Ležanie na brušku je pre dieťa významným míľnikom v psychomotorickom vývoji. Táto poloha ho pripravuje na zvládnutie ďalších, náročnejších zručností, ako je pretáčanie sa z brucha na chrbát, plazenie, štvornožkovanie, sedenie a v konečnom dôsledku aj chôdza. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, prečo je čas strávený na brušku pre vaše dieťa taký dôležitý a ako mu vytvoriť optimálne podmienky a stimuly pre jeho čo najlepší rozvoj.
Prečo je poloha na brušku pre dieťa taká dôležitá?
Poloha na brušku je zásadná pre posilnenie kľúčových svalov krku, chrbta a ramien dieťaťa. Rozvoj týchto svalov je nevyhnutný na dosiahnutie prvých motorických míľnikov. Táto poloha zároveň pomáha predchádzať oneskorenému motorickému vývoju a problémom ako plagiocefalia (sploštenie jednej strany hlavičky) a brachycefalia (sploštenie temena hlavy).
Plagiocefalia vzniká v dôsledku dlhodobého tlaku na určitú oblasť hlavy, čo vedie k jej splošteniu a vyklenutiu na opačnej strane. Brachycefalia sa prejavuje sploštením temena, ak dieťa dlhodobo leží na chrbte. V extrémnych prípadoch môže byť sploštenie temena také výrazné, že lebka sa zarovná s chrbtom. Preto je polohovanie dieťaťa na bruško mimoriadne dôležité.
Väčšina odborníkov odporúča ukladať dojčatá na chrbát počas spánku, ale počas bdelého stavu a hry ich aktívne polohovať na bruško. Tieto problémy so sploštením hlavičky sa vyskytujú u novorodencov a dojčiat preto, lebo ich lebka je ešte mäkká a kosti nie sú úplne zrastené. Švy a fontanely na lebke umožňujú rast a vývoj mozgu a celej lebky.
Poloha na brušku tiež poskytuje dieťaťu jedinečnú perspektívu na skúmanie okolia. Zrakové a sluchové podnety ho motivujú k zdvíhaniu hlavičky, čo ďalej posilňuje svaly krku. Postupne, ako dieťa získa kontrolu nad hlavičkou a udrží ju vzpriamenú, bude sa schopné odtlačiť lakťami a neskôr aj rukami. Tento krok je kľúčový pre budovanie sily a stability v ramenách, pažiach a rukách, ktoré sú nevyhnutné pre ďalší pohybový vývoj.
Čo robiť, ak sa dieťatku na brušku nepáči?
Poloha na bruchu môže byť pre dieťa spočiatku výzvou. Musí totiž odolávať gravitácii, aby udržalo hlavičku vo vertikálnej polohe. Svaly hlavy, krku a ramien sú na túto námahu ešte nedostatočne pripravené. Okrem toho sa dieťa môže v polohe na brušku cítiť "uväznené", keďže sa ešte nevie samo otočiť späť na chrbát. Preto je pre rodiča dôležité vedieť, ako dieťa v tejto polohe zabaviť a podporiť.
Predtým, než dieťa necháte na brušku s hračkami, začnite s jemným pretáčaním z chrbta na bruško a späť. Opakovaným pohybom mu ukážete, že zmena polohy je možná. Počas týchto manévrov na dieťa hovorte, váš hlas ho upokojí. Zaraďte polohu na bruško do denného programu každý deň, aby si na ňu postupne zvyklo a stalo sa to prirodzenou súčasťou jeho režimu. Čoskoro zbadáte značný rozdiel v tom, ako sa dieťatko v tejto polohe cíti.
Tipy od fyzioterapeuta, ako pomôcť dieťaťu prevrátiť sa
Ako začať s polohou na brušku?
