Naučiť sa čítať je jedným z najdôležitejších krokov, ktoré dieťa na začiatku školskej dochádzky čaká. Pre niektorých prváčikov je to vzrušujúce dobrodružstvo, pre iných zase výzva, ktorá si vyžaduje trpezlivosť. Cieľom je, aby sa dieťa naučilo plynule čítať hravo, prirodzene, bez zbytočného stresu a sĺz. Všetci vieme, že čítanie je komplexná ľudská schopnosť, ktorú na celej Zemi ovládame len my. Prečo je teda tak komplikovaná pre naše deti? Reč je komplexná súhra viacerých systémov. Na to, aby sme tvorili slová musíme zapojiť v súlade: ústnu dutinu, pery, použiť správne prúd vzduchu pri výdychu, mimické svaly, čeľusť, pracovať so zubami a jazykom. Nadobudnúť túto schopnosť je zdĺhavý proces, dlhší ako napríklad naučiť sa chodiť. Vyžaduje od detí veľké úsilie a nácvik, od nás dospelých podporu a trpezlivosť.
Základ čítania: Od písmen k zvukom
Základ čítania je jednoduchý: najprv sa musí dieťa naučiť poznávať písmená a pochopiť, že každý znak abecedy má svoj zvuk. Skúste s dieťaťom písmená skladať z kociek, modelovať z plastelíny alebo písať prstom do piesku. Nechajte dieťa hľadať písmená vonku - na nápisoch, v knižkách, na obaloch obľúbených potravín. Tieto aktivity pomáhajú dieťaťu vizuálne aj hmatovo vnímať písmená, čo je kľúčové pre ich zapamätanie.
Od slabík k slovám: Hravé spojenie
Akonáhle dieťa spoznáva písmená a vie ich spájať so zvukmi, prichádza ďalší krok - ako naučiť dieťa čítať slabiky. Začíname otvorenými slabikami (napr. MA, PE, SE, LO), ktoré sa ľahko vyslovujú a dávajú dohromady slová. Práve tie, aké si pamätáte zo šlabikára: Ema má mamu. Skúšajte spoznávať slabiky na začiatkoch slov. Každý má svoje tempo a plynulé čítanie neprichádza hneď. V tejto chvíli už nejde len o to, že dieťa číta písmená, ale tiež rozumie tomu, čo práve prečítalo.
Čítanie s prvákom
Podpora rozvoja čitateľských zručností
Existuje množstvo spôsobov, ako podporiť rozvoj čitateľských zručností vášho dieťaťa. Na každej stránke kníh zameraných na túto tému čakajú úlohy, hádanky a veselé zvuky, ktoré vtiahnu do hry aj ďalší zmysel - sluch. Deti sa v knihe naučia rozoznávať čísla, ročné obdobia aj protiklady - a to všetko hravo, bez tlaku na výkon, zato s úsmevom. Knihy ako "Maľované príbehy" a "Vianočné príbehy" ponúkajú zábavné obrázkové príbehy pre prvých čitateľov, ktorí môžu dopĺňať slová podľa ilustrácií.
Pravidelný tréning čítania by mal byť prirodzenou a hlavne zábavnou súčasťou každodenného života. Striedajte sa - raz číta dieťa, inokedy vy. Čítanie ide ruka v ruke s písaním. Ako dieťa motivovať, aby sa mu čítať chcelo? Buďte príkladom. Nenúťte, neuplácajte. Zapojte čítanie do bežného života. Striedajte formáty. Rada: Keď dieťa nechce čítať, nechajte ho len počúvať. Čítanie je zručnosť, ale aj radosť.
Bežné ťažkosti pri učení čítania a ako na ne
Učenie čítania môže byť spojené s rôznymi ťažkosťami. Je dôležité identifikovať problém a zvoliť vhodný postup.
Grafomotorika
Ťažkosti: Dieťa zle drží pero, tlačí, má "ťažkú" ruku, škaredo píše, nerado kreslí, písanie mu ide ťažko a namáhavo, má silný prítlak.
