Školy, ktoré uplatňujú model Integrovaného tematického vyučovania (ITV), si získavajú čoraz väčšiu pozornosť rodičov, ktorí hľadajú pre svoje deti progresívny a na žiaka orientovaný prístup k vzdelávaniu. Integrované tematické vyučovanie je teoretikmi označované ako na žiaka orientované, humanistické a skúsenostné vzdelávanie. Tento inovatívny vzdelávací model, ktorý vznikol v USA vďaka práci Susan Kovalik v spolupráci s Karen Olsen, je označovaný ako vzdelávanie pre 21. storočie. Na Slovensku je tento spôsob učenia zastrešovaný Asociáciou Susan Kovalikovej - Vzdelávanie pre 21. storočie na Slovensku (ASK), ktorá od roku 1992 vzdeláva pedagógov, študentov vysokých škôl a pracovníkov s deťmi a mládežou v inovačných edukačných programoch. Odborne garantuje zavádzanie inovačného edukačného programu Vysoko efektívne učenie/Integrované tematické vyučovanie (VEU/ITV), ktorý je overený Štátnym pedagogickým ústavom a akreditovaný Ministerstvom školstva SR. ASK aktívne spolupracuje s domácimi a zahraničnými vzdelávacími inštitúciami v oblasti inovácií vzdelávania, čím prispieva k neustálemu rozvoju pedagogických metód.
Princípy Integrovaného tematického vyučovania: Pohľad do fungovania mozgu a optimálneho učenia
Základné princípy ITV sa opierajú o hlboké poznatky z výskumov mozgu, ktoré delia jeho funkcie do troch úrovní: mozgový kmeň, limbický systém a mozgová kôra. Tieto úrovne nie sú statické, ale mozog pri svojej činnosti "prepína" medzi nimi.
- Mozgový kmeň: Táto vývojovo najstaršia štruktúra, prítomná aj u živočíchov, je zodpovedná za základné, často inštinktívne reakcie typu „útok - útek“. V situáciách ohrozenia života umožňuje rýchle, nepremyslené reakcie, ktoré sú v bežných sociálnych interakciách často nevhodné. Pre efektívne učenie je nevyhnutné, aby toto "úrovňové prepínanie" nastalo a vytvorili sa podmienky pre vyššie formy spracovania informácií.
- Limbický systém: Táto úroveň myslenia je spojená s pocitmi a emóciami. Hoci schopnosť cítiť je pre ľudskú existenciu a sociálne interakcie zásadná, emocionálna nestabilita alebo neuspokojené základné potreby nie sú ideálnym východiskovým bodom pre efektívne učenie. Vedci ju označujú ako "prestupnú stanicu", kde by mal učiteľ viesť žiaka k "prepnutiu" do vyššej úrovne.
- Mozgová kôra: Najmladšia a najpomalšia časť mozgu, kde dochádza k dlhodobému ukladaniu informácií. Efektívne učenie sa uskutočňuje výlučne v bezpečnom prostredí, ktoré je fyzicky, fyziologicky a sociálne podnetné. Ideálne je, keď učiteľ dokáže pracovať so žiakmi rôznymi spôsobmi a zároveň vytvára v triede príjemnú atmosféru a buduje dobré vzťahy.
V ITV je kľúčová zmena oproti tradičnému vyučovaniu v tom, že príprava kurikula je plne v rukách učiteľa, ktorý nepracuje len s učebnicou, ale integruje poznatky z rôznych zdrojov a predmetov.
Charakteristika mozgovo-súhlasného prostredia v ITV
Účinnosť modelu ITV je založená na ôsmich vzájomne prepojených zložkách "mozgovo súhlasného prostredia". V rámci ITV sa vyčleňujú dlhšie vyučovacie bloky (približne 90-minútové), v ktorých sa striedajú rôzne činnosti a kombinuje sa učenie s telesným pohybom, aby sa dodržala psychohygiena a dosiahol sa optimálny efekt. Dôležité je vytvorenie optimálneho vonkajšieho prostredia školskej triedy tak, aby odrážalo tému, ktorú sa žiaci učia.
Vaše dieťa sa v takomto prostredí pravdepodobne stretne s nasledujúcimi aspektmi:
- Dlhšie vyučovacie bloky: Klasické 45-minútové hodiny sú nahradené dlhšími blokmi, čo umožňuje hlbšie ponorenie sa do témy.
- Prepojenie predmetov: Obsah jednotlivých predmetov sa tematicky prepája, čím sa vytvára komplexnejší obraz o učive.
- Menší počet detí v triede: Tento faktor často prispieva k individuálnejšiemu prístupu.
- Menej domácich úloh a viac tvorivosti: Dôraz sa kladie na rozvoj kreativity a samostatného myslenia.
- Dohodnuté pravidlá spolunažívania: Trieda má jasne stanovené pravidlá, ktoré podporujú pozitívnu klímu.
- Ranné stretnutia v kruhu: Každé ráno sa deti s učiteľom stretnú v kruhu, aby sa porozprávali o zážitkoch alebo problémoch, čím sa buduje otvorená komunikácia a dôvera.
