Dejiny hradov na Slovensku sú neoddeliteľne späté s formovaním feudálnej spoločnosti a vznikom šľachtického stavu. Počiatky vlastníctva hradov siahajú do obdobia, kedy panovníci, najmä uhorskí králi, využívali tieto pevnosti na strategické účely. Sprvoti bol majiteľom hradov panovník, ktorý vydržiaval pre stálu pohotovosť najmä na strážnych hradoch vojsko. Rodinní príslušníci týchto vojakov bývali v osadách v blízskosti hradu, kde sa živili obrábaním pôdy. Kráľovi odvádzali od pôdy dane, ktoré určoval kráľovský dekrét, urbár.
Vznik vysokej šľachty a zemianstva
Začiatkom 12. storočia dávajú uhorskí panovníci hradné majetky do užívania svojim verným pomocníkom za rozličné zásluhy. Tak vzniká vysoká šľachta, ktorá sa stala čoskoro spoluvládcom na kráľovskom dvore. Títo noví zemepáni získavali nielen rozsiahle pozemky, ale aj moc nad poddaným obyvateľstvom. Z darovacích listín, /donácii/ sa dozvedáme o hradnom pánovi a poddanských obciach, ktoré v mene kráľa odovzdávali dvaja poverenci - zo strany župy kráľovský splnomocnenec a splnomocnenec príslušnej kapituly. Hradný pán sa tak stal nielen vlastníkom pôdy, ale aj všetkého, čo na nej bolo. Poddaný sedliak bol len užívateľom pôdy, od ktorej musel svojmu zemepánovi platiť poddanský úrok, robotovať na panských poliach, odvádzať deviatok z úrody a znášať rozličné bremená. Zemepán bol pre poddaného jedinou autoritou a jedinou politickou a štátnou vrchnosťou. Od neho závisel život poddaného, on bol jeho hlavným vykorisťovateľom, ale niekedy aj ochrancom. Tento systém, hoci často spojený s tvrdými podmienkami pre poddaných, formoval sociálnu a ekonomickú štruktúru krajiny po stáročia.
Hrad Dobrá Voda: Strážca Malých Karpát
V Malých Karpatoch možno nájsť nielen veľa utešených prírodných scenérií, ale i veľký počet sčasti zachovalých a sčasti zrúcaných hradov. Patrí medzi ne aj hrad Dobrá Voda, ktorý svedčí o strategickom význame tohto regiónu v minulosti. Kedysi pevný, mocný hrad je dnes v rozvalinách. Leží severne nad obcou Dobrá Voda uprostred Malých Karpát, v hustom lesnom poraste na výbežku hrebeňa vo výške 320 metrov nad morom, na jednej strednej holine vrchu. Patril medzi väčšie hrady Slovenska, s rozlohou presahujúcou 84 árov.
Východne od hradu sa otvára najrozsiahlejší výhľad na celé okolie. Okolo hradu i dnes ešte vedie cesta cez hory na Hradište pod Vrátnom a na Brezovú pod Bradlom. Kedysi to bola významná dopravná trasa, ktorú hrad chránil. Poloha hradu a jeho okolie nás už na prvý pohľad presviedčajú o tom, že hrad bol kedysi určite mocným chránencom, mal vynikajúcu obrannú polohu nad prechodom cez Malé Karpaty. Hrad bol v juhovýchodnom susedstve obklopený valom nazývaným „Šance“. Svah určite slúžil ako šanca s cieľom obrany.
