Pôrod je jedným z najvýznamnejších a najzázračnejších momentov v živote ženy a jej rodiny. Hoci sa zameriavame najmä na matku, je dôležité pochopiť, čo sa deje s dieťaťom počas tohto náročného, no zároveň krásneho procesu. Ako sa dieťa prispôsobuje pôrodným cestám, dýcha, a ako vníma svet okolo seba? Pochopenie týchto procesov nám pomáha lepšie vnímať a rešpektovať tento jedinečný okamih.
Cesta von: Adaptácia dieťaťa na pôrodné cesty
Asi každému sa zdá neuveriteľné, ako môže troj- až štvor-kilogramové dieťa prejsť otvorom s priemerom šišky. Príroda to však zariadila múdro. Hlavička novorodenca je mäkká, pripomínajúca dlaždice spojené mäkkou maltou. Tieto poddajné spoje umožňujú posun lebkových kostí, čo uľahčuje priechod pôrodnými cestami. Po pôrode môže byť hlavička mierne zdeformovaná, ale aj väčšie deformácie sa upravia v priebehu niekoľkých dní.
Pôsobením kontrakcií je dieťa maternicou vtláčané hlbšie do pôrodných ciest. Bábätko skloní bradičku na hrudník, aby kládlo čo najmenší odpor. Počas prvej doby pôrodnej hlavička vykonáva zložitý spinálny pohyb, aby sa prispôsobila rôznym rozmerom panvy. Dieťa sa aktívne nezapája, posúva sa silou maternicových kontrakcií. Tvar panvy spôsobuje, že hlavička musí rotovať, pričom dĺžka rotácie závisí od postavenia plodu. Pôrod hlavičky je najnáročnejšou a najbolestivejšou fázou pôrodu.
Pôrod cisárskym rezom sa odlišuje od prirodzeného pôrodu práve v tomto aspekte. Hlavička dieťaťa po cisárskom reze má pekný, prirodzený tvar, pretože neprešla tlakom pôrodných ciest. Táto absencia tlaku však môže mať vplyv na ďalšie procesy.
Prvý nádych: Dýchanie dieťaťa počas pôrodu a po ňom
Počas pôrodu dochádza k mechanickým a fyziologickým zmenám, ktoré pripravia dieťa na prvý nádych. Pred pôrodom získava plod kyslík od matky cez placentu. Po narodení a prestrihnutí pupočnej šnúry prevezmú funkciu pľúca. V maternici sú pľúca vyplnené vodou, ktorá im pomáha dozrievať.
Po pôrode cisárskym rezom môže byť dýchanie plytšie a rýchlejšie ako u bábätka porodeného vaginálne. Počas sekcie nedochádza k vytlačeniu tekutiny pomocou tlaku v pôrodných cestách, preto môže novorodenec trpieť tranzitórnym tachypnoe novorodenca, známym ako "vlhké pľúca".
Kúpanie novorodenca
Teplotný šok a adaptácia: Prechod z maternice do pôrodnej sály
Ako sa dieťa prispôsobí prechodu z teploty 37 °C v maternici do približne 25 °C v pôrodnej sále? Štítna žľaza reaguje zvýšenou produkciou hormónov, čo podporuje tvorbu tepla z tuku a pomáha regulovať teplotu. Personál v pôrodnej sále sa zameriava na tepelnú pohodu dieťaťa.
„Základom tepelnej pohody dieťaťa je zamedzenie strát tepla. Preto sa telíčko i hlava zabalia do vyhriatej plienky. Dieťa sa ihneď po pôrode nekúpe a smolka sa buď neodstraňuje vôbec, alebo sa len ľahko otrie. Pri prvom priložení k prsníku je dieťa prikryté plienkou alebo uterákom a hruď a bruško si zohrieva o matkino telo. Nezrelé dieťa alebo dieťa s dýchacími ťažkosťami ukladáme na vyhrievané lôžko alebo do inkubátora,“ vysvetľuje pediater MUDr. Martin Gregora.
