Aj keď sa ako rodičia môžeme snažiť venovať sa všetkým deťom rovnako, nikdy to tak nebude. A je dokonca možné, že jedno dieťa podvedome uprednostňujeme pred jeho súrodencami. Tento fenomén, hoci často nevedomý, môže mať hlboké dôsledky na dynamiku rodiny, vzťahy medzi súrodencami a v neposlednom rade na sebavedomie a budúcnosť každého dieťaťa. V tomto článku sa ponoríme do komplexného sveta rodičovských preferencií, preskúmame ich príčiny, dôsledky a ponúkneme praktické rady, ako tento citlivý problém riešiť.
Prečo jedno dieťa predsa len "sedí viac"? Pochopenie rodičovských preferencií
Mnoho rodičov sa občas čuduje, prečo sú ich deti tak rozdielne osobnosti, keď sa k nim správali rovnako. Každý súrodenec je iný - rovnako ako jeho výchova. Dôvodov, prečo by si jeden zo súrodencov mohol pripadať odstrkovaný alebo menej milovaný, je veľa. "Každý zo súrodencov v rodine má odlišné postavenie. Rolu hrá poradie narodenia, rozdiely v pohlaví, prístup rodičov, zmeny v rodičovskej starostlivosti, rodinná atmosféra. Dôležitý je kontext rodinného života aj symbolický význam, ktorý pre rodičov dieťa v tejto súvislosti má," vysvetľuje odborníčka Kateřina Novotná.
Štúdie ukazujú prekvapivé čísla: až tri štvrtiny rodičov uprednostňujú jedno z detí. Výskum profesorky Katherine Congerovej z University of California zistil, že 70 percent otcov a 74 percent matiek priznalo preferenciu jedného z dvoch detí. Prekvapivo, pri výskume v britských rodinách s dvoma deťmi až 62 percent rodičov inklinovalo k mladšiemu dieťaťu. U rodín s tromi a viac deťmi si tretina vybrala prostredné dieťa a len 19 percent označilo za najobľúbenejšie to najstaršie.
Klinická psychologička Vijayeti Sinhová poukazuje na to, že zvýhodňovanie najmladšieho dieťaťa často súvisí so sociálnymi a emocionálnymi zručnosťami rodičov. S rastúcou skúsenosťou vo výchove sa rodičia stávajú sebavedomejšími a majú jasnejšiu predstavu o formovaní potomka.
Ďalším významným faktorom je podobnosť. "Rodičia majú tendenciu uprednostňovať dieťa, ktoré sa im najviac podobá, ktoré im pripomína ich samých alebo predstavuje to, čo považujú za úspech svojho rodičovstva," tvrdí Sinhová. Môže ísť aj o podobnosť s bývalým partnerom alebo vlastným rodičom.
Niektoré okolnosti pôrodu a rannej starostlivosti môžu tiež ovplyvniť, ako sa rodičia cítia k dieťaťu. Napríklad náročný pôrod s nutnosťou cisárskeho rezu, problémy s dojčením alebo absencia bondingového obdobia (koža na kožu) po narodení môžu u matky viesť k pocitu menšej blízkosti k prvorodenému dieťaťu, ako to bolo v prípade anonymnej matky, ktorá pre Postoj opísala svoje pocity k synovi a dcére. Naopak, bezproblémový pôrod a úspešné dojčenie syna viedli k silnejšej väzbe.
Feminizmus, ženskosť, vzťahy, rodičovstvo…
V kultúre patriarchátu, ako aj v niektorých iných kultúrnych kontextoch, môžu rodičia uprednostňovať chlapcov. Poradie narodenia tiež hrá rolu; deti, ktoré nie sú najstaršie ani najmladšie, často čelia najťažšej pozícii. A, samozrejme, rodičia môžu reagovať inak na deti, ktoré sú vnímané ako milé a poslušné, v porovnaní s tými, ktoré sú divoké či agresívne.
Vedci dokonca naznačujú, že evoluční teoretici tvrdia, že ak máme obmedzené zdroje, môžeme podvedome uprednostňovať dieťa s najväčším potenciálom na úspech a reprodukciu.
Dôsledky rodičovského uprednostňovania: Rana na duši súrodencov
Dôsledky takéhoto nevedomého či vedomého uprednostňovania môžu byť devastujúce. "Deti vyrastajúce v rodinách, v ktorých nadobudnú pocit, že sa s nimi nenakladá spravodlivo, môžu prežívať hlboké pocity menejcennosti," upozorňuje psychologička Vijayeti Sinhová. Dieťa, ktoré sa cíti byť "čiernou ovcou", môže nadobudnúť pocit, že je nemilované, alebo že mu chýbajú špeciálne vlastnosti, aby si získalo rodičovskú lásku.
Alex Jensen, profesor z Brigham Young University, skúmal vplyv rodičovského uprednostňovania na tínedžerov. Zistil, že v rodinách so slabými väzbami mali menej obľúbené deti dvakrát väčšiu pravdepodobnosť, že siahnu po alkohole a drogách. V rodinách s kvalitnými vzťahmi však tento vplyv nebol taký markantný.