Postup:
- Rozvíjať celkovú motoriku, hrubú aj jemnú. V hrubej motorike najmä držanie celého tela, správne sedenie pri písaní, spolupráca oboch rúk.
- Podporovať akýkoľvek pohyb dieťaťa - bicyklovanie, skákanie cez švihadlo, cez gumu, skákanie na jednej nohe, chôdza po rovnej čiare, korčuľovanie, akýkoľvek šport, ktorý rozvíja celkovú koordináciu.
- V jemnej motorike: modelovať z plastelíny, z cesta, hrať sa s pieskom, písať do piesku alebo do múky, stavať veže z drobných kociek, navliekať malé korálky na šnúrku, strihať, trhať, kresliť na chodník hrubou kriedou, kresliť na „stenu“, na tabuľu, na zvislo zavesený papier, obkresľovať cez priesvitný papier.
Vynechávanie dĺžňov a mäkčeňov
Ťažkosti: Dieťa vynecháva dĺžne a mäkčene.
Postup:
- Dopisovať dĺžne a mäkčene ihneď, nie až na konci po dopísaní celého slova.
- Hrať sa hry "na dĺžne", napr.:
- Na ruke (krátka slabika = ukáže na ruke dĺžku dlane, dlhá slabika = ukáže na ruke dĺžku po lakeť).
- Na kockách (dlhá kocka = dlhá slabika, krátka kocka = krátka slabika).
- Naťahovanie gumičky (natiahnutá gumička = dlhá slabika, stiahnutá gumička = krátka slabika).
- Výskoky (výskok = dlhá slabika, drep = krátka slabika) a pod.
Problémy s rozpoznávaním tvarov písmen
Ťažkosti: Dieťa si nevie spomenúť na tvary niektorých písmen, nedokáže si ich rýchlo vybaviť tak pri písaní, ako aj pri čítaní.
Postup:
- Ohmatávať plastové písmenká, hádať plastové písmenká schované pod šatkou.
- Viacnásobne obťahovať farebnými pastelkami písmeno napísané na veľkom papieri.
- Tvarovať jednotlivé písmená z plastelíny, z cesta.
- Obkresľovať písmená cez priesvitný papier (napr. aj vo zvislej polohe priložením na okno).
- Písať písmená cez šablónu, obkresľovať plastové písmenká.
- Upiecť koláč z medovníkového cesta v tvare niektorého problematického písmenka a potom ho zjesť.
Vynechávanie alebo komolenie slov pri písaní
Ťažkosti: Dieťa vynecháva písmená v slovách, komolí slová pri písaní, nevie si slovo samo nadiktovať bez skomolenia.
Postup:
- Naučiť dieťa dobre slová rozkladať na slabiky, na hlásky.
- Hrať sa akékoľvek slovné hry (na prvú, na poslednú hlásku, meno-mesto-zviera-vec).
- Skladať slová z plastových písmen (kto vytvorí viac slov).
- Slovné „Človeče“ (namiesto hádzania kocky si dieťa ťahá na papieriku napísané slová a prejde s panáčikom toľko políčok, koľko má slovo hlások, pritom hláskuje nahlas).
- Využiť akékoľvek hry z celého fonematického uvedomovania (napr. Eľkonin).
- Naučiť dieťa pri písaní diktovať si slová po slabikách (je to výhodnejšie najmä pri dlhých a zložitejších slovách), ale zároveň musí veľmi dobre vedieť rozložiť dané slovo a jednotlivé jeho slabiky na hlásky.
- Rozvíjať celkovú slovnú zásobu.
Zrkadlové otáčanie písmen
Ťažkosti: Dieťa otáča zrkadlovo písmená (napr. b-d).
Postup:
- Naučiť ho dobre pravo-ľavú orientáciu, ktorá ruka a ktorá strana je pravá, ktorá ľavá.
- Označte ruku, ktorou dieťa nepíše (ak je pravák, označte ľavú, ak je ľavák, tak pravú) značkou, tetovačkou, prsteňom, nalakovaním nechta, náramkom…).
