Orientácia v Európskom preukaze zdravotného poistenia a zdravotnej starostlivosti v zahraničí

S rastúcou mobilitou občanov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru, ako aj so širšou medzinárodnou spoluprácou, sa stáva pochopenie systému zdravotného poistenia pri cestovaní a pobyte v zahraničí kľúčovým. Tento článok sa zameriava na špecifické aspekty zdravotnej starostlivosti pre občanov Slovenskej republiky v zahraničí a pre cudzincov na Slovensku, s dôrazom na Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP) a s ním spojené práva a povinnosti.

Ilustrácia Európskeho preukazu zdravotného poistenia

Európsky preukaz zdravotného poistenia: Brána k zdravotnej starostlivosti v EÚ

Od 1. januára 2006 začali slovenské zdravotné poisťovne vydávať Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP). Tento preukaz je zásadným dokumentom, ktorý umožňuje poistencom z jedného členského štátu Európskej únie (EÚ) čerpať nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte za rovnakých podmienok a za rovnaké ceny ako domáci poistenci. Dôležité je pochopiť, že EPZP nie je náhradou cestovného poistenia, ale jeho doplnkom, ktorý pokrýva akútnu a nevyhnutnú starostlivosť počas dočasného pobytu.

Zdravotná starostlivosť v zahraničí sa poskytuje v zdravotníckych zariadeniach alebo špeciálnych a všeobecných ambulanciách. V niektorých zariadeniach je dokonca možnosť komunikovať s lekárom v cudzom jazyku, ako je angličtina, nemčina, francúzština či ruština, čo môže výrazne uľahčiť proces liečby pre zahraničných pacientov.

Zákon o zdravotnom poistení upravuje poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencovi zdravotná starostlivosť a služby s ňou súvisiace. Podľa tohto zákona sú povinne verejne zdravotne poistené osoby s trvalým pobytom na Slovensku. Avšak, aj osoby, ktoré na Slovensku nemajú trvalý pobyt, môžu byť za určitých podmienok zdravotne poistené, ak nie sú poistené v inom členskom štáte EÚ, v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) alebo vo Švajčiarskej konfederácii.

Verejné zdravotné poistenie uhrádza väčšiu časť nákladov na zdravotnú starostlivosť. Napriek tomu je dôležité si uvedomiť, že určité lieky a zdravotné úkony si pacient musí hradiť v plnej výške sám. Rovnako tak zdravotné poistenie pokrýva len časť nákladov na zdravotnú starostlivosť u zubného lekára, pričom pacienti platia za lekárske úkony poplatky podľa vopred stanovených taríf. Hradenie liekov je zabezpečené z verejného zdravotného poistenia.

Pre turistov, au-pair a študentov, ktorí si riadne platia poistenie v krajine pôvodu, je pri cestovaní často výhodnejšie zabezpečiť si komerčné poistenie. Poisťovňa, v ktorej je občan poistený, je povinná uhradiť akútnu zdravotnú starostlivosť poskytnutú v členských krajinách. Je však nevyhnutné pamätať na to, že poplatky za zákroky nie sú jednotné a v jednotlivých krajinách sa navzájom odlišujú.

Osoba z iného členského štátu sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti preukazuje Európskym preukazom zdravotného poistenia (EPZP), prípadne náhradným certifikátom k EPZP a zároveň aj pasom alebo identifikačnou kartou. Ak má poistenec bydlisko v Slovenskej republike, preukazuje sa preukazom slovenskej zdravotnej poisťovne, v ktorej je registrovaný. Poistenci z krajín EÚ (mimo SR) sa preukazujú EPZP alebo náhradným certifikátom k EPZP.

