Diéta a výživa u detí predškolského veku s mentálnym postihnutím: Kľúč k zlepšeniu správania a kognitívnych funkcií

Poruchy správania u detí predškolského veku predstavujú komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Včasná identifikácia a intervencia sú kľúčové pre zabezpečenie optimálneho psychického a sociálneho vývinu dieťaťa. Tento článok sa zameriava na charakteristiku porúch správania v predškolskom veku, ich príčiny a možnosti intervencie, s osobitným dôrazom na význam diéty a celkového životného štýlu, ktoré môžu významne ovplyvniť deti s mentálnym postihnutím.

Charakteristika porúch správania v predškolskom veku

Pod súhrnný názov poruchy správania sa zaraďuje skupina odchýlok od normálneho, primeraného správania. V súčasnosti neexistuje jednotná definícia na vymedzenie porúch správania. V prostredí, kde sa deti stretávajú, hrajú, učia, sa niekedy vyskytnú neprimerané prejavy správania. U detí predškolského veku ide skôr o neuvedomelé narušovanie normy, niekedy o neschopnosť prispôsobiť sa bežným výchovným požiadavkám. Poruchy správania, viažuce sa niekedy na emocionálne poruchy alebo maladjustáciu, majú širokú variabilitu foriem. Niekedy sa iba málo alebo vôbec neviažu na konkrétne dianie (napr. o opakovanú agresiu, pohybový nepokoj a pod.).

Medzi najčastejšie poruchy správania v predškolskom veku patria:

• Hyperkinetická porucha (ADHD): Skupina porúch charakterizovaná skorým vznikom (zvyčajne v prvých piatich rokoch života), neschopnosťou vydržať pri činnosti vyžadujúcej kognitívnu účasť, tendenciou prechádzať z jednej činnosti na druhú bez ich dokončenia a dezorganizovanou, nedostatočne regulovanou a nadmernou aktivitou. Hyperkinetické deti sú často bezohľadné a impulzívne, náchylné na úrazy a často sa dostávajú do disciplinárnych problémov, skôr pre neúmyselné porušovanie pravidiel ako pre úmyselný vzdor. Ich vzťahy s dospelými sú často sociálne dezinhibované, bez normálnej ostražitosti a rezervovanosti. Sú nepopulárne medzi inými deťmi a môžu sa dostať do izolácie. Časté je zhoršenie poznávacej schopnosti a neúmerne časté sú špecifické oneskorenia vo vývine motoriky a reči. Jadrom problému ADHD je pravdepodobne neovládnutie reakcie na impulz, či už ide o reakciu vhodnú alebo nevhodnú. Jedinci trpiaci ADHD nevedia ovládať svoje reakcie na signály, podnety alebo udalosti, ktoré nesúvisia s činnosťou, ktorú práve vykonávajú. Ide o jednanie bez premyslenia, pri ktorom sa zvyšuje riziko úrazov. Porucha pozornosti bez hyperaktivity - ADD, môže ostať nepovšimnutá, pretože tieto deti neupútavajú pozornosť, tak ako deti s ADHD. Predpokladá sa, že v tejto skupine figurujú predovšetkým dievčatá.

• Poruchy správania: Poruchy správania charakterizuje opakované a pretrvávajúce, asociálne, agresívne alebo vyzývavé konanie. Také správanie môže vážne narušiť veku primerané sociálne požiadavky. Ide teda o horšie počínanie, ako je obyčajné detské huncútstvo alebo pubertálna rebélia a má ráz trvalého správania (aspoň šesť mesiacov). Poruchy správania môžu byť príznačné aj pre iné psychické choroby. V takých prípadoch treba uprednostniť základnú diagnózu.

• Opozičné vzdorovité správanie: Chorobná neposlušnosť a vzdorovitosť. Za chorobnú neposlušnosť a vzdorovitosť sa považuje pretrvávanie tejto vývinovej fázy v ďalších rokoch, alebo vznik nemiestnych prejavov (dieťa odmieta zo vzdoru jesť a piť, máva záchvaty zlosti, kope okolo seba, a pod.). Príčinou vzdorovitého správania podľa E. je nesprávna výchova. Najčastejšie dieťa vzdoruje okolo tretieho roku a v puberte. Pri nesprávnej výchove sa môže fyziologická vzdorovitosť zmeniť v trvalú vlastnosť človeka.