- Neustále pripomínať, ktorá ruka je ktorá (napr. ľavá je tá, kde máš tetovačku).
- Učiť smerovosti najprv na vlastnom tele - napr. hra na „motanicu“ (chyť si pravou rukou ľavé ucho, ľavou rukou ľavé koleno…).
- Potom smerovosti na inej osobe v rovnakej pozícii a až následne na druhej osobe v opozícii (alebo sám na sebe v zrkadle).
- Následne učiť správnu pravoľavú orientáciu v priestore a na ploche.
- Vytlačiť napr. z internetu obrázky so zrkadlovo otočenými obrázkami, tvarmi, symbolmi - dieťa hľadá, ktoré sú naopak. Až nakoniec použiť pracovné listy s reverzne otočenými písmenkami.
- Použiť pomôcky na rozlíšenie b-d pomocou rúk („búda“ pre psíka).
Rozlišovanie tvrdých a mäkkých slabík
Ťažkosti: Dieťa má problém s rozlišovaním slabík typu di-ti-ni-li a dy-ty-ny-ly.
Postup:
- Použiť na rozlišovanie napr. tvrdé a mäkké kocky, poznať tvrdosť a mäkkosť pri výslovnosti aj hmatom.
- Určovať tvrdosť alebo mäkkosť v postupnosti:
- Najprv na začiatku slova (lýtko, divadlo, dýka…).
- Potom na konci slova (pomalý, noty, platí…).
- Napokon v strede slova (kedysi, rodina, hostina…).
Čítanie po písmenách (tzv. tiché dvojité čítanie)
Ťažkosti: Dieťa číta najprv po písmenách, až potom spojí do slabiky alebo do slova.
Postup:
- Odstrániť TDČ! Nedovoliť dieťaťu, aby čítalo najprv po hláskach.
- Radšej naťahovať hlásky, spievať slabiky.
- Rodič musí byť pri dieťati keď číta, čítať spolu s dieťaťom, nenechávať čítať dieťa samé bez dohľadu.
Komolenie slov, domýšľanie, preskakovanie
Ťažkosti: Dieťa komolí slová, domýšľa konce slov, preskakuje slová alebo celé riadky.
Postup:
- Skontrolovať zrak.
- Vrátiť sa k čítaniu izolovaných písmen, izolovaných slabík, potom izolovaných slov… a to bez TDČ.
- Čítať vždy s ukazovaním (prstom, ukazovátkom, čítacie okienko…).
Nechuť čítať a potreba nútenia
Ťažkosti: Dieťa nechce čítať, treba ho do čítania nútiť, nechce čítať jeden text viackrát.
Postup:
- Urobiť si z čítania zábavu, hru, nenútiť dieťa do dlhého čítania.
- Čítanie nie je za trest.
- Rozdeliť dlhší text na kratšie časti, čítať spolu s dieťaťom, nenechávať ho čítať samé alebo so starším súrodencom (starší súrodenec nikdy nie je akceptovaný tak, ako rodič).
- Čítať radšej viackrát a kratšie, ako naraz dlho.
- Čítať každý deň aspoň 10 minút…. robiť napríklad čítacie rozcvičky.
- Výrazne sa zamerať na motiváciu dieťaťa k čítaniu - najmä rodičovským príkladom.
- Využiť napríklad čítanie pri sviečkach, čítanie pod dekou, čítanie na nezvyčajnom pre dieťa zaujímavom mieste apod.
- Využiť viaceré odporúčania uvedené v metodickej príručke v knižke "Čítacie rozcvičky".