Prirodzeným inštinktom matky je podporiť adaptáciu dieťaťa, chrániť ho pred chladom a nechať naplno vyznieť prirodzene nastavené procesy na posilňovanie láskyplného vzťahu. Po pôrode je dôležité, aby bola matka s dieťaťom ponechaná v pokoji a súkromí. Položením dieťaťa na svoje nahé telo mu zabezpečí tepelný komfort, a keď ho prikryje tmavočerveným uterákom, vytvorí mu prostredie podobné tomu, aké pozná z maternice. Bábätko neumyté od plodovej vody pomocou vône ľahšie nájde bradavku, ktorá vonia rovnako ako ruky bábätka. V priebehu prvých hodín po pôrode je dieťatko schopné doplaziť sa z brucha až k bradavke a samo sa prisať.
Vnímanie sveta: Zmysly novorodenca pri príchode na svet
Vnímanie bolesti počas pôrodu je téma, o ktorej sa stále diskutuje. Dnes už vieme, že novorodenci pravdepodobne bolesť cítia. Miera a spôsob, akým ju pociťujú počas pôrodu, je však stále predmetom výskumu. MUDr. Gregora tvrdí, že nepohodlie a prekážky, ktoré dieťa prekonáva pri príchode na svet, sú prirodzenou súčasťou života: „Bežný vaginálny pôrod je udalosť, na ktorú sa plod pripravuje a pre novorodenca je táto forma stresu podnetom na prekonanie prekážok, ktoré mu na ceste k životu stoja.“
Je dokázané, že plod má sluchové schopnosti už pred narodením. Dieťa v maternici dobre počuje mamin hlas a okolité dianie, hoci tlmene. Rozprávanie a spievanie matky počas tehotenstva umožňuje novorodencovi rozpoznať jej hlas po pôrode a podporuje ranú väzbu.
Dieťa po narodení vidí rozmazane a zaostrí na vzdialenosť asi 25 centimetrov, čo je vzdialenosť medzi hlavičkou dieťaťa pri dojčení a matkinou tvárou. Nechýba mu ani schopnosť rozpoznať a zapamätať si črty tváre svojej mamy.
Druhá doba pôrodná: Aktívny proces narodenia
Druhá doba pôrodná je obdobie, kedy dochádza k samotnému narodeniu bábätka. Pôrodné cesty sú už otvorené a hlavička plodu zostupuje pôrodnými cestami k vonkajším rodidlám. Rodička pociťuje intenzívne nutkanie na tlačenie. Medzi kontrakciami sú kontrolované srdcové ozvy plodu. Ak je hlavička dostatočne zostúpená, je pod mamičku položené sterilné rúško, pripravené nástroje a rodička je vyzvaná k aktívnemu tlačeniu. Tlačenie prebieha už na mieste, kde bude pôrod dokončený. Pri pôrode hlavičky bývajú podané látky spôsobujúce stiahnutie maternice, aby sa urýchlilo odlúčenie placenty a znížila krvná strata. Pôrod hlavičky je nasledovaný pôrodom ramienok plodu a dokončenie pôrodu je potom už veľmi rýchle.
Ak ide o normálny fyziologický pôrod, čaká sa, kým pupočník dotepá a potom sa prestrihne. Bábätko je odovzdané detskej sestre alebo pôrodnej asistentke, ktoré ho buď položia na brucho mamičky, alebo ho rovno ošetria na vyhrievanom lôžku.
Aktívne tlačiť sa má iba za kontrakcie. Dôležité je zhlboka sa nadýchnuť, najlepšie do brucha, a dlho tlačiť do konečníka, ako pri zápche. Pri tlačení pomôže poloha, kedy sa rodička stočí akoby do klbka a pritlačí bradu na hrudník. Po 10 - 15 sekundách treba vydýchnuť, znovu sa nadýchnuť a tlačenie opakovať. Počas jednej kontrakcie možno takto zatlačiť dvakrát až trikrát. Pri tlačení je vhodné mať zatvorené oči, čím sa predíde popraskaniu žiliek v nich.
