Eva Pilarová, rodená Bojanovská, ktorá sa narodila 9. augusta 1939 v Brne a zomrela 14. marca 2020 v Prahe, bola jednou z najvýraznejších a najobľúbenejších osobností českej populárnej hudby. Jej kariéra trvajúca niekoľko desaťročí bola plná úspechov, ale aj neľahkých životných skúšok. Pilarová sa preslávila nielen svojim unikátnym hlasom, ale aj všestrannosťou, ktorá jej umožnila úspešne sa pohybovať v rôznych hudobných žánroch, od popu cez swing až po jazz. Jej život a dielo zanechali nezmazateľnú stopu v českej a slovenskej kultúre.
Počiatky kariéry a cesta divadlom Semafor
Eva Bojanovská sa narodila do rodiny s umeleckými ambíciami. Jej otec, Ladislav Bojanovský, vlastnil spolu s partnerom krajčírsky salón, zatiaľ čo matka Františka bola vyučená švadlena. Už od detstva prejavovala Eva silné hudobné nadanie. Hrala na klavíri a jej hlas zaznieval v detskom chrámovom zbore pri kostole sv. Tomáša v Brne, ktorý viedol zbormajster Vladimír Stehlík, ako aj v Detskom zbore Československého rozhlasu v Brne. Tento raný kontakt s hudbou položil základy jej neskoršej profesionálnej dráhy.
Po absolvovaní Vyššej hospodárskej školy v Brne v roku 1958, kde zmaturovala, sa Eva zapísala na Janáčkovu akadémiu múzických umení (JAMU) v Brne, aby študovala operný spev. Paralelne s akademickým štúdiom začala vystupovať v satirickom divadle Večerní Brno. Avšak, jej srdce inklinovalo viac k jazzu a swingu než k opernému repertoáru. Po roku štúdia na JAMU sa rozhodla svoje kroky nasmerovať do Prahy, kde v roku 1960 uspela na konkurze do divadla Semafor. Tu ju objavili jeho zakladatelia, Jiří Suchý a Jiří Šlitr. Jej prvou piesňou v Semafore bola "Sup a žlůva", ktorú naspievala spolu s Jiřím Suchým.
Prvou samostatnou nahrávkou pre vydavateľstvo Supraphon sa stala v januári 1961 pieseň "Co je to láska". Táto skladba bola českou verziou hitu Elvisa Presleyho "Don't Be Cruel" s textom od Jiřího Suchého. Pilarová ju spievala v predstavení divadla Semafor "Zuzana je sama doma". V tomto období sa tiež začala formovať jej plodná spolupráca s Waldemarom Matuškom, ktorý si ju vybral ako svoju partnerku pre legendárny duet "Ach, ta láska nebeská" z decembra 1961, zaznievajúci opäť v predstavení "Zuzana je zase sama doma".
V roku 1962 prišlo k významnému presunu v jej kariére. Spolu s Waldemarom Matuškom a Karlom Štědrým prešla do divadla Rokoko. Tam sa jej podarilo získať zlatú medailu v oblasti jazzového spevu na Svetovom festivale mládeže v Helsinkách ešte v tom istom roku. Z piesní, ktoré v Rokoku naspievala, sa najväčším hitom stal duet "Tam za vodou v rákosí" z apríla 1963.
Vzostup popularity a Zlatý slávik
Popularita Evy Pilarovej stúpala raketovo. Už v prvom ročníku ankety Zlatý slávik za rok 1962 obsadila tretie miesto, pričom vtedy boli speváci a speváčky hodnotení v jednej kategórii a víťazom sa stal Waldemar Matuška. O rok neskôr si opäť odniesla tretie miesto, tentoraz s víťazom Karlom Gottom. Od roku 1964 bola anketa rozdelená na kategórie pre spevákov a speváčky, a práve v kategórii speváčok Eva Pilarová zvíťazila. Tento úspech zopakovala aj v rokoch 1965, 1967 a 1972, čím si upevnila pozíciu jednej z najžiadanejších interpretiek svojej generácie.
V roku 1964 sa Eva Pilarová vrátila do divadla Semafor. V tom istom roku sa objavila aj pred filmovou kamerou v kultovom hudobnom filme "Kdyby tisíc klarinetů", kde stvárnila rolu sboristky dievčenskej školy. Vo filme zaznela aj v duete s Karlom Gottom s názvom "Je nebezpečné dotýkat se nebe". V roku 1967 získala na druhom ročníku Bratislavskej lýry zlatú lýru za pieseň "Rekviem".
