Karel Kryl, narodený 12. apríla 1944 v Kroměříži a zosnulý 3. marca 1994 v Mníchove, je jednou z najvýraznejších a najvplyvnejších postáv českej a slovenskej hudobnej a básnickej scény druhej polovice 20. storočia. Známy ako „básnik s gitarou“, stal sa symbolom odporu voči komunistickému režimu a hlasom generácie, ktorá túžila po slobode a spravodlivosti. Jeho piesne, presahujúce dobové hranice, dodnes rezonujú svojou hĺbkou, naliehavosťou a nadčasovosťou.
Počiatky a rodinné zázemie
Karel Kryl sa narodil do rodiny s dlhou kníhtlačiarovskou tradíciou. Jeho otec aj starý otec boli kníhtlačiarmi, no v 50. rokoch bola ich rodinná tlačiareň zlikvidovaná komunistami. Tento raný zážitok nespravodlivosti a útlaku formoval jeho vnímanie sveta a neskôr sa premietol do jeho tvorby. Spolu s rodičmi sa musel pozerať na to, ako komunisti ničia rodinnú tradíciu a rozbíjajú na šrot tlačiarenské stroje. Rodina sa navyše musela vysťahovať do suterénu neudržiavaného domu. V roku 1962 zmaturoval na Strednej priemyselnej škole keramickej v Bechyni a vyučil sa hrnčiarskemu remeslu, po ktorom túžil vďaka svojmu pradedovi. Avšak jeho najväčšou vášňou sa stala hudba a poézia, ktorým sa naplno oddal.
Vznik protestsongu a prvá platňa
Kryl sa celkom oddal hudbe a poézii, čím si vytvoril jedinečný repertoár, ktorý zahŕňal ako krátke, úderné pamfletické piesne, tak aj dlhšie, poetické a melancholické skladby. Jeho prvá platňa s názvom „Bratříčku, zavírej vrátka“ bola vydaná v marci 1969, pol roka po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Titulná skladba vznikla úplne spontánne v noci 22. augusta 1968 ako okamžitá reakcia na vpád vojsk do ČSSR. Táto pieseň sa stala symbolom vtedajšej doby, no čoskoro ju komunisti zakázali. Pieseň „Nevidomá dívka“ nahrala a vydala v roku 1968 kapela The Bluesmen s vynikajúcou Hankou Ulrychovou. V ostravskom štúdiu nahral v roku 1968 ďalšiu Krylovu pieseň „Král a klaun“ Arnošt Bracháček.
Exil a tvorba v zahraničí
V septembri 1969 odišiel Karel Kryl na pesničkársky festival na západonemeckom hrade Waldeck a do svojej vlasti sa už nikdy natrvalo nevrátil. V exile mu vychádzali ďalšie významné LP platne ako „Rakovina“ (1969), „Maškary“ (1970), „Karavána mraků“ (1979), „Plaváček“ (1983) či „Ocelárna“ (1984). Spolupracoval s redakciou rádia Slobodná Európa, najskôr externe a od roku 1983 ako jej stály zamestnanec. V Mníchove sa v roku 1975 po poldruharočnom manželstve rozviedol so svojou prvou ženou.
Jeho piesne sa tajne spievali pri táborákoch a na študentských internátoch, čím sa stali súčasťou undergroundovej kultúry a symbolom odporu voči totalitnej moci a neslobode. Krylove texty boli pre mnohých, ktorí vyrastali v kresťansko-konzervatívnom prostredí, veľmi blízke, najmä ak k nim boli pridané parádne melódie a bravúrny hlasový prejav. Títo poslucháči sa stali jeho obdivovateľmi a učili sa hrať a spievať jeho ďalšie piesne, pričom mnohí interpretovali jeho tvorbu s gitarou, aj keď riskovali udanie.