Predčasný pôrod a jeho vplyv na dieťa
Predčasný pôrod je pôrod, ktorý prebehne medzi 23. a 37. týždňom tehotenstva a narodí sa pri ňom dieťa s hmotnosťou nižšou ako 2500g. Dieťa je počas tehotenstva deväť mesiacov chránené v matkinej maternici, preto je preň príchod na svet obrovskou zmenou a prináša mu veľký stres. Doteraz bolo ono a matka jedným, teraz nastáva oddelenie. Prestáva byť súčasťou matky a dostáva sa do úplne neznámeho prostredia. Pôrod je veľmi krátke životné obdobie, no napriek tomu má na život každého človeka veľký dopad. Predstavte si, že po ťažkom boji so život ohrozujúcimi zážitkami prídete do cudzieho prostredia, ktoré pôsobí nehostinne až hrôzostrašne, nikoho tam nepoznáte, len v diaľke počujete vášho blízkeho priateľa, za ktorým vás nepustia. Takto nejako by mohol vyjadriť novorodenec, ak by hovoril jazykom dospelých, svoje pocity po náročnom pôrode, keď ho odnesú od jeho matky. Napriek tomu, že si náš príchod na svet nepamätáme, ovplyvňuje nás to, či sme sa narodili po niekoľkohodinovom trápení, vykĺzli von za pár minút, vytiahli nás s pomocou klieští alebo vybrali cez brucho matky. Dokázalo sa, že existuje tzv. telesná pamäť, ktorá ukladá všetky traumatické zážitky.
Opakovane som sa stretla s názormi, že je jedno, ako žena porodí, veď dieťa sa nejako von dostať musí. Však sme to všetci prežili a že z pôrodu sa v dnešnej dobe robí príliš veľká veda. To, ako sa matka cíti počas pôrodu, má nesmierny vplyv na jeho priebeh. Ak je uvoľnená a teší sa na príchod svojho dieťaťa na svet, má dobré vyhliadky, že pôrod bude jednoduchý a bezproblémový. Dôležité je uvedomiť si, že pôrod je namáhavý a bolestivý nielen pre matku, ale aj pre dieťa. Nové rádiologické štúdie ukazujú, že pri zovretí každou kontrakciou dieťa divoko bije ručičkami a nožičkami okolo seba, čo sa silne podobá reakcii na bolesť. Pôrod je prvou veľkou životnou skúškou pre malé bábätko. Uvedomte si, že na to nie ste sama, vy aj vaše bábätko musíte vynaložiť veľké úsilie, ale spoločne to zvládnete. Napriek tomu, že pri cisárskom reze je bábätko „ušetrené“ od bolesti pri prechode pôrodnými cestami, je lepšie, keď tento prirodzený prechod zažije, ako keď je vybraté z bruška von. Pri sekcii totiž dieťa nie je pripravené na to, že príde na tento svet a je to preň väčší stres. Po pôrode patrí dieťatko na brucho matky. Pri pôrode sú stredobodom pozornosti matka a dieťa. Francúzsky pôrodník Frédéric Leboyer v roku 1975 vo svojej knihe Pôrod bez násilia zaviedol pojem „jemný pôrod“, ktorý hovorí o spôsobe, akým by sme mali novorodenca prijať na našom svete - ešte pred prestrihnutím pupočnej šnúry si má bábätko pri tlmenom svetle a v tichu pomaly zvykať na matkinom bruchu na tento svet. Žiaľ, v mnohých pôrodniciach stále nie je možné zažiť prirodzený pôrod bez zbytočných zásahov. V bolestiach a strachu o bábätko často rodička pristúpi na rutinné zákroky sestričiek či lekárov, aj keď nie sú nevyhnutné. Mamičkám odporúčam, aby mali na pôrodnej sále aspoň jednu blízku osobu, ktorá im poskytne oporu. Keď rodička nebude vládať, blízky človek vysvetlí personálu, aby rešpektovali jej pôrodné priania.