S polohovaním na bruško možno začať hneď po príchode z nemocnice. Začnite s niekoľkominútovými intervalmi niekoľkokrát denne, napríklad po prebalení alebo kúpaní. Postupne, ako dieťa nadobúda v polohe na bruchu väčšiu istotu a komfort, predlžujte čas strávený v tejto pozícii.
Zábavné tipy a triky v ľahu na brušku
Ľah na bruško nemusí byť len na zemi. Jeden z rodičov si môže ľahnúť na chrbát a položiť si bábätko na brucho alebo na predkolenia, ktoré zdvihne do vzduchu, pričom ho pevne drží. Dieťa tak bude vidieť priamo do tváre rodiča, ktorý s ním môže komunikovať. Tento čas je dôležitý pre budovanie puta a vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.
Môžete si ľahnúť na brucho aj vy, tvárou v tvár svojmu bábätku, aby ste nadviazali priamy očný kontakt. Môžete sa jemne posúvať zo strany na stranu alebo používať hračky či iné pomôcky, ktoré dieťa zaujmú a motivujú ho k otáčaniu za stimulmi.
Dieťa si môžete položiť na kolená tvárou dole, aby si odgrglo, zatiaľ ho môžete hladkať po chrbátiku. Pri držaní na predlaktí, známej aj ako poloha "tigrík", sa dieťa núti držať hlavičku vo vertikále a zároveň má novú príležitosť na preskúmanie okolia. Táto poloha tiež umožňuje rodičovi voľne sa doma pohybovať.
Psychomotorický vývoj dieťaťa prebieha prirodzene a nie je potrebné dieťa do ničoho tlačiť ani vývoj urýchľovať. Úlohou rodiča je zabezpečiť vhodné podmienky a stimuly pre jeho rozvoj. V prípade odchýlok je dôležité dieťa nasmerovať alebo mierne korigovať pohybový vývoj tak, aby bol symetrický a koordinovaný. Ak stimulácia a pozornosť, ktorú dieťaťu venujete, nepomáha a vo vývoji nenapreduje, alebo pozorujete odchýlky, poraďte sa s lekárom, ktorý vás nasmeruje, čo ďalej.
Od kedy dávať dieťa na bruško? Koľko času denne má byť bábätko na brušku?
Ležanie na brušku posilňuje svalstvo ramien a šije, ale len v bdelom stave. Tým sa rozširuje pohybová schopnosť dieťaťa. Mamičky môžu dávať svoje bábätko do polohy na brušku spočiatku len na pár minút. Postupne môže byť stimulované k tomu, aby dočahovalo hračky položené pred ním. V prvých mesiacoch života je pohyb bábätka veľmi obmedzený a vo všetkom závisí od rodičov. Svaly jeho telíčka musia ešte spevnieť a zosilnieť. Kým to nastane, je nevyhnutné s ním správne zaobchádzať. Pri polohovaní bábätka musíme brať do úvahy niekoľko faktov súvisiacich so stavbou tela a silou svalov.
Hneď po narodení sa bábätko ešte nedokáže samé otáčať, preto na to musíme myslieť my. Ležanie v jednej polohe mu môže spôsobiť deformácie hlavičky, nesprávna manipulácia zas môže zasiahnuť do vývoja jeho pohybového systému. Pre zdravý vývoj bábätka je najlepšie polohovanie na vodorovnom lôžku s kvalitným matracom. Na to, aby novorodenec dokázal prejsť pôrodnými cestami, nemôže mať vzájomne pevne zrastené kosti lebky. Z tohto dôvodu lekári kladú dôraz na vhodné polohovanie hlavičky novorodenca. Odporúčajú dieťatko pravidelne otáčať, ideálne by sme ho po každom kŕmení mali uložiť na spinkanie do inej polohy. Striedať treba nielen polohy, ale aj strany, na ktoré ho ukladáme. Z hľadiska bezpečného spánku sa odporúča striedať polohovanie bábätka mierne na jednom boku, na druhom boku a na chrbátiku. To, že bábätko nemá spávať na brušku počas spánku, však v žiadnom prípade neznamená, že ho na bruško nemáte dávať počas bdelého stavu. Práve naopak, táto poloha je veľmi dôležitá pre správny vývoj jeho svalov krku, hrudníka, bruška aj chrbta.