• Agresívne správanie: Agresivitou nazývame každé zámerné konanie, ktorého motívom je - otvorenou alebo symbolickou formou - spôsobiť niekomu alebo niečomu škodu, krivdu, alebo bolesť. O agresivite začíname hovoriť vtedy, keď je dieťa schopné hodnotiť dosah svojho jednania aspoň čiastočne, alebo keď ubližuje úmyselne a pociťuje radosť z ničenia a z cudzej bolesti. O agresivite začíname hovoriť až v predškolskom veku, u mladších detí ide častejšie o fyziologickú aktivitu.

• Úzkostné poruchy a neurózy: Na vznik porúch správania môže mať vplyv prežívanie úzkosti a strachu. Detský strach - bojazlivosť - sa vyskytuje častejšie u mladších detí, pretože takéto dieťa nevie dobre zhodnotiť niektoré javy a situáciu. Deti si neraz vo svojich predstavách pretvoria svoje životné skúsenosti na nové, fantastické až desivé obrazy. Strach sa môže vyskytovať vo viacerých formách, napr. ako agorafóbia (strach z priestoru), klaustrofóbia (strach z ohraničeného priestoru), strach z tmy, zo zvierat, atď. U detí predškolského veku sa môže vyskytovať aj separačný strach, to znamená strach z odlúčenosti a osamelosti. Strach vyvolávajú aj nevhodné programy v televízii, konfliktné vzťahy, úzkostlivá výchova a tiež môže byť dôsledkom psychickej lability. Pri neuróze ide o funkčnú poruchu centrálnej nervovej sústavy, ktorá sa prejavuje poruchami adaptácie jednotlivca na prostredie (najmä sociálne), ako aj poruchami najvyššej regulácie a koordinácie somatických a vegetatívnych funkcií. Detská neuróza často býva označovaná ako emocionálna porucha. Vznik detskej neurózy môžeme pozorovať okolo 4. a 6. roku života dieťaťa. Neurotické a emocionálne poruchy sa prejavujú často u tých detí a mladistvých, ktorí majú vo svojej skúsenosti zakotvený silný pocit nebezpečenstva. Majú strach vystupovať pred kolektívom, pôsobia navonok ustrašene a utiahnuto. Často majú tendencie izolovať sa od spoločnosti. Medzi najčastejšie prejavy neurózy sa uvádza nechutenstvo, ktoré vzniká vplyvom nesprávnej výchovy v rodine, alebo môže vzniknúť i v období adaptácie dieťaťa na kolektívne zariadenie. Obhrýzanie nechtov a cmúľanie prstov sú mimovoľné pohyby, ktorými dieťa nevedome uvoľňuje svoje napätie. Mimovoľným pohybom je aj tik. Tento neurotický symptóm je vlastne neuvedomený, nutkavý pohyb niektorého svalu, napr. Ide o neurotickú reakciu vznikajúcu na konštitucionálnom podklade, ktorá sa prejavuje na koordinácii reči. Zajakávanie môže byť vyvolané úsilím rýchle a odrazu vyjadriť svoje myšlienky, ale môže byť aj prejavom hlbších emocionálnych porúch. Pomočovanie by sa po 4. roku života dieťaťa nemalo vyskytovať. Ak k pomočovaniu dochádza častejšie, stav si vyžaduje odborné lekárske a psychologické liečenie. Príčiny sú rôznorodé, vyplývajúce z konfliktov v rodine, z nesprávnej výchovy, prípadne z nevyriešených problémov v materskej alebo základnej škole. Len zriedkavo je príčinou infekcia močových ciest, alebo iná orgánová porucha. Príčinou ojedinelej enurézy môže byť nadmerné vzrušenie alebo strach.

Príčiny porúch správania

Príčiny porúch správania sú komplexné a multifaktoriálne. Zahŕňajú kombináciu biologických, psychologických a sociálnych faktorov, ktoré sa u detí s mentálnym postihnutím môžu ešte umocňovať.