Môžeme povedať, že spôsob, akým príde dieťa na svet, vytvára určité predispozície, ktoré môžu v budúcnosti ovplyvňovať nielen jeho detstvo, ale celý život. V prípade narodenia prirodzeným, vaginálnym pôrodom bez zásahov má človek sklon byť sebavedomý, plný energie a dôvery vo vlastné schopnosti. Ak sa dieťa narodí pod vplyvom anestetík a analgetík, ťažšie vytvára väzbu s matkou, pretože je omámené liekmi a ťažko zameriava svoju pozornosť a očný kontakt na svojich blízkych. V budúcnosti sa v stresových situáciách môže cítiť zmätené a neschopné reakcie. V prípade narodenia po vyvolávanom pôrode býva v stresových situáciách tendencia hromadiť viac hnevu v dôsledku pocitu straty kontroly nad situáciou. Človek narodený s pomocou klieští je často neprístupný dotykom a v stresových situáciách má sklon k bolestiam hlavy. Ak sa dieťa narodí cisárskym rezom, máva zvýšenú tendenciu vyhľadávať fyzický kontakt, akoby si potrebovalo vynahradiť to, že neprešlo pôrodnými cestami matky. Tiež má sklon k prehnanej citlivosti v životných situáciách, keď ho niekto odmieta. V prípade narodenia s pupočnou šnúrou omotanou okolo krku býva zvýšený výskyt psychosomatických ochorení spojených s krkom a hlasivkami. Fyziologické udalosti pri pôrode majú v sebe veľkú emocionálnu a symbolickú moc. V dôsledku ťažkého pôrodu môže vzniknúť pôrodná trauma, ktorá sa ukazuje už u niekoľkodňového bábätka, aj keď rodičia si to s pôrodom väčšinou nespoja, keďže novorodenecký plač sa považuje za „normálny“. Niektoré bábätká preplačú väčšinu času počas bdelého stavu.
Niektoré ženy len sledujú termín určený gynekológom a gynekologičkou, no aj pre tieto termíny platí, že pôrod sa môže spustiť hoci o 2 týždne skôr alebo naopak neskôr (môže za to napr. oneskorená ovulácia, nepravidelná menštruácia atď). V oboch prípadoch sa hovorí o pôrode bábätka v termíne.
Znaky blížiacého sa pôrodu
Koniec tehotenstva sprevádzajú viaceré ťažkosti spojené s dýchaním, trávením, spánkom a preto mnohé z vás túžobne čakajú na pôrod. Čo vám však naznačí, že sa niečo v brušku deje, bábätko kleslo a pôrod sa nezadržateľne blíži?
Koncom tehotenstva sa začína zložitý proces biologickej prípravy tehotnej ženy a plodu na pôrod. Jedným z dôležitých signálov je aj poklesnuté bruško. Nie doslova, pretože brucho nikam neklesá, ide skôr o vyjadrenie stavu, keď dieťa „spadne“ (klesne) nižšie do panvy, pretože čas pôrodu sa blíži.
Medzi ďalšie signály, ktoré si na sebe môžete všimnúť, je aj tzv. čistenie tela, teda jeho príprava na samotný proces pôrodu formou častej a vodnatejšej stolice, pomalý či naopak rýchly odchod hlienovej zátky, falošné kontrakcie známe ako poslíčkovia (falošné preto, že neznamenajú okamžitý pôrod - pravými sú prasknutie plodovej vody či pravé kontrakcie) a podobne.
Zvláštne je, že niektoré ženy si signály všimnú už niekoľko týždňov pred pôrodom (väčšinou prvorodičky, ale neplatí to pre každú budúcu mamičku), iné niekoľko hodín a ďalším telo nesignalizuje nič, ale všetko sa spustí až v samotný deň pôrodu. Každá to máme inak.
10 znakov, že bábätko kleslo nižšie do panvy a telo sa pripravuje na pôrod:
- Časté močenie aj hnačky: Maternica sa postupne zväčšuje, v poslednom mesiaci mierne klesne. Toto klesnutie bábätka do panvy spôsobuje tlak na močový mechúr a uvoľnenie svalov v konečníku, čo vedie k častejšiemu močeniu a riedkej stolici. Telo sa pripravuje na pôrod.
- Úľava od pálenia záhy, chuť do jedla: S klesnutím bábätka sa uvoľní tlak na žalúdok a tenké črevo, čo môže viesť k úľave od pálenia záhy a obnoveniu chuti do jedla. Niektoré ženy môžu zaznamenať aj mierny pokles váhy.
- Ľahšie dýchanie aj zmena chôdze: Viac priestoru na pľúca znamená ľahšie dýchanie. Zmena držania tela a vplyv hormónu relaxínu môže spôsobiť ťarbavejšiu a kolísavejšiu chôdzu.
- Bolesti chrbta aj hemoroidy: Tlak bábätka v panve a hormonálne zmeny môžu spôsobovať bolesti v krížovej oblasti a drieku. Zvýšený tlak môže viesť aj k vzniku hemoroidov.