Počas cvičenia sa ho snažíme motivovať, aby sa čo najviac dvíhalo do polohy „pasenie koníčkov“. Pomôžeme mu v tom tak, že ho položíme na tvrdšiu podložku, ručičky mu zložíme v lakťoch a pritlačíme k telíčku. Takto sa mu ľahšie podarí vytlačiť sa hore a zodvihnúť hlavičku nad podložku. Nenechajte sa odradiť, ak to bude zo začiatku len jemné zodvihnutie a bábätko bude počas toho protestovať. Postupne môžete pridať motivovanie farebnými alebo zvukovými hračkami.
Bábätko má v prvých mesiacoch života pomerne nevyvážený pomer hmotnosti hlavičky ku zvyšku tela. Svaly tela ju na začiatku nedokážu udržať vo vzpriamenej polohe. O svaloch trupu a krku môžeme povedať, že sú dostatočne silné vtedy, keď sa dieťa dokáže samo posadiť a v sede zotrvať. Dovtedy je lepšie, ak dieťa držíme vo zvislej polohe čo najmenej. Dieťatko by sme mali dvíhať tak, aby sme zbytočne nepreťažovali jeho svaly a súčasne ho nedostávali do neprirodzených polôh. Nebezpečný je najmä silný záklon hlavy alebo chrbtice. Dieťa by pri dvíhaní malo mať vždy poriadne zafixovaný hrudník, krk a hlavičku v jednej rovine, tak ako keď prirodzene leží na chrbte.
Nie za každou deformáciou hlavičky sa skrýva nesprávne polohovanie. K niektorým dochádza už počas vnútromaternicového vývoja, alebo počas pôrodu. No aj pri tej najväčšej snahe sa však môže stať, že neodhadnete správnu mieru polohovania dieťaťa a všimnete si, že sa tvar hlavičky zmenil nesprávnym smerom. Žiadny rodič nie je dokonalý a preto sa môže stať, že pri manipulácii s dieťaťom môže robiť aj chyby. Od začiatku rodičovstva sa zaujímajte ako dieťa správne polohovať a nedávajte ho spávať na bruško. Ďalšou chybou je, že niektorí rodičia upustia od cvičenia novorodencov v polohe na brušku, pretože sa to dieťatku nepáči a plače. Pravdou je, že nie pre každé dieťa je táto poloha zo začiatku príjemná, ale je to nutné pre jeho správny vývoj. Vyhnúť by ste sa mali nesprávnemu dvíhaniu a dlhšiemu držaniu vo zvislej polohe, pokiaľ ešte nemá dieťa dostatočne spevnené svaly. Pre dieťa je najprirodzenejšia poloha v horizontálnej polohe, v ktorej si bude postupne samé precvičovať pohyby, ktoré už zvládlo. Postupne sa začne pretáčať, plaziť, stavať sa na štyri, sedieť, či chodiť. Všetky tieto vývojové míľniky majú svoj čas.
Polohovacie lehátka a hojdačky pre bábätká sú užitočným pomocníkom, ak vaše dieťatko chce s vami tráviť úplne každú minútu. Pomôžu vám navariť či upratať v čase bdenia dieťaťa. Aj tu však platí, že všetko treba robiť s mierou. Deti by v nich nemali tráviť príliš dlhú dobu, pretože to obmedzuje dieťa v pohybe. V tomto čase si dostatočne neprecvičuje pohyby, ktoré už ovláda. Môže to viesť k istému oneskoreniu psychomotorického vývoja. Používajte ho preto len v čo najkratšom čase, napríklad ak potrebujete navariť alebo upratať, kým je dieťa bdelé a dbajte na to, aby polohovateľné lehátko malo spevnenú chrbtovú časť. Ak ho používate u najmenších detí, majte ho vždy v najnižšej možnej polohe a dieťa v ňom poriadne pripútajte.