Vnútorné príčiny:

• Genetické predispozície: Dedičnosť zohráva významnú úlohu pri vzniku niektorých porúch správania, najmä ADHD. U detí s mentálnym postihnutím môžu genetické faktory súvisieť aj s primárnou príčinou ich postihnutia.
• Neurologické faktory: Odlišnosti v štruktúre a funkcii mozgu, najmä v oblastiach zodpovedných za pozornosť, impulzivitu a reguláciu emócií. Tieto rozdiely sú často prítomné aj u detí s mentálnym postihnutím a môžu ovplyvňovať ich správanie.
• Komplikácie počas tehotenstva a pôrodu: Nízka pôrodná váha, komplikovaný pôrod, konzumácia alkoholu, drog a fajčenie v tehotenstve môžu mať dlhodobé následky na vývoj mozgu dieťaťa.
• Zdravotné problémy: Chronické ochorenia, poruchy zmyslov (sluch, zrak), neurologické poruchy môžu prispievať k problémom so správaním. U detí s mentálnym postihnutím sa tieto problémy môžu vyskytovať častejšie a byť závažnejšie.

Vonkajšie príčiny:

• Rodinné prostredie: Výchovný štýl rodičov, konflikty v rodine, nejednotné výchovné pôsobenie, osobnosť a psychické ochorenia rodičov, citové vydieranie, neuspokojovanie potrieb dieťaťa. Hranice správania v rodine môžu byť široké, prípadne nie sú žiadne. Dieťa má potom problémy, lebo sa nedokáže prispôsobiť pravidlám, ktoré vyžaduje materská škola. V rodinách s dieťaťom s mentálnym postihnutím môže byť rodičovský stres vyšší, čo si vyžaduje dodatočnú podporu.
• Vplyv médií: Patologické vplyvy rôznych médií (napr. v podobe násilia, neúcty, porušovania práv iných atď.), preťažovanie sociálne a intelektuálne neprimeranými informáciami.
• Vplyv rovesníkov: Odmietanie, ponižovanie či emocionálne zraňovanie dieťaťa. Deti s mentálnym postihnutím môžu byť v tomto ohľade ešte zraniteľnejšie.
• Školské prostredie: Nedostatočná podpora, neprimerané nároky, šikanovanie. Vzdelávacie prostredie musí byť prispôsobené individuálnym potrebám dieťaťa.

Vplyv diéty a výživy na správanie a kognitívne funkcie

Výživa zohráva kľúčovú, často podceňovanú, úlohu vo vývoji a funkcii mozgu, a to platí dvojnásobne pre deti s mentálnym postihnutím a poruchami správania. Nesprávne stravovacie návyky môžu symptómy zhoršiť, zatiaľ čo cielene upravená strava môže viesť k výraznému zlepšeniu.

• Nedostatok živín: Nedostatok vitamínov (najmä skupiny B, vitamínu D), minerálov (železo, zinok, horčík) a omega-3 mastných kyselín môže prispievať k poruchám pozornosti, hyperaktivite a impulzivite. Tieto nedostatky môžu byť u detí s mentálnym postihnutím častejšie v dôsledku špecifických stravovacích návykov alebo problémov s príjmom potravy.
• Nadmerný príjem cukru a spracovaných potravín: Vysoký príjem cukru a spracovaných potravín môže viesť k výkyvom hladiny cukru v krvi, čo sa prejavuje podráždenosťou, nepokojom a problémami so sústredením. Tieto potraviny často obsahujú umelé farbivá a konzervanty, ktoré môžu mať tiež negatívny vplyv.
• Potravinové alergie a intolerancie: Niektoré potravinové alergie a intolerancie (napr. na lepok, mlieko) môžu spôsobovať neurologické a psychické problémy, vrátane porúch správania. U detí s mentálnym postihnutím je dôležité tieto intolerancie dôkladne vyšetriť.
• Uspokojovanie biologických potrieb: Uspokojovanie biologických potrieb je základom zdravého vývoja dieťaťa. Ak tieto potreby nie sú naplnené, môže sa prejaviť správanie ako podráždenosť, agresivita alebo problémy so sústredením. Potrebné je dbať na ich pravidelné uspokojovanie, aby dieťa mohlo optimálne rásť a rozvíjať sa.

Čo je ADHD?

ADHD alebo porucha pozornosti s hyperaktivitou je najčastejšou diagnostikovanou poruchou u detí. Medzi hlavné symptómy patria problémy so sústredením, hyperaktivita a impulzívnosť. U detí sa to môže prejavovať ako neschopnosť sedieť v pokoji, neustále behanie a šplhanie, problémy s dokončením úloh alebo ľahké odvrátenie pozornosti. U dospelých sa symptómy môžu prejavovať ako ťažkosti so manažmentom času, organizáciou úloh, zapamätaním si termínov a zvládaním stresu. Ak si niekto nie je istý, či má ADHD, mal by sa poradiť s odborníkom, ktorý môže vykonať diagnostické testy a posúdiť symptómy.