Hrad v súčasnosti natoľko pustne, že z voľakedajšieho miesta už nie je možné si robiť správny obraz. Na jednom obraze Erdöházu - Planinky z 18. storočia je viditeľná silueta hradu. Podľa toho obrazu mal hrad dve strážne veže a jednu malú vežu. Na juhovýchodnej strane mal veľké nádvorie. Vo vnútornom hrade mal dve malé nádvoria. Hlavné čelo hradu smerovalo na severovýchod. Z tejto strany bol hrad obklopený a chránený strmým vrchom. Táto strmosť sa nachádza i na severovýchodnej strane. Na juhovýchodných múroch i dnes vidno päť kamenných zamurovaných gúľ, taktiež tu nájdeme vkusne, v gotickom štýle tesaný kameň, hranato pristavený. Na južnej strane hradu sa nachádzajúca pažiť pravdepodobne slúžila ako cintorín pre hradných. Na južnej strane, kde mali Židia cintorín, pomenovali jeden vrch šibeničný. Na tomto mieste bola v minulosti šibenica. Vrch susediaci s hradnou šancou volali kedysi Hlásnická dolina, lebo tam býval nočný hlásnik.
Počiatky výstavby a strategický význam
Počiatky vzniku hradu Dobrá Voda môžeme datovať až do poslednej tretiny 13. storočia. Poloha hradu nenasvedčuje, že bol postavený skôr, pretože neležal na hlavnej komunikačnej trase ani nebol sídlom župy. Hrad nebol vystavený ani tatárskemu plieneniu. Prvé správy o výstavbe hradu sú až z čias po roku 1262, nakoľko sa ešte v písomných prameňoch ako hrad (castrum) nespomína. V roku 1316 bol majiteľom hradu Matúš Čák Trenčiansky. Je to prvá písomná zmienka o hrade. Dobrovodský hrad bol teda vybudovaný niekedy medzi rokmi 1262 - 1316.
V minulosti patril do obranného systému hradov, ktoré sa tiahli z uhorskej strany popri hranici českého a uhorského kráľovstva. Hrad mohol slúžiť aj ako útočisko pre zemepánov v období napätých vzťahov medzi Uhorskom a Čechmi v druhej polovici 13. storočia. Keďže hrad sa v historických prameňoch objavuje až v roku 1316, môžeme predpokladať, že vznikol v poslednej tretine 13. storočia. Je málo pravdepodobné, že so stavbou sa začalo až začiatkom 14. storočia, pretože nepriaznivá politická situácia v krajine nebola vhodným obdobím pre výstavbu hradu.
Architektonický vývoj hradu
Stavbu najstaršej časti - horného hradu môžeme zaradiť do konca 13. alebo na začiatok 14. storočia. Horný hrad pozostával z dvoch hranolových veží, ktoré boli pripojené k dvom protiľahlým stenám paláca. Na základe toho bol hrad zaradený medzi typ viac vežovitých hradov v 14. storočí. Vedľa východnej veže ležal bočný dvor, v ktorom bola cisterna (prípadne studňa). V takejto podobe existoval hrad za čias Abovcov.
V prvej štvrtine 14. storočia sa hrad rozšíril o úzke opevnenie s menšou štvorhrannou vežou, ktoré sa tiahne smerom na východ, kde je ukončené kaplnkou s nepravidelným polygonálnym pôdorysom. Kaplnka bola oddelená od ostatnej časti priečkou a jej steny zdobili gotické okná s ostením vytesaným z jedného kameňa. Tieto sa s časti zachovali dodnes, podobne ako zvyšok rebrovej klenby prvého poschodia severozápadnej veže horného hradu.
Na začiatku 16. storočia pribudlo na severozápade malé predhradie s podkovovitou baštou obrátenou k prístupovej ceste. Koncom 16. storočia pred túto časť postavili rozsiahle dolné nádvorie s niekoľkými baštami v hradnom múre. Strieľne nárožnej bašty smerovali k prístupovej ceste. Tak sa vstup na horný hrad serpentínovite skrúcal a bol zároveň obranou vždy z vyššie postaveného miesta. Takto hrad získal svoju základnú podobu, ktorá sa ďalšími menšími prestavbami zásadne nezmenila.