- Pozitívne nástroje na zvládanie situácií: Využívajú sa postupy a "recepty" na pozitívne zvládnutie bežných situácií v triede, čo deťom pomáha pochopiť a predvídať následky svojho konania a predchádzať konfliktom.
Ako funguje ľudský mozog - synapsie a neuróny
Podpora žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) v inkluzívnom prostredí
Výchova a vzdelávanie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) je pre rodičov často náročné a vyžaduje si osobitnú starostlivosť, pozornosť a trpezlivosť. Skutočné výzvy však často začínajú v kontakte s okolím, ktoré nemusí rozumieť, vedieť alebo chcieť pochopiť špecifické potreby dieťaťa.
Medzi deti so ŠVVP patria okrem žiakov s mentálnym, sluchovým, zrakovým či telesným postihnutím, dlhodobým telesným ochorením, narušenou komunikačnou schopnosťou, vývinovými poruchami učenia, pozornosti alebo správania, aj žiaci hluchoslepí, s autizmom, inými závažnými vývinovými poruchami, viacnásobným postihnutím, ako aj nadaní žiaci alebo žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Poradenské zariadenia vykonávajú diagnostiku a vypracúvajú správy pre školy, ktoré zhodnocujú a konkretizujú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a navrhujú ďalšie kroky vo vzdelávaní.
Z praxe vyplýva, že kým žiaci so zjavnými postihnutiami sú školským systémom často akceptovaní, práca s deťmi s poruchami učenia, pozornosti a správania predstavuje značnú výzvu. Chýba znalosť a pripravenosť pedagógov a vychovávateľov, často dochádza k neakceptovaniu toho, že dieťa má problémy, ktoré sú mimo jeho vôľovej kontroly. Poruchy pozornosti, na rozdiel od viditeľných postihnutí, nie sú na prvý pohľad zjavné, čo môže viesť k nesprávnym interpretáciám správania dieťaťa ako nedisciplinovanosti či neposlušnosti.
Hoci nesprávne výchovné postupy môžu prispieť k rozvoju problémov, je dôležité rozlišovať ich od diagnóz súvisiacich s fungovaním centrálnej nervovej sústavy. Vyčerpávajúca starostlivosť o dieťa so ŠVVP kladie zvýšené nároky na partnerov a ich vzťahy. Apeluje sa preto na zamestnancov školských inštitúcií a rodičov zdravých detí, aby v prípade, ak nevedia pomôcť, aspoň neublížili.
Existujú však aj negatívne prístupy, kde učitelia odmietajú rešpektovať vyšetrenia psychológov a považujú poruchy za "novodobé výmysly". Pričom deti kedysi nemali poruchy a "dobre bolo". Tento pohľad ignoruje pokroky v diagnostike a pochopení neurovývinových porúch.
Legislatívny rámec a prax školskej integrácie
Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch jasne stanovuje, že pedagogický a odborný zamestnanec je povinný rešpektovať individuálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa s ohľadom na jeho možnosti. Argumenty škôl, že sa nemusia riadiť odporúčaniami poradní, sú omylom. Škola je viazaná zákonom, ktorý je nadradený akýmkoľvek odporúčaniam a povinnosťou školy je zabezpečiť vzdelávanie dieťaťa v súlade s jeho zdravotným stavom. Riaditeľ školy je povinný prijať a vzdelávať dieťa so ŠVVP a zabezpečiť na to vhodné podmienky. Ak to nie je možné, alebo ak integrácia nie je v prospech žiaka či jeho spolužiakov, môže navrhnúť inú formu vzdelávania, napríklad špeciálnu školu alebo triedu.
Rodič je zároveň viazaný zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý mu ukladá povinnosť chrániť záujmy dieťaťa a zabezpečiť mu všestranný rozvoj. Nerešpektovanie odporúčaní na voľbu formy vzdelávania môže viesť k rozporu s týmto zákonom. V vyhrotených situáciách môže o ďalšom vzdelávaní dieťaťa rozhodnúť súd.
Pre žiakov, ktorí nie sú v stave postupovať rovnako ako ostatní, sa vypracúva individuálny vzdelávací plán (IVP). Ten upravuje výchovno-vzdelávací proces, prostredie triedy, učebné postupy, obsah učiva a množstvo úloh. IVP tiež špecifikuje potrebné kompenzačné a učebné pomôcky, personálne zabezpečenie (asistent, špeciálny pedagóg, logopéd) a postup pri hodnotení žiaka.
Dôležitým legislatívnym aspektom je, že od septembra 2015 nie je počet integrovaných žiakov v triede obmedzený, čo môže viesť k situáciám, kedy je v triede osem integrovaných žiakov pri plnom počte detí. To znižuje šance na individuálny prístup a znižuje efektivitu vzdelávania.
Príkladom extrémnej situácie je trieda s 14 žiakmi, z ktorých 8 je integrovaných s rôznymi diagnózami: ľahká a stredne ťažká mentálna retardácia, nedoslýchavosť, praktická hluchota, narušená komunikačná schopnosť a ADHD. Takáto situácia je nepriaznivá pre všetkých zúčastnených - intaktné deti, deti so ŠVVP aj učiteľov, čo vedie k frustrácii a odporu k učeniu.