Vplyv stravy na ADHD a správanie detí s mentálnym postihnutím

Výskum ukázal, že nevhodná strava môže zhoršiť symptómy ADHD až o 92 %. Preto je výber potravín pre ľudí s ADHD kľúčový. Správne zvolená strava môže symptómy ADHD výrazne zmierniť a zároveň pomôcť stabilizovať správanie u detí s mentálnym postihnutím.

Potraviny, ktorým sa treba vyhýbať:

• Fosfáty: Nachádzajú sa v mnohých priemyselne spracovaných potravinách, ako sú kypriace látky, difosfáty, trifosfáty a polyfosfáty.
• Potravinárske farbivá a prídavné látky: Potraviny s vysokým obsahom farbív, konzervačných látok (napr. benzoát sodný) a É-čiek tiež nie sú vhodné pre deti. Potravinárske prídavné látky môžu vyvolať hyperaktívne správanie u detí bez predchádzajúcich problémov správania. É-čka sa vyskytujú hlavne v sladených nápojoch.
• Soľ a cukor: Soľ zvyšuje tlak v tepnách. Medzi 7 - 10 rokom by dieťa nemalo zjesť viac než 5 gramov soli za deň. Väčšina výrobkov soľ obsahuje. Nesprávne nastavené raňajky s nedostatkom bielkovín a nadbytkom rafinovaného cukru môžu u detí spôsobiť vyššiu hyperaktivitu a impulzivitu, horšiu náladu a zníženú funkciu mozgu. Celkove znížte spotrebu cukru. Aj džúsy sú veľmi sladké a aj tie bez pridaného cukru. Glukóza, fruktóza, sacharóza (stolový cukor), invertný cukor, glukózovo-fruktózové sirupy nemajú v strave detí s ADHD čo robiť. Cukor spôsobuje neurochemické zmeny mozgu, uvoľňuje dopamín a endogénne opioidy, ďalej neurálnu adaptáciu - zmeny na receptoroch pre dopamin a opioidy. Cukor teda spôsobuje závislosť a podporuje hyperaktívne správanie.
• Mlieko: Mlieko obsahuje fosfáty, cukor, kaseiny a opioidy, ktoré sa viažu na opioidové receptory v mozgu. Odborníci tvrdia, že konzumácia mlieka sa tiež podieľa na agresivite a nedostatku pozornosti. Najnevhodnejšie je hlavne odtučnené a prevarené mlieko, lebo v takomto mlieku je málo enzýmov, ktoré napomáhajú tráveniu. Takéto mlieko tiež neobsahuje tuky, ktoré spomaľujú vyplavovanie cukru do krvi. Isabelle Filliozat uvádza, že výsledky už vidno 24 hodín od vysadenia kravského mlieka. Autorka tiež upozorňuje rodičov na to, aby dávali pozor na sójové mlieko, ktoré obsahuje estrogény. Toto mlieko je nevhodné pre dievčatá v mladšom veku, pretože im môže urýchliť pubertu.
• Lepok: Ak je črevo priepustné následkom bakteriálnej a enzýmovej nerovnováhy, lepkové bielkoviny môžu prechádzať stenou čreva a zároveň sa viazať na opioidové receptory v mozgu, čo často spôsobuje zmeny nálad k horšiemu. Napríklad nervozitu, napätie, agresivitu. Medzi takéto potraviny patrí biele pečivo, ktoré obsahuje pšenicu a lepok. Farebné pečivo, ktoré neobsahuje celozrnnú múku, ale pšeničnú, tiež nie je vhodné. Tmavé pečivo sa často mylne považuje za zdravé, ale mnohé z nich sú len dofarbované a nemajú nutričné hodnoty potrebné pre správne fungovanie mozgu.
• Sladkosti a sladké bublinkové nápoje: Obsahujú veľké množstvo cukru, umelé farbivá a konzervanty, ktoré môžu zhoršovať priebeh ADHD. Cukor spôsobuje prudké výkyvy hladiny glukózy v krvi, čo vedie k nárastu nepokoja a hyperaktivity.
• Priemyselne spracované potraviny: Plné umelých prísad a konzervantov, môžu taktiež prispieť k zhoršeniu symptómov ADHD.
• Dusičnany a dusitany: Môžu negatívne ovplyvňovať funkciu štítnej žľazy ako aj schopnosť okysličovania krvi. Môžu zvyšovať riziko určitých druhov rakoviny. Používajú sa na konzervovanie a zvýraznenie farby potravín.
• Umelé potravinové farbivá: Zvyšujú príznaky u detí s poruchou pozornosti s hyperaktivitou.
  • E 102: Tartrazín - Je prášok svetlooranžovej farby, ktorý sa používa na sfarbenie potravín.
  • E 104: Chinolínová žltá - Zelenožlté farbivo, ktoré sa nachádza najmä v sladkostiach, energetických nápojoch a pod.
  • E 110: Žltá SY - Umelé farbivo, ktoré sa nachádza najmä v pudingoch, zmrzline a podobne. Môže spôsobiť alergické reakcie, tráviace problémy a niektoré druhy rakoviny.
  • E 120: Karmín, kyselina karmínová - Prírodné červené farbivo používané často s benzoánom sodným. Nachádza sa v potravinách ako jogurty, nápoje, žuvačky a pod.
  • E 122: Azorubín - Farbivo červenej farby, ktoré môže spôsobovať hyperaktivitu a kožné reakcie. Je zakázané napr.
  • E 124: Ponceau 4R - Výrazné červené farbivo využívané v potravinárskom priemysle.
  • E 131: Patentná modrá - Tmavomodré farbivo využívané v žuvačkách, sladkostiach a nápojoch.
  • E 211-213: Kyselina benzoová a benzoáty - Konzervant, ktorý v kombinácii s umelými farbivami preukázane zvyšuje hyperaktivitu u detí. U citlivých ľudí môže zhoršovať príznaky kožných problémov.
• Konzervované jedlá a nápoje, a tiež jedlá z fastfoodov a spracované jedlá: Vo všeobecnosti je vhodné obmedziť tieto potraviny.