Majitelia a významné rody
Významným rodom v dejinách hradu bol rod Abovcov, ktorý patril medzi najstaršie veľmožské uhorské rody. Hlohovecká vetva tohto rodu vlastnila značné majetky v Nitrianskej župe, ktorými sa dostali priamo do sféry vplyvu a záujmov oligarcha Matúša Čáka - Trenčianskeho, „pána Váhu a Tatier“, ktorému sa podarilo v rokoch 1284 - 1321 vybudovať rozsiahle panstvo nezávislé od panovníka. Abovci boli s ním v priateľskom vzťahu a podporovali ho aj vojensky. A tak sa dostali aj do sporu s kráľom Karolom Róbertom z Anjou. Spor vyvrcholil bitkou pri Rozhanovciach v roku 1312, pri ktorej padol aj majiteľ Dobrovodského hradu Samuel Aba.
Hrad Dobrá Voda získal v roku 1316 Matúš Čák - Trenčiansky. Dobrovodský hrad sa dostal späť do vlastníctva kráľa Karola Róberta ešte pred smrťou Matúša Čáka (1321). Kastelánom hradu v roku 1320 bol Mikuláš Treutel. V roku 1323 sa ako hradný kastelán spomína Sár Dominik. O päť rokov neskôr spravoval hrad vicekastelán Turkus.
Kráľovský hrad bol pravdepodobne od roku 1385 v rukách moravských markgrófov Prokopa a Jošta a zostal pod ich kontrolou asi až do roku 1390, kedy kráľ Žigmund Luxemburský musel dobíjať hrad od Prokopa. V roku 1392 bol kastelánom hradu Mikuláš. V správe kráľovských kastelánov zostal hrad do roku 1394. Kasteláni boli vymenovávaní vlastníkom hradu a stáli na čele hradov.
Darovacou listinou kráľa Žigmunda Luxemburského z roku 1394 získal hrad Dobrá Voda spolu s desiatimi dedinami vojvoda Stibor zo Stiboríc, pôvodom poľský šľachtic. Stibor I. sa stal hlavnou oporou kráľovnej Alžbety a kráľa Žigmunda Luxemburského, ktorému pomohol k uhorskej korune. Kráľ Žigmund ho prijal za svojho prvého ministra a veliteľa uhorského kráľovského vojska. Stiborovým trvalým sídlom bol hrad Beckov.
Po smrti vojvodu Stibora zo Stiboríc v roku 1414 prešli majetky do rúk jeho mladšieho syna Stibora. Po smrti Stibora ml. v roku 1434, ktorý nezanechal mužského potomka, si robil nároky na dedičstvo Nikolajko, ktorý sa pridal na stranu husitov a povstal proti kráľovi Žigmundovi. Z toho dôvodu bol z dedenia vylúčený. Jediná dcéra Stibora ml., Katarína, zdedila len štvrtinu majetkov, tri štvrtiny pripadli kráľovskej korune.
Dobrovodské panstvo dlho nezostalo v rukách kráľovskej koruny. V prvej polovici 15. storočia panstvo Dobrá Voda získavajú Orságovci, starý veľmožský rod švábskeho pôvodu. V roku 1434 kráľ daroval Dobrovodský hrad Michalovi Orságovi z Gútu a udelil mu titul kráľovského pokladníka. Neskôr sa stal Michal Orság novohradským županom a zastával aj úrad palatína. Orságovci zlepšili opevnenie predhradia postaveného Stiborovcami delovou baštou a hradnú bránu opevnili predbráním - barbakanom. A pod vplyvom narastajúceho tureckého nebezpečenstva postavili rozľahlý areál tzv. dolného hradu s troma delovými baštami a hospodárskymi budovami.
Nočná Patrola - Hrad Dobrá Voda
Obnova a úpadok hradu
O obnovu hradu sa v roku 1657 zaslúžila aj grófka Judita Amadeová. Na prvom nádvorí sa stavalo ešte v 18. storočí po Rákociho povstaní, keď hrad obliehali a vážne poškodili. Po oprave niektorých častí ho obývali v upravených miestnostiach už len úradníci panstva.