Profesor Jensen tiež zdôrazňuje, že negatívny dopad uprednostňovania je závažnejší ako pozitívna podpora "dobrých" detí. Celý vzťah medzi súrodencami môže byť nasiaknutý nenávisťou, ktorá ho ničí. Mnoho z týchto pocitov zostáva v deťoch aj v dospelosti, ovplyvňujúc ich sebavedomie a budúce vzťahy.
Nevhodné správanie rodičov, poukazovanie na rozdiely a hodnotu detí v ich očiach, môže viesť k pocitom, ktoré privedú znevýhodnené dieťa až k myšlienkam o opustení domova. Nikto nechce žiť tam, kde si ho nevážia a neustále mu na lepšom príklade pripomínajú jeho chyby. Deti, ktoré si prešli niečím podobným, sa ako dospeláci často snažia, aby ich vlastné potomkovia boli ukrátení o podobné skúsenosti.
Predovšetkým však uprednostňovanie jedného dieťaťa oberá obe deti o nenahraditeľné súrodenecké puto. Budúca nevraživosť až nenávisť medzi súrodencami sa bude len ťažko naprávať. Aj keď sa znevýhodnenému dieťaťu v budúcnosti niečo podarí, nikdy si vďaka nerovnocennej výchove nebude pripadať dosť dobré.
Cesty k harmónii: Ako zmeniť perspektívu a posilniť rodinné väzby
Prvým krokom k zmene je priznať si, že jedno dieťa možno podvedome uprednostňujeme. "Celé kúzlo je v rodičovi, respektíve v tom, ako svoje dieťa vníma a ako o ňom premýšľa," odporúča Kateřina Novotná. Je potrebné zmeniť pohľad na dieťa, skúsiť opísať jeho silné stránky a venovať im pozornosť.
Odborníci radia nepopierať dieťaťu jeho pocity. Ak si dieťa začne pripadať odstrkované, horlivo ho presviedčať o opaku je kontraproduktívne. Namiesto toho je dôležité sa zamyslieť, či naozaj nedochádza k podvedomému uprednostňovaniu. Ak to tak je, je dôležité deťom popisovať, ktoré správanie či reakcie nám sedia viac a ktoré menej, a pomáhať im si to uvedomiť. Napríklad: "Mám ťa rada, ale to, ako hovoríš nahlas, mi nerobí dobre, pretože mi vadia hlasné zvuky. Tak to mám ja. Ty si super a nie každému sa musí všetko páčiť."
Psychologička Ellen Weber Libbyová dáva rodičom niekoľko rád, ako postupovať, aj keď jedno dieťa preferujú viac:
- Nezrovnávať: Vyhnúť sa vetám typu: "Prečo nemôžeš byť ako tvoj brat?"
- Rovnaké zaobchádzanie: Ak víkendy trávite na futbalových zápasoch syna, nájdite si cez týždeň čas na záujmy dcéry.
- Počúvať sťažnosti: Keď sa deti sťažujú na uprednostňovanie, počúvajte ich.
- Vyhýbať sa porovnávaniu a súťaženiu o pozornosť dieťaťa. Namiesto toho prejavte radosť, keď dieťa trávi čas s partnerom.
- Nájsť spoločné aktivity: Spoločné varenie, prechádzky či plánovanie dovoleniek posilňujú pocit jednoty a zapojenia oboch rodičov.
Jessica Griffinová z University of Massachusetts Medical School uisťuje rodičov, že je v poriadku mať svojho "obľúbenca" a nemali by sa cítiť vinní, ak sú si s jedným dieťaťom bližší. Ak sú vzťahy v rodine pevné, deti si často ani nevšimnú žiadne preferencie.
Kľúčové je tiež zostať neutrálny a nezasahovať do interakcie medzi súrodencami, pokiaľ nehrozí nebezpečenstvo. "Ak sa staviame do roly rozhodcu, nikomu tým nepomáhame," zdôrazňuje expertka. Namiesto súdenia a trestania je dôležité sa snažiť deti pochopiť a prijať ich správanie. Rodičia by mali deťom dôverovať a byť empatickí, prihovárať sa im pokojne a neutrálne, a byť otvorení ich perspektíve a pocitom.
Napriek tomu, že je prirodzené, že sa niektoré deti k jednému rodičovi viažu silnejšie, rodičia by nemali panikáriť. Dôležité je povzbudzovať rodinu k spoločným aktivitám a pochopiť svoje vlastné hranice. Rodičia by sa nemali cítiť zranení ani interpretovať preferencie dieťaťa ako odraz svojich rodičovských schopností.
"Deti množstvo lásky, ktoré im preukazujete, naozaj cítia," pripomína sa v jednom z článkov. A práve táto láska, preukázaná rovnomerne, je základom pre zdravé sebavedomie a silné rodinné putá.
tags: #ked #rodic #uprednostnuje #jedno #dieta