Potraviny, ktoré by mali byť súčasťou jedálnička:

• Bielkoviny: Je dokázané, že deti konzumujúce bielkovinové raňajky sú menej náchylné k nadváhe a dosahujú lepšie výsledky v škole. Dostatočná konzumácia bielkovín môže zlepšiť pozornosť a koncentráciu detí v škole, ich správanie a sociálne prejavy. Raňajky by mali tiež obsahovať komplexné sacharidy, ktoré napomáhajú syntéze neurotransmiterov pre rovnováhu, celkovú pohodu, pokoj. Ovplyvňujú tiež správne fungovanie serotonínu. Potraviny bohaté na bielkoviny môžu mať pozitívne účinky na niektoré behaviorálne symptómy spojené s ADHD. Bielkoviny ovplyvňujú činnosť mozgu prostredníctvom aminokyselín, z ktorých sú tvorené neurotransmitery. Ide najmä o fenylalanín, tyrozín a tryptofan, ktoré ovplyvňujú tvorbu neurotransmiterov, dopamínu, serotonínu a noradrenalínu. Neurotransmitery prenášajú signály medzi mozgovými bunkami a strava bohatá na bielkoviny ovplyvňuje ich tvorbu aj fungovanie.
• Omega-3 mastné kyseliny: Štúdie tvrdia, že deti s poruchou pozornosti a hyperaktivitou majú nižšiu hladinu týchto mastných kyselín. Sú nevyhnutné pre správnu funkciu mozgu a môžu zlepšiť aj príznaky dyslexie u vašich detí. Nájdete ich v rybom tuku, vo vlašských orechoch a v ľanových semienkach. Denná odporúčaná dávka je 1 - 3 g. Tučné ryby, ako napríklad losos, sú vynikajúcim zdrojom Omega-3 mastných kyselín, ktoré podporujú zdravie mozgu a zlepšujú kognitívne funkcie. Chia semienka a ľanové semienka sú skvelým zdrojom Omega-3 mastných kyselín a antioxidantov. Ľanový olej je ďalším nápomocným zdrojom Omega-3 mastných kyselín, ktoré podporujú správne fungovanie mozgu. „U detí s ADHD je potrebné mať v jedálničku aspoň 2 gramy Omega-3 mastných kyselín, ktoré sú nevyhnutné pre správny vývoj mozgu."
• Horčík: Má upokojujúci účinok na centrálny nervový systém, je nevyhnutný pre správne fungovanie mozgu a nervových buniek. Preto u detí trpiacich hyperaktivitou patrí horčík medzi najdôležitejšie minerály. Obsahujú ho najmä tofu, strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, zelená listová zelenina, špenát, orechy (vlašské orechy, arašidy a mandle), avokádo, olejnaté semienka (slnečnicové, tekvicové, sezamové), mliečne výrobky a zemiaky pečené v šupke. Odporúča sa prijať 30 - 160 mg horčíka denne v závislosti od veku. Špenát, bohatý na horčík, a ďalšie minerály, pomáhajú pri regulácii nálady a pozornosti.
• Zinok: Potravinovými zdrojmi zinku sú strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, orechy, semienka (slnečnicové, tekvicové, sezamové), zelená fazuľka, zelené vňate.
• Avokádo: Obsahuje zdravé tuky prospešné pre mozog a nervovú sústavu.
• Celozrnné obilniny, dozreté ovocie, zelenina: Cukry v potrave majú byť komplexné, ktoré uvoľňujú glukózu pomaly, teda majú dobrý glykemický index (GI).
• Vitamín D: Zvýšený príjem vitamínu D môže zlepšiť kognitívne funkcie.
• Bacopa: Zlepšuje duševnú výkonnosť, pretože interaguje s dopamínom a serotonínom.
• Ginkgo biloba: Pýši sa protizápalovými účinkami, podporuje koncentráciu, zlepšuje pamäť.