Prečo nezanedbať polohu na brušku už od prvých dní?
Poloha na bruchu je pre dieťa kľúčová. Je vhodné dávať bábätko na bruško už od narodenia. Mnohí rodičia sa tejto polohy obávajú a prestanú do nej dieťatko dávať kvôli tomu, že na brušku plače. Dieťatko nikdy netrápime plačom a vždy, keď vidíme, že je nespokojné, pomôžeme mu upokojiť sa. Poloha na brušku je pre dieťatko atraktívna vtedy, keď nás nestratí z dohľadu. Preto je vhodné si k nemu kľaknúť alebo sadnúť, nech naďalej udržujeme vzájomný očný kontakt. Tiež sa dieťatka dotýkame, chytáme ho za ruky a nohy, povzbudzujeme ho v dvíhaní a otáčaní hlavičky.
Poloha na brušku je pre dieťa jednou z najdôležitejších. Posilňuje v nej krčné a chrbtové svalstvo, keďže je nútené dvíhať hlavičku hore a otáčať ňou, ak chce okolo seba vidieť. Taktiež dvíha ruky a nohy do polohy tzv. "pasenia koníčkov". Deti, ktoré rodičia nepolohujú, často mávajú problémy s lozením, pretože majú slabé ruky a nedokážu sa na nich udržať.
Ako podporovať bábätko v otáčaní sa?
Keď dieťa zistí, čo všetko dokáže, väčšinou samo a rado trénuje a zdokonaľuje svoje pohyby. Deti sa zvyknú najskôr otočiť z bruška na chrbátik (medzi 2 až 5 mesiacom) a naspäť z chrbátika na bruško (okolo 5 až 7 mesiaca), nie je to však pravidlo. Častým polohovaním na bruško môže dieťa mať už v prvých mesiacoch dostatočne veľkú silu v krku i ramenách. Prvé otočenie sa je väčšinou nečakané a pre samotné dieťa veľkým prekvapením. Je veľmi dôležité, aby bolo dieťa vždy na bezpečnom mieste, aby nespadlo z postele na zem.
Pri otáčaní sa zapájajú krčné svaly, ktoré rozvíja práve v polohe na brušku. Dieťa potrebuje dobre ovládať hlavu a mať dostatočnú silu v ramenách. Otáčanie sa je prvý komplexný pohyb, ktorý neskôr vedie k lezeniu, štvornožkovaniu a šikmému sedu. Deti samé vedia, kedy sú pripravené urobiť konkrétne pohyby.
Tipy pre zdravé polohovanie dieťaťa
Uistite sa, že dieťatko je v psychickej pohode, nie je unavené, nič ho nebolí a má chuť sa hrať. Keď sa chystáte dieťatko zdvihnúť, namiesto len samotného zdvihnutia ho môžete najskôr jemne pretočiť na bok do stabilizovanej polohy, aby sa hneď neprevalilo na chrbátik a nezľaklo sa. V polohe na boku si spevňuje šikmé brušné svaly, ktoré sú kľúčové pre zdravý sed. Dieťatko nikdy nedávajte do sedu, kým si nesadne samo. Dieťa si nikdy nesadne priamo z ľahu, ale zo šikmej polohy pri štvornožkovaní.
Ak chcete, aby sa dieťatko zdravo vyvíjalo, je vhodné nepoužívať nadmerne rôzne detské kresielka a vybavenia pre deti, v ktorých sú nútené neprirodzene ostať v jednej polohe bez možnosti voľne sa hýbať. Bezpečne umiestnite dieťa na chrbát alebo bruško, v ideálnom prípade na matrac do stredu postele alebo mäkkú detskú podložku, v závislosti od toho, ktoré otáčanie chcete stimulovať.
