve, napríklad pri orbe, na ktorú boli kone využívané popri voloch. Z druhej polovice 16. storočia pochádza zmienka o tom, že Helena, manželka šľachtica Jána Golopiho, poslala na druhý deň po Veľkej noci ráno počas kázne v kostole svojich sluhov s koňmi na pole orať. Previnila sa tak proti kresťanstvu a proti starodávnym mestským zvyklostiam. Bola uväznená, napokon sa vďaka ručiteľom dostala von, musela však zaplatiť pokutu 10 zlatých, ktoré išli na výstavbu opevnenia.
Ceny koní boli rôzne, záviseli od typu a pôvodu koňa, ale aj od jeho farby. Kone boli často predmetom kúpy či predaja. V roku 1577 predal Urban Zabo koňa Jánovi Czeczeokovi zo Ždane za 12 a pol gbelov pšenice, čo potvrdil aj sám Ján Czeczeok pri klasickom „zapíjaní úspešného obchodu“. V roku 1749, pri naceňovaní koňa ako predmetu krádeže, bola poškodenému Jurajovi Kissovi za neho stanovená cena 10 uhorských zlatých.
Veľmi časté, avšak v 16. - 17. storočí prísne trestané, boli krádeže koní. Páchateľom za krádež koňa veľmi často hrozila šibenica. V roku 1558 bol Štefan Chichko z dediny Drienov obesený na šibenici za krádež koňa. Podobne v tomto období dopadol Andrej Gall z Mochylian, ktorý bol za krádeže koňa, bravčového mäsa a iných vecí obesený na šibenici. Juraj Chorba z Kendíc ukradol v Žehni dva kone a bol po vyhostení a väzbe obesený.
Od druhej polovice 18. storočia sa už krádeže koní neposudzovali tak prísne. Páchateľom hrozila finančná pokuta, výkon verejno-prospešných prác, väznenie, telesný trest alebo aj oslobodenie v prípade nepreukázania viny. Kôň bol však aj súčasťou popravných rituálov vykonávaných na ťažkých zločincoch a na verejnom mieste. Pri deliktoch zabitia príbuzného či vraždách, alebo lúpežníctve boli delikventi priviazaní ku konskému chvostu a šmýkaní po popravisku.
V roku 1556 boli Bartolomej zo Sokoľa a Iwanko zo Svinky za lúpežné vraždy priviazaní ku konskému chvostu a ťahaní k šibenici. Matej de Olewa bol v roku 1574 priviazaný ku konskemu chvostu a ťahaný na popravisko. Kone mohli byť aj účastníkom „dopravnej nehody“: v Košiciach v roku 1821 kočiš Michal Kondás viedol konský povoz stredom mesta, pričom staršia žena prišla o život; napriek neúmyselnému zabitiu bol kočiš potrestaný väzením a palicami.
Na záver zaujímavá zmienka z roku 1573. Pri majetkovom vyrovnaní sa spomína dom v strede mesta, ktorý má nad bránou namaľovaného osedlaného koňa. Aj takto pekne mohol vyzerať Košice v minulosti.
16. až 18. storočie priniesli rozšírenie a pestovanie vplyvu konského záprahu. V tej dobe sa rozvíjali aj remeslá spojené s kočiarmi - stolárov, sedliarov, zámočníkov, lakiernikov, kováčov, kožiarov a účastníkov čalúnnických prác. Kočiarstvo sa stávalo nielen dopravným prostriedkom, ale aj spoločenskou a umeleckou manifestáciou svojho času.
Kôň a zaprahy v Košiciach a stredoveku
Prvé vozy na prepravu osôb a tovaru sa objavovali už v starom Egypte; názov koč je odvodený od dedinky Kocs pri Rábe v Maďarsku. Prvé kočiare mali karosériu pripevnenú na podvozok; listové perá v tvare S a neskôr C zlepšili stabilitu a pohodlie jazdy. V 17. a 18. storočí vznikali veľké karosy zdobené rezbami, zlatom a maľbou; kočiare boli nielen praktické, ale aj význam spoločenského statusu.
Kočiarový vývoj od baroka k elipsovým perám priniesol v roku 1804 inováciu elipsovitých listových dôrazov: lepšia stabilita a rýchlosť. V 19. storočí vznikali rôzne typy kočiarov, otvorené aj kryté, určené na najrôznejšie príležitosti. Bežná rýchlosť sa pohybovala okolo 10 km/h, max dosahovala až 30 km/h pri krátkych vzdialenostiach; priestorové rozmery a hmotnosť to limitovali.
Bežné výklady uvádzajú, že najluxusnejšie koče boli vytvorené na objednávku a každý kus bol jedinečný. Predné nápravy mali často menšie rozmery než zadné; kočiarové rozsahy brali do úvahy mestský ruch a dopravný priestor. Interiér luxusného koča a jeho výbava odráža spoločenské vrstvy a estetiku času.
Dominantou výstavy sú detské koče zo zbierok múzea vo Svätom Antone; do koča si zapriahali buď poníka, alebo psa. Rockaway je jedným z najvzácnejších exponátov múzea šľachtických kočiarov a saní v Oravskom Podzámku. Berlinu a Victoria predstavujú ďalšie významné kusy; fiakre, Landauery a coupé predstavujú rôzne typy kočov s bohatou dekoráciou.
Kočiarstvo v priebehu storočí a súčasnosť ukazuje prepojenie histórie a kultúry. Do konca 19. storočia sa kočiare vyrábali na Slovensku aj v Rakúsko-Uhorskej monarchii; s rozvojom železníc a automobilizmu sa význam kočiarov zmenšoval. V roku 1902 bolo v R-U ríši približne 386 tovární na kočiarov; začiatkom 20. storočia prišiel koniec éry záprahov. Do roku 1945 sa kočiare vyrábali už len sporadicky.
Múzeum šľachtických kočiarov a saní v Oravskom Podzámku predstavuje najrozsiahlejšiu zbierku tohto druhu na Slovensku a ukazuje históriu, technické aspekty a spoločenský kontext kočiarov vrátane ukážok ručnej výroby postrojov. Exponáty poskytujú pohľad na život šľachty a na prechody od záprahu k mechanizovaným vozidlám. Výstava tiež ilustruje praktické a kultúrne aspekty kočiarov dnes - od poľnohospodárstva až po tradičné rituály a módu.
Praktické a kultúrne rozmery záprahov dnes
QR kódy v skanzenoch poskytujú návštevníkom ďalšie informácie o exponátoch; pri čítaní nie je potrebná špeciálna aplikácia. Moderné expozície dopĺňajú vizuálny obraz histórie záprahov a kočiarov. Historické artefakty pripomínajú, že konský záprah zohral významnú úlohu v dlhom období ľudského rozvoja a dopravy. Kočiarstvo bolo nielen dopravným prostriedkom, ale aj spoločenskou a umeleckou manifestáciou svojej doby, ktorá cez technické inovácie a materiály odráža zmeny v kultúre, móde a životnom štýle.
Explore Slovakia's Hidden Countryside | Hubová Interpretive Trail & Kútnikov Hill
Najrozsiahlejšia zbierka a ukážky exponátov na Slovensku spolu s modernými prvkmi vo výkladoch ukazujú, že história kočiarov stále žije. Príbeh a zoznam vybraných exponátov a dátumov Rockaway, Berlinu, Victoria a ďalších dopĺňa obraz o rozmanitosti a kráse kočiarov.