Školstvo smeruje k ešte väčšej inklúzii, čo znamená integráciu ďalších detí s ľahkou mentálnou retardáciou do bežných škôl. Predpokladá sa, že počet detí so ŠVVP bude narastať v dôsledku viacerých faktorov, vrátane znečistenia životného prostredia, zlého životného štýlu, zvyšujúceho sa veku rodičov, pokroku medicíny (zachraňovanie rizikových tehotenstiev a novorodencov), umelého oplodnenia a obmedzenia prirodzeného pohybu detí v ranom veku.
Napriek týmto výzvam sa zatiaľ nedarí naplno implementovať efektívne riešenia. Prebiehajú boje medzi rôznymi skupinami - deťmi, rodičmi, učiteľmi, poradenskými pracovníkmi a školskými špeciálnymi pedagógmi - v hľadaní vinníka a očakávaní, že ostatní urobia viac. Chýba iniciatíva na zmenu, časová kapacita a motivácia.
Materiálno-technické a personálne zabezpečenie integrácie na strednej škole
Na strednej škole je kľúčové zabezpečenie adekvátneho materiálno-technického a personálneho vybavenia pre vzdelávanie integrovaných žiakov. To zahŕňa aj vytváranie a realizáciu individuálnych študijných plánov, zabezpečenie poradenského servisu a prípravu na budúce povolanie.
Žiaci so ŠVVP na stredných školách sú hodnotení podľa Metodického pokynu č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl. Hodnotenie a klasifikácia žiakov so zdravotným znevýhodnením nie je však priamo súčasťou týchto pokynov, čo môže viesť k nejasnostiam.
Na SOŠ drevárskej je možné integrovať žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pre žiakov, ktorí neboli integrovaní na základnej škole, sú potrebné nasledovné dokumenty: písomná žiadosť zákonného zástupcu, písomné vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie a platná správa zo psychologického a špeciálno-pedagogického vyšetrenia.
Rodičia žiakov nastupujúcich do prvého ročníka, ktorí chcú, aby ich dieťa bolo integrované, musia podať žiadosť spolu s vyjadrením poradenského zariadenia a aktuálnymi správami z vyšetrení najneskôr do 2. septembra príslušného školského roka. Žiadosť bez týchto príloh nie je akceptovateľná. Preto sa odporúča požiadať o vyšetrenia v predstihu.
Pre žiakov, ktorí boli integrovaní na základnej škole a chcú pokračovať v integrácii na strednej škole, je potrebné priniesť kompletnú dokumentáciu k integrácii, vrátane formulára „NÁVRH NA PRIJATIE ŽIAKA…“ a písomnú Žiadosť o vzdelávanie formou školskej integrácie.
Uchádzač so zdravotným znevýhodnením prikladá k prihláške vyjadrenie všeobecného lekára o schopnosti študovať zvolený odbor. Ak je požadovaná úprava prijímacieho konania, výchovný poradca ZŠ by mal spolu s prihláškou zaslať aj odporúčania k úprave z poradenského zariadenia.
Školská integrácia (školské začlenenie) znamená výchovu a vzdelávanie žiakov so ŠVVP v triedach určených pre žiakov bez špeciálnych potrieb. Žiak so ŠVVP je ten, kto má diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, ktoré si vyžadujú úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní.
Zákonný zástupca má povinnosť informovať školu o zmene zdravotnej spôsobilosti dieťaťa alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť priebeh vzdelávania.
Dokumentáciu integrovaných žiakov na SOŠ drevárskej spracúva školský špeciálny pedagóg. Je potrebné si vopred dohodnúť stretnutie s ním alebo s výchovným poradcom a priniesť potrebné dokumenty. Konzultácia o tom, ako integrácia na škole prebieha, je veľmi dôležitá.
Je potrebné si uvedomiť, že integrácia neznamená len "úľavy". Individuálny prístup učiteľov má pomôcť žiakovi so ŠVVP čo najlepšie zvládnuť nároky zvoleného odboru. Integrovaný žiak má ovládať rovnaký obsah a rozsah učiva ako spolužiaci, pričom poznatky nadobúda a hodnotenie prebieha v závislosti od reálnych podmienok a možností školy, s uplatňovaním odporúčaní z odborných vyšetrení. Systematická domáca príprava žiaka je nevyhnutná, obzvlášť ak mu jeho zdravotné znevýhodnenie sťažuje nadobúdanie poznatkov obvyklými cestami. Žiak so ŠVVP má právo využívať konzultačné hodiny vyučujúcich a záujmové krúžky.
Po prijatí žiaka riaditeľom bude školský špeciálny pedagóg kompletizovať dokumentáciu, tvoriť individuálny vzdelávací program v spolupráci s triednym učiteľom a ostatnými pedagógmi. IVP je potrebné osobne podpísať u školského špeciálneho pedagóga a s jeho obsahom sú oboznámení všetci vyučujúci na škole.
tags: #integrovane #dieta #a #zdravy #rovesnici