Mapa Európskej únie s vyznačenými členskými štátmi

Zdravotné poistenie pri práci a pobyte v zahraničí

Situácia sa komplikuje v prípade zamestnania v zahraničí, najmä ak ide o dlhodobý pobyt alebo presťahovanie celej rodiny. Ak ste zamestnaný na Slovensku, váš zamestnávateľ je povinný prihlásiť vás do miestnej zdravotnej poisťovne do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru a po jeho skončení vás do ôsmich dní odhlásiť. Táto povinnosť platí aj vtedy, ak na Slovensku nemáte trvalý pobyt, ale ste tu zamestnaný alebo vykonávate samostatnú zárobkovú činnosť. Každý zamestnanec musí byť zdravotne poistený v zdravotnej poisťovni, kde mu pridelia číslo a preukaz poistenca, ktorým sa preukazuje pri návšteve lekára.

Základnou zásadou je, že osoba je poistená v tom štáte, v ktorom je zamestnaná alebo v ktorom vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je pracovník zamestnaný na území SR, ale jeho zamestnávateľ tu nemá sídlo, musí byť poistený na Slovensku. Výnimkou sú pracovníci s potvrdeným formulárom PD A1. Ak je pracovník zamestnaný v inom členskom štáte EÚ, ale jeho zamestnávateľ má sídlo na Slovensku, pracovník je poistený v tom členskom štáte EÚ, v ktorom pracuje.

Prípadová štúdia:

Predstavme si situáciu občana SR, ktorý začína pracovať v Českej republike na základe pracovnej zmluvy. Jeho manželka a 1,5-ročný syn, ktorí sú tiež občania SR s trvalým pobytom na Slovensku, s ním plánujú presťahovanie do Českej republiky. V tomto prípade nebude zamestnanec len cezhraničným pracovníkom, ale celá rodina sa presunie do nového bydliska.

Zamestnanec, ako zamestnanec českej firmy, bude zdravotne a sociálne poistený na území ČR a bude mať plnú zdravotnú starostlivosť vzhľadom na svoj pracovný pomer. Avšak, otázkou zostáva zabezpečenie plnej zdravotnej starostlivosti pre syna (vrátane pravidelných detských prehliadok a očkovaní) a pre manželku, najmä v prípade budúcej predpôrodnej, pôrodnej a popôrodnej starostlivosti. Európsky preukaz zdravotného poistenia (EHIC) vydaný slovenskou zdravotnou poisťovňou manželky a syna nemusí pokrývať plnú starostlivosť, ktorú rodina očakáva.

V takomto prípade je potrebné zistiť, či žiadať českú zdravotnú poisťovňu o vydanie nejakého európskeho formuláru (napr. E 106, E 109) alebo sa obrátiť na slovenskú poisťovňu. Podľa dostupných informácií, ak sa rodinní príslušníci presťahujú do Českej republiky, aj keď budú mať trvalý pobyt na Slovensku, ich bydlisko bude v Českej republike. Tým pádom by sa mali stať poistencami českej zdravotnej poisťovne. Preukaz poistenca a zároveň aj európsky preukaz zdravotného poistenia im vydá česká zdravotná poisťovňa. Na základe toho sa rodinným príslušníkom ukončí poistný vzťah na Slovensku. Pred presunom do ČR sa odporúča preveriť podmienky vzniku nároku na zdravotné poistenie v českej zdravotnej poisťovni.

Návrat na Slovensko zo zahraničia: Povinnosti voči zdravotnej poisťovni

Situácia sa mení aj v prípade návratu občanov zo zahraničia na Slovensko. Po ukončení zamestnaneckého pomeru, samostatnej zárobkovej činnosti (SZČO) alebo dlhodobého pobytu v inom členskom štáte EÚ alebo v tretej krajine, či v prípade, ak prestali spĺňať podmienky pre nezaopatreného rodinného príslušníka, vzniká im povinnosť prihlásiť sa do slovenskej zdravotnej poisťovne.

Zmenu situácie, teda návrat na Slovensko, je potrebné oznámiť zdravotnej poisťovni do 8 dní. Do tohto termínu je potrebné zaslať prihlášku do zvolenej zdravotnej poisťovne spolu s potrebnými dokladmi. Tieto doklady sa líšia v závislosti od toho, či osoba pôsobila v zahraničí ako zamestnanec, SZČO, alebo prestala spĺňať podmienky pre nezaopatrených rodinných príslušníkov.