Vývoj reči ako predstupeň čítania
Samotnej aktívnej reči, ktorá má svoje malé víťazstvá v podobe prvého slova v prvom roku a postupného spúšťania aktívnej reči okolo druhého roku, predchádzajú mnohé prípravné fázy. Počas nich má dieťa možnosť postupne trénovať ovládanie jednotlivých systémov izolovane, postupne ich prepájať a nadobúdať obratnosť a istotu. Na úplnom začiatku je potreba komunikovať. Sme sociálne bytosti, tak sa už rodíme. Postupným zrením sa táto naša potreba zdieľať stále posilňuje. A na jej naplnenie potrebujeme komunikačný nástroj - reč. Radosť zo vzájomného zdieľania a porozumenia v deťoch prebúdzame od ich narodenia tým, že sa im prihovárame, čítame, spievame, tancujeme s nimi a rozprávame im riekanky. Deti pre rozvoj reči potrebujú nás dospelých, vás rodičov.
Od narodenia dieťa komunikuje smerom k vonkajšiemu prostrediu. Na začiatku pudovo plačom, neskôr úsmevom a plačom, následne postupne pribúdajú rečové prejavy. Bábätko výska, smeje sa, vydáva hrdelné zvuky, používa samohlásky, ktoré sú najjednoduchšie vysloviteľné. Zároveň na svoju komunikáciu používa celé telo. Hrá sa s ústnou dutinou, olizuje si prsty, ruky, predmety, cmúľa ich, neskôr hryzie, vyplazuje jazyk a tak to má byť. To je jeho tréning reči. Naznačuje pohľadom o čo má záujem a o čo nie. Postupne pridáva najjednoduchšie spoluhlásky, ktoré utvára pomocou pier - b, m, p, v spojení so samohláskou. Okolo 8 až 10 mesiaca už dokáže sformovať prvé slabiky. Najprv v súvislom prúde, tzv. zmnožené slabiky a keď sa opäť nácvikom zdokonalí, dokáže vysloviť prvé slabiky zdvojené. Chce to veľké úsilie. „Tata, baba, mama“ často neznamenajú to, čo sa zdá, že by mohli znamenať. Ide zatiaľ len o hru so zvukmi. Až okolo roka si dokáže dieťa spojiť zvuk s osobou alebo predmetom, či situáciou. A máme na svete prvé slovo. Takže, slovo je pojem, nie len zvukový súbor slabík. Slová môžu byť úplne jednoduché, často ich rodičia ani neoznačujú za slová, ale skomolené. Dieťa si spojí zvuk s predmetom, či situáciou, teda že daný zvuk niečo konkrétne označuje.
Ako im môžeme pomôcť? Našou prvou úlohou od začiatku je vyvolávať komunikáciu. Tešiť sa z nej, a tým dieťa podporovať v ďalšej hre so zvukmi. Hrou dochádza k zdokonaľovaniu súhier jednotlivých systémov, a samozrejme spolu s vývinom reči, k socializácii dieťaťa a jeho uspokojeniu tým, že mu rozumiete. Môžeme napodobňovať zvuky dieťatka a pridávať nové. Prihovárať sa mu zjednodušenou rečou, tzv. rečou pre bábätká, ktorá veľmi pomáha dieťatku pri učení hovoriť. Reč pre bábätká používajú ľudia mnohých kultúr na celom svete. Ide o tón reči, melódiu. Zároveň zvykneme spomaliť tok reči, robíme väčšie pauzy medzi jednotlivými slovami, čím umožníme dieťaťu sluchovo analyzovať, kde slovo začína a kde končí. Výraznejšie artikulujeme, teda vyslovujeme zrozumiteľnejšie jednotlivé hlásky. Neznamená to, že šušleme alebo komolíme slová. Zvýrazňujeme naše emócie a výraznejšie gestikulujeme. Buďte mierne dramatický, radostný, ale stále prirodzený. Môžete začať s hrou: Ako robí…? Ako robí koník? Ako robí indián? Všetci naši malí Balansáci sa to naučia veľmi skoro. My rodičia sa smejeme a tlieskame.