Špecifické poruchy správania a diéta

Okrem ADHD existujú aj iné diagnózy, kde môže diéta zohrávať kľúčovú úlohu.

• Prader-Williho syndróm (PWS): U detí s PWS je extrémne dôležitá prísna kontrola príjmu potravy kvôli ich neukojiteľnej túžbe po jedle a riziku obezity.
  • Nízkokalorická diéta: Dodržiavať nízko kalorickú diétu. Neodkladajte čas desiaty alebo obeda. Ak je to nevyhnutné, dopredu to vysvetlite. Obmedzte dostupnosť a viditeľnosť jedla. Pamätajte aj na misky s cukríkmi. POCHVÁĽTE dieťa, keď nesiahne po jedle v situácii, kedy tak mohlo urobiť. Nepoužívajte jedlo ako odmenu alebo podnet urobiť niečo. Dajte pozor na zápachy - nič tak nerozzúri dieťa s PWS ako vôňa pukancov. Keď idete na výlet alebo exkurziu, dopredu prediskutujte záležitosti týkajúce sa jedla. Kúpite pre dieťa desiatu, alebo si ju zoberie pripravenú z domu? Ak sa mu desiata kúpi - čo to bude?
  • Pohyb: Denné cvičenie by malo byť samozrejmosťou programu dieťaťa s PWS. Deti s PWS sa unavia rýchlejšie a môžu v priebehu dňa aj zaspať. Ráno je pre ne optimálny čas na učenie, vtedy je energia na najvyššej úrovni. Udržujte dieťa v pohybe. Pošlite ho niečo vybaviť. Choďte na prechádzku. Po obede naplánujte mobilizačné aktivity s vysokou spotrebou energie. Podporujte aktivity, ktoré stimulujú veľké svaly a hlboké dýchanie - fúkanie balóna. Ak treba, poskytnite čas na dopredu naplánovaný oddych alebo pokojnejšiu aktivitu.
  • Kontrola prostredia: Ak dieťa cestuje do školy autobusom, uistite sa, aby vodič alebo asistent dieťaťa mali u seba jeho balíček s jedlom. Všetkých ľudí, ktorí prichádzajú do kontaktu s dieťaťom, informujte o večnej túžbe po jedle - šoférov autobusu, opatrovateľov, sekretárky, učiteľov a dobrovoľných pestúnov. Kontrolujte dieťa v jedálni a všade, kde je jedlo - vrátane automatov so sladkosťami. Deti treba vždy kontrolovať aj na chodbách alebo v blízkosti otvorených skriniek. Dieťa nesmie mať pri sebe peniaze. Uzamknite všetky zdroje peňazí - vrátane peňaženiek. Komunikácia medzi rodičmi a pedagógmi je extrémne dôležitá - hovorte o situáciách, kedy sa v škôlke oslavuje, hoduje.

Intervencia a možnosti liečby

Intervencia pri poruchách správania u detí predškolského veku, najmä s mentálnym postihnutím, by mala byť komplexná a individuálne prispôsobená potrebám dieťaťa.

• Psychoterapia: Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností. Arteterapia - práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie. Muzikoterapia - počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev. Rečová terapia - logopédia. Hra divadla - umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.