Potrebné doklady v závislosti od situácie:

  • Ak ste boli zamestnaní: Predložiť doklad o zániku zamestnania v zahraničí s vyznačeným dátumom a doklad o zániku zdravotného poistenia v inom štáte.
  • Ak ste pôsobili ako SZČO: Predložiť doklad potvrdzujúci dátum zániku samostatnej zárobkovej činnosti v cudzine a v prípade práce mimo EÚ aj doklad o zániku zdravotného poistenia v „treťom štáte“.
  • Ak ste prestali spĺňať podmienky pre nezaopatrených rodinných príslušníkov: Predložiť rodný alebo sobášny list, doklad preukazujúci nezaopatrenosť a doklad o zániku zdravotného poistenia nositeľa, resp. nezaopatreného rodinného príslušníka v inom členskom štáte EÚ (alebo mimo EÚ).

Kto je považovaný za nezaopatreného rodinného príslušníka:

  • Nezaopatrené dieťa.
  • Manžel alebo manželka, ktorá je poberateľom rodičovského príspevku.
  • Manžel alebo manželka, ktorá sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do 6 rokov.
  • Manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá dávku v nezamestnanosti.
  • Manžel alebo manželka, ktorá nedosiahla dôchodkový vek a nevznikol jej nárok na dôchodok.
  • Manžel alebo manželka, ktorá je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok.
  • Manžel alebo manželka, ktorá je samoplatiteľom.

Infografika: Kroky pri návrate na Slovensko a prihlásení do zdravotnej poisťovne

Akceptované doklady zdravotnými poisťovňami:

  • Zamestnanci: Pracovná zmluva s dátumom ukončenia, dohoda o skončení pracovného pomeru, výpoveď potvrdená zamestnávateľom, potvrdenia od zamestnávateľa, zápočtový list, výplatná páska, doklad o odvodoch do systému sociálneho zabezpečenia, formulár alebo prenosné dokumenty potvrdzujúce zdravotné poistenie v členskom štáte (napr. E104, E108), iné potvrdenia o zdravotnom poistení.
  • SZČO: Potvrdenie o ukončení SZČ, doklad o odvodoch do systému sociálneho zabezpečenia, formulár alebo prenosné dokumenty potvrdzujúce zdravotné poistenie v členskom štáte, iné potvrdenia o zdravotnom poistení.
  • Osoby s bydliskom v inom členskom štáte (pri návrate): Doklad o odvodoch do systému sociálneho zabezpečenia, formulár alebo prenosné dokumenty potvrdzujúce zdravotné poistenie v členskom štáte, iné potvrdenia o zdravotnom poistení.

Niektoré zdravotné poisťovne, ako napríklad Union ZP, umožňujú aj elektronické vybavenie povinností prostredníctvom online pobočky, vrátane elektronického podpisu prihlášky pomocou aktivovaného občianskeho preukazu s elektronickým kontaktným čipom (eID karta).

Prenosný dokument S1 a nárok na plnú zdravotnú starostlivosť

Prenosný dokument S1, alebo tiež nárokový doklad, dáva poistencovi nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v štáte poistenia, ako aj v štáte bydliska. Tento dokument vydáva príslušná inštitúcia - zdravotná poisťovňa, v ktorej je dotknutá osoba zdravotne poistená. Dokument sa vydáva bezplatne, hoci v niektorých štátoch môže byť potrebné uhradiť zvýšené poistné.

Bydlisko je definované ako miesto, kde osoba zvyčajne býva a kde sa nachádza zvyčajné centrum jej záujmov - rodinných, sociálnych a finančných. Zdravotné poisťovne si môžu overiť bydlisko dotknutých osôb, napríklad vyžiadaním dokladov potvrdzujúcich registráciu pobytu a formu bývania. Dôležité je preukázať, ako často sa osoba vracia do štátu bydliska, rodinnú situáciu, či deti navštevujú školu v danom štáte, alebo kde je zamestnaný manžel/manželka.