Čítame im knižky. S obrázkami, ktoré sú pre dieťa ľahko identifikovateľné. S okienkami, ktoré sa otvárajú. S obrázkom na strane, neskôr s viacerými obrázkami. Spievame a tancujeme. Používame slová, ktoré sú pre dieťa ľahko zapamätateľné. Toto je dôležitý aspekt vývoja. Dospelí, recitujte mu básničky. Čokoľvek budete opakovať každý deň, hravo rozvíjate zároveň reč. Približne v 6. mesiaci dokážu tieto gestá aj postupne opakovať. Do 1. roka dieťaťa sa reč rozvíja veľmi pomaly. Hovoríme o prípravnom alebo predverbálnom období. Dieťa vlastne nerozumie. Toto obdobie predchádza samotnej aktívnej reči. Dieťa vie identifikovať a označiť neverbálnym spôsobom. Jeho pasívna slovná zásoba bude výrazne väčšia ako aktívna. Z pasívnej sa raz stane aktívna slovná zásoba.
Ako rozvíjame pasívnu reč, teda ako deti nadobúdajú slovnú zásobu? Pri obchôdzkach bytu pomenúvame veci okolo nás a ukazujeme na nich prstom. Aby sa dieťa spojilo so slovom, potrebujeme toto slovo použiť viackrát. V jednoduchej alebo veľmi málo rozvinutej vete. Napr.: Aha, to je auto! Vidíš? auto. Čo je to? Auto. To je auto. Auto robí brm, brm. Auto robí tu, tú. Kde je auto? Tam je auto. Slovo auto sme zopakovali niekoľkokrát za sebou. Ukazujeme mu a rozširujeme tak jeho pasívne porozumenie reči. Dieťa vníma emóciu, tón hlasu, melódiu, prípadne vašu náladu. Ako môžeme zistiť, ktoré slová už dieťa pozná? Teda aká je jeho pasívna slovná zásoba? Po tom ako sme dieťaťu asi mesiac ukazovali hodiny TIK - TAK, môžeme očakávať, že dieťa bude pojem poznať. Snažíme sa zaujať dieťa a spýtajme sa ho, kde sú hodiny TIK - TAK. Dieťa okolo 8-9 mesiaca dokáže svoju pozornosť zamerať na daný predmet a fixáciou pohľadu dá na vedomie, že predmet pozná a vie ho určiť v priestore. Neskôr, okolo 11-12 mesiaca pridá aj ukázanie prstom.
Poruchy učenia a ich súvis s čítaním
Je dôležité vedieť, že niektoré deti môžu mať špecifické poruchy učenia, ktoré môžu ovplyvniť proces učenia čítania a písania.
- Dyslexia: Porucha osvojovania schopnosti čítať - prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať, aj keď sa dieťaťu dostáva bežného výukového vedenia, má primeranú (min. priemernú) inteligenciu a primeranú socio-kultúrnu príležitosť. Dyslexia je neurologicky podmienená, často konštitučne ovplyvnená porucha. Prejavuje sa napr. zámenou opticky podobných písmen (b-d), akusticky podobných písmen (v-f), funkčne podobných písmen.
- Dysgrafia: Porucha osvojovania si písania.
- Dysortografia: Porucha osvojovania pravopisu. Prejavuje sa predovšetkým tzv. gramatickými chybami v písomnom prejave.
- Dyskalkúlia: Porucha osvojovania matematických schopností. Dieťa nevie určiť rad čísel usporiadaných podľa určitého princípu.
- Dyspraxia: Postihuje osvojovanie, plánovanie a vykonávanie vôľových pohybov. Výkony, ktoré vyžadujú pohybovú koordináciu sú výrazne nižšie, než zodpovedá veku a narúšajú osvojovanie školských schopností a vykonávanie aktivít v bežnom živote. Môže sa prejaviť oneskorením vo vývine pohybových schopností v oblasti hrubej a jemnej motoriky. Charakteristická je celková pohybová neobratnosť v každodenných činnostiach, športovej aktivite, kreslení.
- ADHD - porucha pozornosti s hyperaktivitou: Táto porucha môže tiež významne ovplyvniť schopnosť dieťaťa sústrediť sa na učenie čítania.