Sólová dráha, zahraničné úspechy a tragédia
V roku 1965 sa Eva Pilarová rozhodla pre samostatnú umeleckú dráhu. Založila si vlastnú hudobnú skupinu a začala intenzívne koncertovať nielen doma, ale aj v zahraničí, predovšetkým na Kube a v Sovietskom zväze. Jej kariéru však poznačila tragická udalosť vo februári 1973. Počas koncertného turné na Kube sa jej kapela vrátila do Prahy, zatiaľ čo ona ostala na ostrove. Lietadlo, v ktorom sa vracala jej kapela, havarovalo tesne pred pristátím v Prahe. Nikto z jej hudobníkov neprežil. Táto udalosť ju hlboko zasiahla, avšak po prekonaní psychického šoku zostavila novú kapelu a pokračovala v koncertnej činnosti, vrátane dlhého turné po Sovietskom zväze.
NAJSMRTEĽNEJŠIE HAVARIE ROKU 2024 | Je lietanie stále bezpečné?
V 70. rokoch sa jej umelecké smerovanie čoraz viac obracalo k jazzu a swingu. Spolupracovala s prestížnymi orchestrami, ako boli orchester Karla Vlacha, Karla Kraugartnera a Gustava Broma. Jej aktivity však boli obmedzené politickou situáciou. Keďže jej dvaja bývalí manželia emigrovali na Západ, mala zakázané koncertovať v západných krajinách a jej vystúpenia boli obmedzené na krajiny socialistického bloku. Situácia sa zmenžila až po roku 1989, kedy sa jej otvorili možnosti koncertovať v Spojených štátoch, Kanade, Austrálii a v mnohých európskych krajinách.
Hudobná diskografia a ocenenia
Spevácku dráhu Evy Pilarovej dokumentuje rozsiahla diskografia, ktorá zahŕňa viac ako dvadsať vydaných albumov a kompilácií. Jej prvým albumom bola v roku 1965 LP platňa s jednoduchým názvom "Eva Pilarová". Z novšej diskografie sú významné albumy ako "Swing 2000" (1999), "Rodeo" (2002), "Zlatý výběr" (2004) a kompilácia "Proměny" z júna 2009, ktorá vyšla pri príležitosti jej 70. narodenín. V marci 2018 vyšiel album "Pilarka a přátelé". Pri príležitosti jej 80. narodenín vydal Supraphon trojkompiláciu "Eva Pilarová Singly (1970-1989)" a tiež záznam koncertu "Eva Pilarová a Karel Gott Recitál 1965 Live".
Jej prínos pre českú kultúru bol ocenený aj štátnymi vyznamenaniami. V októbri 2009 jej prezident Václav Klaus udelil medailu Za zásluhy I. stupňa.
Osobný život a záujem o iné umenia
Eva Pilarová bola trikrát vydatá. Prvým manželom bol jazzový kontrabasista Milan Pilar, s ktorým sa rozviedla v roku 1964. Druhým manželom bol spevák Jaromír Mayer, s ktorým sa rozviedla v roku 1971. Obaja jej prví manželia emigrovali na Západ, čo malo vplyv na jej možnosť koncertovať v zahraničí počas normalizácie. Tretím manželom sa od roku 1984 stal tanečník Jan Kolomazník, s ktorým prežila zvyšok života až do svojej smrti. Z prvého manželstva s Milanom Pilarom má syna Milana.
Okrem spevu sa Eva Pilarová venovala aj iným umeleckým aktivitám. Bola známa svojou vášňou pre fotografovanie a bola považovaná za výbornú kuchárku. Svoje kulinárske umenie zúročila aj v piatich vydaných kuchárskych knihách. Vydala tiež dve autobiografické knihy: "Vzpomínání" a "Potkala jsem léčitele".
Zdravotné problémy a posledné roky
V posledných rokoch svojho života sa Eva Pilarová potýkala s vážnymi zdravotnými problémami. V roku 2018 si pri nešťastnom páde v byte zlomila rameno a stehennú kosť, čo si vyžiadalo dlhodobý pobyt v nemocnici, najmä na nefrologickom oddelení. V posledných mesiacoch pred smrťou sa objavilo podozrenie na leukémiu, ktoré sa však nepotvrdilo. Zomrela 14. marca 2020 v Prahe vo veku 80 rokov na zlyhanie obličiek po ťažkej operácii.
Jej pamiatku si pripomenuli aj médiá. RTVS odvysielala film "Revue na scestí" a rozhlasové stanice zaradili publicistické príspevky. Zádušná omša za Evu Pilarovú sa konala 3. júna 2020 v bazilike Nanebovzatia Panny Márie na Pražskom hrade, kde vystúpila aj plejáda umelcov a štátnych predstaviteľov.
Eva Pilarová zanechala odkaz ako speváčka s výnimočným hlasom, širokým záberom a nezlomnou vôľou. Jej hudba a osobnosť dodnes rezonujú v srdciach mnohých fanúšikov.