Zatiaľ čo bydlisko má dlhodobý charakter, pobyt je charakterizovaný krátkodobosťou. Prítomnosť v inom členskom štáte z dôvodu štúdia, výkonu práce ako zamestnanec/SZČO na základe vyslania (s vystaveným PD A1) sa považuje za pobyt. Trvalý pobyt na Slovensku automaticky neznamená bydlisko na Slovensku. Osoba môže mať bydlisko v inom členskom štáte aj v prípade, ak má trvalý pobyt na Slovensku. Ak si však takáto osoba presunie bydlisko zo Slovenska do iného členského štátu a nie je na Slovensku zamestnaná, nevykonáva SZČO, nepoberá slovenský dôchodok, ani nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom osoby poistenej na Slovensku, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska bez ohľadu na trvalý pobyt na Slovensku. V takomto prípade nie je verejne zdravotne poistená na Slovensku.

Prenosný dokument S1 môže byť vydaný aj vo forme papierového formulára (E106, E109, E120, E121) alebo ako elektronický SED (štruktúrovaný elektronický dokument) S072. Tieto dokumenty sa označujú ako nárokové doklady. V prípade, že zdravotná poisťovňa vystaví niektorý z týchto dokladov, je doručený príslušnej inštitúcii v štáte bydliska. Zdravotná poisťovňa v štáte bydliska môže na základe žiadosti dotknutej osoby požiadať o vydanie nárokového dokladu priamo príslušnú zdravotnú poisťovňu.

Diagram: Proces získania a využitia prenosného dokumentu S1

Plánovaná a cezhraničná zdravotná starostlivosť

V prípade, že poistenec z EÚ má záujem čerpať počas svojho pobytu na Slovensku plánovanú zdravotnú starostlivosť, má na ňu nárok na základe formulára E112 alebo prenosného dokumentu S2. O vydanie týchto dokumentov je potrebné požiadať ešte pred cestou do SR inštitúciu, v ktorej je poistenec zdravotne poistený.

Cezhraničná zdravotná starostlivosť podľa SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2011/24/EÚ umožňuje poistencom EÚ čerpať zdravotnú starostlivosť u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na Slovensku, ktorému cenu takejto starostlivosti uhradí priamo. Ceny určené poskytovateľom musia byť rovnaké pre poistenca iného členského štátu EÚ ako pre poistenca v SR. V tejto súvislosti bolo zriadené Národné kontaktné miesto na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré poskytuje informácie poistencom EÚ, slovenským poistencom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Pri dlhodobom pobyte, kedy poistenec EÚ deklaruje bydlisko na území SR a ekonomickú aktivitu a tým aj poistenie v inom členskom štáte EÚ, je potrebná registrácia tzv. formulára PD A1. Tento formulár si následne po príchode na Slovensko registruje vo zvolenej zdravotnej poisťovni v SR.

Zmluvné štáty a sociálne zabezpečenie

Okrem členských štátov EÚ a EHP existujú aj zmluvné vzťahy so štátmi mimo týchto zón, ktoré upravujú oblasť sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti. Medzi takéto krajiny patria napríklad Srbská republika, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Bosna a Hercegovina, a dokonca aj Jordánsko, na základe bilaterálnych zmlúv o sociálnom zabezpečení alebo dohôd o spolupráci v oblasti zdravotníctva.

  1. Kde získam formulár E112 alebo dokument S2?O vydanie formulára E112 alebo prenosného dokumentu S2 (plánovaná zdravotná starostlivosť) požiadate inštitúciu, v ktorej ste zdravotne poistený, ešte pred cestou do SR.

  2. Kde získam formulár E106 alebo dokument S1?O vydanie formulára E106 alebo prenosného dokumentu S1 (nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v štáte bydliska) požiadate príslušnú inštitúciu - zdravotnú poisťovňu, v ktorej ste zdravotne poistený.

Pochopenie týchto pravidiel a náležitostí je kľúčové pre zabezpečenie bezproblémového prístupu k zdravotnej starostlivosti pri pobyte alebo presťahovaní sa do zahraničia, ako aj pri návrate na Slovensko.

tags: #dieta #z #cudzej #krajiny #zdravotne #poistenie