Špecifické metódy pre prekonávanie problémov
Pri prekonávaní konkrétnych problémov s čítaním a písaním je možné využiť špecifické metódy:
- Práca s hláskami a slabikami: Po predchádzajúcej sluchovej príprave, rozložíme si slovo na hlásky, zdôrazníme mäkčeň. Použijeme schémy ako (krátka slabika - bodka, dlhá slabika - čiara) a triedime slová podľa udanej schémy (napr. - . . , . - , . - ). Vymýšľame slová podľa danej schémy (napr. - .). Vždy dodržať postupnosť, začať od slov (prípadne od slabík), ktoré dieťa ešte dokáže analyzovať alebo poskladať z počutých hlások. Dieťa sa postupne učí pracovať so slovami zvyšujúcej sa náročnosti (po bodoch).
- Hľadanie detailov a spojenie: Hľadáme rôzne objekty, detaily. Hry ako pexeso, "Čo na stole pribudlo (zmenilo sa, stratilo sa)?".
- Práca s písmenami, ktoré si dieťa zamieňa: Vymýšľame slová začínajúce na písmená, ktoré si dieťa zamieňa a zápis niektorých slov.
- Spájanie slabík spievaním: Spájanie slabík spievaním, ťahavým slabikovaním a postupne skracujeme, napr. MA - MAMA - mam.
- Vyhľadávanie slov v texte: Čítanie istého slova v istom riadku.
- Základné pohyby pri písaní: Vychádzajú z hrubej motoriky, z pohybu veľkých kĺbov. Pri problémoch s písaním je dôležitý správny úchop písacieho náčinia - položenie na 3. prste, palec a ukazovák pero pridržiavajú zo strán, 2 - 3 cm od hrotu pera (nenásilne).
- Oprava gramatických chýb: Gramatické chyby v písomnom prejave (napr. diktáte) si následne overiť ústne a potom spolu opraviť s vysvetlením pravidla. Slovo napíše dospelý, zvýrazní farebne pravopisný jav a dieťa slovo niekoľkokrát odpíše.
- Autodiktát s predriekávaním: Využívať špecifický autodiktát s predriekávaním jednotlivých hlások (nahlas) a dôsledným doplňovaním diakritických znamienok hneď po napísaní písmena (napr. cvičím - c, v, i, č mäkčeň, í dlžeň, m).
- Tolerancia a ocenenie pokroku: Vo všetkých predmetoch tolerovať zníženú kvalitu písomného prejavu, rešpektovať pomalšie tempo zápisu - uprednostniť kvalitu pred kvantitou, dopriať viac času na napísanie. Oceniť časť, ktorá sa podarila, drobné pokroky, snahu.
- Možnosť prechodu na písanú formu tlačených písmen: V prípade potreby umožniť prechod na písanú formu tlačených písmen.
- Učenie pravopisných pravidiel: Postupne učiť pravopisné pravidlá.
- Vysvetľovanie numerických operácií: Vysvetľovať numerické operácie názorným spôsobom, manipuláciou s predmetmi, vysvetliť pojem číslo, vzťah číslovka (symbol) a počet.
- Rad čísel: Učiť vzostupný a zostupný rad čísel, doplňovanie čísel v rade stúpajúcom, klesajúcom, povedz číslo pred 8, ktoré číslo je medzi 3 - 5, pokračuj v rade čísel za 49.., ktoré číslo je pred 90..
- Dohľad nad dieťaťom: Dohľad nad dieťaťom, na jeho nesprávny postup.
- Nácvik správneho zápisu čísel pod sebou: V písomných operáciách (zápis čísel pod sebou) dokresliť ceruzkou vertikálne čiary, alebo sieť štvorcov.
V e-shope Svojtka.sk nájdete množstvo kníh, ktoré podporujú rozvoj čitateľských zručností a pomôžu vám v tom, ako naučiť dieťa plynule čítať. Či už ide o predškolský vek alebo malého školáka. U nás nájdete kompletnú prípravu do škôlky a školy. A nezabudnite, láska k čítaniu začína dlho pred prvou čítankou. Stačí tá správne vybraná kniha.