Bratříčku, zavírej vrátka! - Karel Kryl (1968)
Návrat a kritika ponovembrovej reality
Po Nežnej revolúcii v novembri 1989 sa Karel Kryl na čas vrátil späť do vlasti. Jeho návrat bol spojený s nádejami na slobodnejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť. Už 4. decembra 1989 spieval spolu s Karlom Gottom československú hymnu na preplnenom Václavskom námestí v Prahe. Avšak, napriek tomu, že pádom komunistického režimu sa mu splnil veľký sen, nebol spokojný s ponovembrovým vývojom. Svoje rozčarovanie dával najavo v poézii i v piesňach, pričom otvorene kritizoval prešľapy politikov, Klausovu ekonomickú reformu a rozdelenie Československa, ktoré sa ho hlboko dotklo. Vari najvýstižnejšie ho vyjadril v roku 1993 v piesni „Demokracie“.
Medzi blízkymi priateľmi Karla Kryla patril popredný slovenský folkový pesničkár, maliar, grafik a ilustrátor Igor Cvacho. Po prvýkrát sa osobne stretli v roku 1991, dva roky po Nežnej revolúcii, ale s Krylovou hudbou sa zoznámil už dávno pred tým. Cvacho sa s Krylovou hudbou zoznámil v sedemdesiatych rokoch, kedy aj on začínal hrať na gitaru. Postupne v ňom rástol záujem o Krylove pesničky, ktoré všelijako „pokútne“ zháňal, najčastejšie na páskach nahraných z rádia Slobodná Európa.
Igor Cvacho bol jedným z mála Slovákov, ktorí si spolu s Karlom Krylom aj zaspievali. Jeden a pol roka pripravovali spoločnú knihu nazvanú „Pod grafiku“. Myšlienka vznikla po ich prvom stretnutí po Krylovom koncerte v Žiline. K priateľstvu prispelo to, že Cvacho mu venoval malú originálnu grafiku, nakoľko mal Karel Kryl veľmi blízko k výtvarnému umeniu, špeciálne ku grafickým technikám. Kniha „Pod grafiku“ vyšla v novembri 1993 ako jeho posledné autorské dielo vo forme bibliofílie v limitovanom náklade 100 kusov. Krstili ju v klube žilinského Bábkového divadla aj s koncertom, na ktorom si spolu dvojhlasne zaspievali pesničku „Morituri te Salutant“.
Odkaz a uznanie
Karel Kryl zomrel náhle 3. marca 1994 v Mníchove na srdcovú príhodu vo veku nedožitých 50 rokov. Pochovaný je na Břevnovskom cintoríne v Prahe. Jeho odkaz však žije ďalej. Igor Cvacho premietol odkaz Karla Kryla aj do svojej pesničkovej tvorby, ktorá má okrem iného aj „krylovský“ - spoločensko-kritický rozmer. Najbližší koncert venovaný českému pesničkárovi pod názvom „Krylov odkaz“ sa odohral v Trnave, pričom hlavný - týždňový festival sa uskutočnil na jeseň v pražskom Břevnovskom kláštore.
Karel Kryl je držiteľom striebornej pamätnej medaily Karlovej univerzity za prínos pre duchovný rozvoj a morálnu podporu národa in memoriam (1994). Bol ocenený Cenou Františka Kriegla (1995) a cenou českej Grammy (Sieň slávy - 1995). Dňa 28. októbra 1995 mu prezident Václav Havel udelil in memoriam medailu Za zásluhy II. stupňa. Tieto ocenenia potvrdzujú jeho nespochybniteľný prínos pre českú a slovenskú kultúru a jeho nezmazateľné miesto v histórii ako hlasu slobody a svedomia národa.
Karel Kryl bol človekom, ktorý je pre mnohých jedným z najlepších básnikov a zároveň najväčších osobností. Jeho verše sú nadčasové a človeka stále dokážu osloviť. Je jedným z ľudí, pri ktorých mnohí ľutujú, že nie sú starší ročník a nezažili jeho koncerty. S pánom Krylom mali niektorí tú česť raz hovoriť a čítali knihy, ktoré o ňom, alebo s ním napísali. Karel Kryl je vnímaný ako nadčlovek, ktorý svojimi básňami a najmä piesňami neustále ovplyvňuje dušu a srdce poslucháčov. Jeho texty majú takú hĺbku a naliehavosť, až z nich mnohým behajú „zimomriavky“.