Ďalšie rekonštrukcie bolo potrebné vykonať po roku 1762, kedy hrad vyhorel. V roku 1770 obnovili na hrade kaplnku, ale samotný objekt sa už rozpadával. Koncom 18. storočia bolo v ňom ešte väzenie pre poddaných.
Správcovia a život na panstve
Panstvo Dobrá Voda administratívne viedol provizor, ktorý sa staral o hospodárske záležitosti. Spočiatku bol aj správcom celého dôchodku panstva a súčasne aj pokladníkom. Na panstve sa v 17. storočí viedla administratíva prevažne v maďarčine, v 16. storočí sa objavuje aj slovenčina. V liste adresovanom mestskej rade v Trnave v roku 1542 sa podpisuje Albert z Močenku ako „urednik Dobrej Vody“. Už v roku 1520 bol úradníkom a kastelánom na hrade. V roku 1555 bol úradníkom Ján Turčensky, ktorý tiež písal po slovensky. Ďalšími úradníkmi boli napr. Štefan z Dechtíc, Michal Chorváth zo Senje, Ján Šimončič - Chorvát, ktorý aj vlastnil časť hradu a panstva.
Za Orságovcov dostala obec Dobrá Voda výsady mestečka s jarmočným právom, ktoré podporili rozvoj remesiel. Históriu prvej polovice 15. storočia výrazne poznamenali husitské a bratrícke výpravy.
Dňa 10. novembra 1569 zálohoval kráľ Maximilián Dobrovodské panstvo Jánovi Chononovi - chorvátskemu magnátovi. V roku 1578 sa Ján Choron pravotil o dobrovodský chotár so susedmi. V roku 1583 kráľ Rudolf II. predal Dobrovodský hrad s panstvom chorvátskemu bánovi Krištofovi Ungnadovi a jeho potomkom. Krištof Ungnad bol synom Jána Ungnada, ktorý sa prisťahoval do Uhorska. K dobrovodskému panstvu v roku 1583 patrili okrem iného mestečká Chtelnica, Dechtice a viaceré dediny.
V roku 1582 musel Krištof Ungnát zaplatiť pokuty za násilie páchané na poddaných, ktorí z jeho panstva húfne utekali, lebo sa k nim správal neľudsky. Mal povesť bezohľadného utlačovateľa poddaných. Neľudské zaobchádzanie s poddanými bolo na Dobrovodskom panstve tradíciou. Mal vplyv aj na demografiu obce, lebo ju postihol mor, obyvateľstvo vymieralo a utekalo.
Zmienka o Jurajovi Komorníkovi
V kontexte historických údajov o panstvách a ich správcoch sa objavuje aj meno Juraj Komorník. Hoci priamy detailný popis jeho života a činnosti v súvislosti s hradom Dobrá Voda nie je v poskytnutom texte obsiahnutý, meno sa spája s obdobím, kedy sa formovali panstvá a ich administratíva. V kontexte zoznamu štatutárnych orgánov spoločnosti Instando s.r.o. sa ako jeden z konateľov uvádza Peter Komorník, MBA. Toto je však odkaz na súčasnú obchodnú registráciu a nie na historickú osobu spojenú s hradom. Z poskytnutých informácií nie je možné presne určiť jeho postavenie či rolu v histórii hradu Dobrá Voda alebo jeho panstva. Je však možné, že meno Komorník sa objavovalo v rôznych obdobiach v súvislosti so správou alebo vlastníctvom majetkov, keďže "komorník" bol historicky dvorský úradník zodpovedný za financie a majetok.