• Výchovné metódy: Trénovanie každodenných činností doma a v škole. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.

  • Pozitívna výchova: Pozitívna výchova problémového dieťaťa sa zakladá na pochopení jeho nedostatkov a na pochvalách a odmenách aj za malé úspechy a snahu. Nestačí, že máme pocit, že dieťa máme radi. Tento pocit sa musí nevyhnutne prejavovať v činoch. Spolupráca rodičov a učiteľov v tomto úsilí je nevyhnutná.
  • Zľavenie z nárokov: Ďalšou neľahkou úlohou u hyperaktívnych detí je zľaviť z nárokov na výkony a správanie v materskej škole a aj v rodine. Chápať to však v zmysle, že sa týmto deťom má vyhovieť vo všetkom je nesprávne. Hyperaktívne deti, tak ako všetky ostatné deti sa majú viesť k zodpovednosti za svoje správanie. Môžeme však od nich očakávať len to, čo je v rámci ich možností a schopností, to znamená, že od hyperaktívneho dieťaťa nemôžeme vyžadovať napríklad, aby za trest sedelo pokojne na stoličke, pretože toho nie je schopné. Tresty u tejto skupiny detí zvyčajne nie sú účinné.
  • Hranice a experimentovanie: Je prirodzené, že malé deti skúšajú, čo všetko si môžu dovoliť, čo im prejde bez následkov a za čo už hrozí trest. Testujú hranice svojho okolia, a tak je to v tomto období správne. Vo výchove však treba rozlišovať, čo je skutočným problémom a čo je iba dôsledkom neskúsenosti a experimentovania dieťaťa. Malé deti sa nevhodne nesprávajú z ničoho nič, pretože nevedia byť zlomyseľné. Vždy majú istý problém, s ktorým potrebujú pomoc. Úlohou dospelých je odhaliť a nájsť vhodný spôsob, ako dieťaťu pomôcť.
  • Oceňujúci a milujúci vzťah: Oceňujúci a milujúci vzťah dospelého k dieťaťu posilňuje u neho pocit bezpečia, nezávislosti a vnútornej rovnováhy.
  • Stanovenie hraníc a obmedzení: Aj navzdory záchvatom zúrivosti. Treba povedať, že keď sa rodič snaží o nápravu výchovy, správanie dieťaťa sa prechodne spravidla ešte zhorší. Dieťa musí pochopiť, že na druhých záleží rovnako.
  • Vyhýbanie sa prázdnym nariadeniam a vyhrážkam: Rodičia musia jasne a pokojne komunikovať dôsledok zlého správania, aby ich dieťa počulo a vnímalo a potom dôsledok splniť aj napriek zúrivým prejavom.

• Farmakologická liečba: Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring. Farmakologická liečba by mala byť vždy doplnkom k iným formám terapie a mala by byť predpísaná len lekárom.

• Úprava diéty a životného štýlu:

  • Vyvážená strava: Zabezpečiť dostatočný príjem vitamínov, minerálov a omega-3 mastných kyselín. Obmedziť príjem cukru, spracovaných potravín a umelých prísad.
  • Pravidelný režim: Dodržiavať pravidelný spánkový režim, stravovanie a aktivity.
  • Pohyb a pobyt na čerstvom vzduchu: Pravidelný pohyb a hra na čerstvom vzduchu znižujú riziko hyperaktivity a zlepšujú schopnosť sústredenia.
  • Obmedzenie obrazoviek: Pre predškolákov sa odporúča max. 30-60 min. denne kvalitných programov/aplikácií.
  • Spolupráca rodiny a školy: Vytváranie stabilného, láskavého a predvídateľného prostredia. Stanovenie jasných a realistické hranice. Deti potrebujú vedieť, čo sa od nich očakáva. Chválenie a oceňovanie pozitívneho správania.
  • Denná rutina: Deťom s ADHD pomáha, ak majú zavedenú pevnú dennú rutinu.
  • Pravidelné prestávky: Do dennej rutiny by ste mali zaradiť aj pravidelné prestávky, ktoré dieťaťu umožnia uvoľniť energiu a môžu mu pomôcť zlepšiť sústredenie. Je optimálne, ak sú prestávky krátke a časté.
  • Vhodné prostredie: Aby sa dieťa s ADHD dokázalo lepšie sústrediť, vytvorte pre neho priestor, ktorý bude organizovaný a prehľadný.
  • Jednoduchá a jasná komunikácia: Pri komunikácii sa snažte používať čo najjednoduchšie a jasne formulované vety. Mali by byť krátke a zrozumiteľné. Vždy sa presvedčite, či vás dieťa počúva.
  • Trpezlivosť a podpora sebaovládania: Výchova dieťaťa s ADHD môže byť náročná a vyčerpávajúca. Aj napriek tomu sa snažte byť trpezliví. Aby ste podporili sebaovládanie svojho dieťaťa, usilujte sa ho naučiť jednoduché techniky, ktoré mu pomôžu zastaviť sa a premyslieť ďalšie kroky.
  • Nešetrite pochvalou: Pochvala nielen za dobrý výkon, ale predovšetkým za snahu.
  • Dostatok pohybu a športu: Deti s ADHD majú temperament, ktorý vyžaduje viac pohybu a športov, treba ich naozaj nechať vybehať sa oveľa viac než iné deti a to každý deň.
  • Dostatok spánku: Nedostatok spánku a psychický stres vedú k nedostatku energie a nedostatok energie k neschopnosti sa upokojiť, nespavosti a excitácii.
  • Obmedzenie času stráveného pred monitorom: Čas strávený pred monitorom je na úkor rozvíjania reči, sociálnych zručností, kreativity, pohybu a zdravého emocionálneho vývinu. Do 6 rokov treba tieto vecičky obmedziť na minimum kvôli zdravému vývinu mozgu.
  • Láskyplná a pokojná atmosféra v rodine: V rodine, kde je láskyplná pokojná atmosféra, stabilita, bezpečie a rodičia sú predvídateľní, nájdeme pokojné deti. Naopak náladovosť rodičov, chýbajúci režim, konfliktné prostredie, chaos, žiadne pravidlá a hranice vyvolávajú u detí strach a ten pôsobí podobne ako nedostatok spánku.
  • Výchova: Temperament je vrodený, správanie je možno významne ovplyvniť výchovou. Pre vytvorenie jadra osobnosti je najdôležitejších prvých 5 rokov života.
  • Cit spolupatričnosti: Ukázalo sa, že deti, ktoré trpia ADHD, majú nedostatočne rozvinutý cit spolupatričnosti, teda záujem o druhých ľudí a o ich dobro. Úlohou rodičov je vytvoriť podmienky pre skúsenosť začlenenia sa dieťaťa s citom, že niekam patrí a rozšíriť záujem zo seba na matku, otca, ostatných členov rodiny, až na celú spoločnosť.

Mýty o ADHD

Je dôležité rozlišovať fakty od mýtov týkajúcich sa ADHD, ktoré môžu viesť k nesprávnemu pochopeniu a liečbe.

• ADHD je spôsobené nedostatkom prísnosti vo výchove: Aj keď je výchova detí s ADHD zložitejšia a musí sa dbať na množstvo maličkostí a dodržiavanie pravidiel, samotné prejavy ADHD nijako nesúvisia s tým, či sú rodičia málo prísni. Veľakrát je to presne naopak.
• ADHD je výdobytok modernej doby: Porucha pozornosti nie je výdobytok modernej doby. Bola tu s nami aj za doby našich rodičov.
• Cukor spôsobuje hyperaktivitu: Štúdie dokázali, že cukor nijako neovplyvňuje ani chovanie detí, ani ich poznávacie funkcie. Toto je častý mýtus, ktorý sa však nepotvrdil vo vedeckých výskumoch.

Diagnostika a liečba

Stanovenie diagnózy ADHD, ako aj iných porúch správania a mentálneho postihnutia, je aj pre skúseného odborníka veľkou výzvou. Nepostrádateľná je mienka tých, ktorí s dieťaťom trávia najviac času; najmä oni sú schopní zbadať zmeny v jeho správaní. Diagnózu väčšinou určuje neurológ alebo detský psychiater. Na potvrdenie diagnózy sa využívajú aj ďalšie vyšetrenia, vrátane psychologického posúdenia a v prípade potreby aj genetických a neurologických vyšetrení. Komplexný prístup, ktorý zahŕňa úpravu stravy, špecifické terapeutické metódy a cielene nastavenú výchovu, je kľúčom k zlepšeniu kvality života detí predškolského veku s mentálnym postihnutím a poruchami správania.

tags: #dieta #predskolskeho #veku #s #mentalnym #postihnutim