- Vyčerpanosť alebo naopak eufória a pud tvorenia hniezda: Koniec tehotenstva môže priniesť nával energie a túžbu pripraviť všetko pre príchod dieťaťa, alebo naopak, pocit obrovskej vyčerpanosti, keď telo šetrí sily na pôrod.
- Zmena vaginálneho výtoku: Môže dôjsť k zmenám vo vaginálnom výtoku, ktorý môže byť vodnatejší, lepkavejší, hustejší alebo jemne naružovelý. Telo sa pripravuje na pôrod.
- Poslíčkovia, tzv. falošné kontrakcie (Braxton-Hicksove kontrakcie): Jedná sa o bolestivé sťahy maternice, ktoré napodobňujú skutočné kontrakcie, no ich intenzita sa po pár hodinách znižuje a nemajú vplyv na pôrodnícky nález krčka maternice.
- Tvrdnutie bruška: Maternica ako sval môže reagovať na rôzne podnety tvrdnutím. Ide o falošné tvrdnutie, ktoré neznamená začiatok pôrodu.
- Odtekanie hlienovej zátky: Hlienová zátka chráni plod počas tehotenstva. Jej uvoľnenie signalizuje blížiaci sa pôrod, aj keď pôrod sa môže spustiť do niekoľkých hodín, dní či až týždňov.
- Skracovanie kŕčka maternice: Mäknutie a otváranie krčka maternice je nevyhnutným procesom pred pôrodom, stimulovaným hormónmi.
Pokiaľ nastanú komplikácie a treba použiť nástroje alebo vykonať cisársky rez, žena by nemala za každú cenu trvať na pôrode bez zásahov. Ťažký pôrod neodsúdi dieťa na to, aby po celý život trpelo jeho následkami. Negatívne skúsenosti z obdobia tehotenstva a pôrodu možno vyvážiť milujúcim a podporujúcim rodičovstvom. Ak to zdravotné okolnosti dovolia, po narodení patrí dieťa jednoznačne na brucho matky. Skorým kontaktom s bábätkom mu matka môže pomôcť vyrovnávať sa aj s nie práve ideálnym pôrodom. Množstvo štúdií preukázalo, že ženy, ktoré mali možnosť utvárať si väzbu k dieťaťu okamžite po pôrode, bývajú „lepšie“ matky. Neznamená to, že ak žene neumožnili bonding, bude „zlá“ matka. Je však pravdepodobné, že začiatok materstva bude pre ňu náročnejší. Deti, ktoré zažili kontakt „telo na telo“ okamžite po narodení, bývajú fyzicky zdravšie, emocionálne stabilnejšie a intelektuálne zdatnejšie než deti, ktoré matkám po pôrode odobrali. Veľký prínos zo skorého spojenia má aj matka. Prítomnosť novorodenca je pre ňu biologicky dôležitá prinajmenšom z dvoch dôvodov. Plač dieťaťa stimuluje tvorbu mlieka v prsníkoch a dotyk jeho pokožky s prsníkom matky uvoľňuje hormón, ktorý znižuje krvácanie po pôrode. Pri prvom zoznamovaní po pôrode mama s bábätkom nadviažu tam, kde skončili s prenatálnou komunikáciou. Pocity sa rovnako ako v brušku prenášajú z maminky na dieťa (ale aj naopak). Po položení bábätka na brucho matky môžeme pozorovať, ako sa snaží dvíhať hlavičku a nadviazať s ňou očný kontakt. Ak matke neumožnili bonding, nemala by sa cítiť previnilo, že prišla o niečo, čo už nemôže dohnať. Väzbu vznikajúcu v priebehu tehotenstva a pôrodu je dôležité ďalej rozvíjať v systéme rooming-in. Po dvojhodinovom bondingu na pôrodnej sále by sa malo bábätko presunúť na izbu spolu s matkou. Ak dieťa ani matka nemajú zdravotné problémy, nie je dôvod, aby dieťa uložili do inkubátora alebo ho zverili do starostlivosti sestričiek. Dieťa má byť s matkou vo dne aj v noci a nemali by byť nútení prispôsobovať sa tradičnému ústavnému režimu. Cieľom je, aby sa cítili ako doma a vytvorili si režim kŕmenia a spánku podľa vlastného biorytmu.