Správa panstva a administratíva
Správa panstva Dobrá Voda mala svoje špecifiká. Administratíva sa v 17. storočí viedla prevažne v maďarčine, v 16. storočí sa objavuje aj slovenčina. List adresovaný mestskej rade v Trnave v roku 1542 sa podpisuje Albert z Močenku ako „urednik Dobrej Vody“. V roku 1520 bol úradníkom a kastelánom na hrade. V roku 1555 bol úradníkom Ján Turčensky, ktorý tiež písal po slovensky.
Kynek a Užovičovci: Príbeh zemianskeho rodu
Text tiež obsahuje rozsiahly historický prehľad obce Kynek a zemianskeho rodu Užovičovcov. Tento rod, pôvodom z Chorvátska, prišiel na Slovensko v polovici 15. storočia a postupne si budoval majetky. Ján Užovič získal v roku 1694 kráľovskú donáciu na obec Kynek a stal sa hlavným zemepánom. Pochádzal z chorvátskeho zemianskeho rodu Horvát-Užovič. Pôsobil ako advokát šľachtických rodov, právny zástupca a notár Ostrihomského arcibiskupstva. S majetkovou transakciou Očkai-Užovič na majetky v Lehote a Kyneku súhlasil aj kráľ Leopold I.
Po smrti Jána Užoviča spravoval kynecký majetok syn Ján Užovič II. Majetok neskôr zdedili jeho synovia Jób, Alexander a Mojžiš. Alexander a Mojžiš si po smrti svojho bezdetného brata Jóba rozdelili majetky. Na základe majetkovej deľby z roku 1751 sa ich sídlo v Kyneku rozdelilo na dve časti.
Zo súrodencov Mojžiša, Alexandra a Jóba Užovičovcov zanechal mužských potomkov iba Alexander. Jeho synovia Vavrinec a Anton bývali na Kyneku. Po bezdetnom Antonovi a jeho súrodencovi Vavrincovi zdedil majetky Vavrincov jediný syn Ján Užovič. Jeho manželkou bola Johana Nepomucena Užovičová, rodená Motesiczká. Na základe urbárskych zákonov z roku 1853 prišlo ku komasácii majetkov.
Z piatich plnoletých detí Jána Užoviča prešiel neskôr veľkostatok na jeho syna Pavla. Na konci 19. storočia bol vlastníkom rozsiahleho veľkostatku v Nitre a okolitých obciach. V roku 1752 žilo v Kyneku okrem zemanov 18 rodín. Podľa daňového súpisu z roku 1828 bolo v Kyneku 12 podželiarskych rodín. V polovici 19. storočia bolo v Kyneku 174 obyvateľov, koncom storočia už 285. Roku 1921 mal Kynek 311 obyvateľov.
Podľa niektorých autorov bola prevažná časť písomností a zariadení z pečeňadského kaštieľa, ktorý bol rodovým centrom, zničená počas Veľkonočných sviatkov v roku 1945 postupujúcou sovietskou armádou. Časť archívneho fondu rodu Užovičovcov sa však našla v roku 1950 na povale kaštieľa v Kyneku. Tento archívny materiál sa nachádza v Štátnom oblastnom archíve v Ivánke pri Nitre.
Zemiansky rod Užovičovcov utekal z Chorvátska pred Turkami a na Slovensko prišiel v polovici 15. storočia. Po získaní kráľovského dekrétu sa usadili v osade Peťová. Postupom času nadobudli majetky nielen v Pečeňadoch, ale aj v Bučanoch a Šterusoch. Sídlo panstva Užovičovcov bolo spočiatku v Peťovej, majetková správa sa neskôr presťahovala do Kyneku.
Z ďalších členov rodu, ktorí zastávali významnejšie funkcie, sa spomínajú František, Ján, Alexander a Pavol Užovič. Pavol Užovič bol posledným mužským potomkom rodu a vlastnil rozsiahly veľkostatok.
Erb rodu Užovičovcov je možné vidieť na čestnom nádvorí kaštieľa v Kyneku. Obec Kynek nemala a nemá svoj vlastný erb.