Je dôležité s dieťaťom nadviazať očný kontakt a nemiznúť mu z dohľadu. Dieťaťu ukazujte zaujímavé hračky, ktoré mu podávajte rovnako z každej strany, zľava i sprava, a tiež v stredovej osi. Nechajte ho, aby na hračky dosiahlo a uchopilo ich do svojich rúk. Môžete sa presunúť za jeho hlavičku a hračky mu ukazovať a podávať zboku a akoby spoza hlavičky, aby sa za vami točilo do strán a postupne sa obrátilo.
Dieťa podporujte pri každom malom pokroku úsmevom, veselými slovami, riekankami, spevom, udržiavaním dobrej nálady a pochvalou. Dieťatko postupne bude schopné uchopiť hračku a pretočiť sa s ňou, čo bude preň veľké víťazstvo. Dôležité je vedieť odhadnúť, kedy je už dieťa prestimulované a unavené a vyžaduje oddych. Každé dieťa napreduje iným tempom. Ak je dieťa zdravé, samo fyzicky a psychicky dozreje na vykonávanie ďalších pohybov. Dôležité je ho neporovnávať, neponižovať. Dieťa vníma poznámky o svojej neschopnosti a pôsobia naň veľmi negatívne.
Polohovanie a syndróm náhleho úmrtia novorodencov (SIDS)
V posledných rokoch sa objavuje otázka, či je bezpečné dávať novorodenca na bruško s ohľadom na riziko SIDS. Je dôležité zdôrazniť, že odporúčania týkajúce sa prevencie SIDS sa týkajú predovšetkým spánku. Pre bezpečný spánok sa odporúča ukladať dieťa na chrbát. Avšak, ako už bolo spomenuté, poloha na brušku počas bdelého stavu je pre vývoj dieťaťa extrémne dôležitá a mala by byť aktívne podporovaná. Dieťa by malo byť počas polohovania na brušku vždy pod dohľadom dospelého.
U nás ešte stále prevláda zvyk baliť deti do periniek alebo zavinovačiek. Niektorým rodičom sa tak lepšie s bábätkom manipuluje a dieťa tak strávi v tejto polohe väčšinu času spánku i bdenia. Použitie zavinovačky môže výrazne pomôcť pri deťoch, ktoré sa zvyknú strhávať na pohyby vlastných končatín a vyžadujú pevné zavinutie. Novorodeniatko by však malo mať od narodenia šancu voľne sa hýbať a postupne trénovať svoje telíčko a svalovú sústavu, aby sa tak zabezpečil vývin správnych pohybových vzorcov. S tým súvisí aj pravidelné polohovanie na bruško, už od narodenia! To znamená, že je vhodné dieťa niekoľkokrát denne položiť na bruško, spočiatku na 40 - 60 sekúnd, pričom vždy musí byť niekto pri ňom. Už novorodenec si vie v tejto polohe mierne zdvihnúť hlavičku a otočiť ju z jednej strany na druhú. Postupným „cvičením“, tým, že rodičia dbajú na toto pravidelné polohovanie, dieťa spevňuje šijové svalstvo a v 2. mesiaci udrží hlavu nad podložkou dlhšie, pritom dolné končatiny sú zohnuté a zadoček nadvihnutý. Na konci tretieho mesiaca dieťa „pasie koníčky“. Aj keď na začiatku sa deti „hnevajú“, nie sú na brušku spokojné, treba vytrvať a polohovanie zaradiť do denných rituálov. Postupne sa to u väčšiny detí stáva obľúbenou polohou na hranie a narábanie s hračkami, takže dieťa okrem hrubej motoriky cvičí aj motoriku jemnú (prsty ruky). Deti teda polohujme na bruško v čase bdenia, na spánok sa ako prevencia SIDS ukladajú na tzv. chrbátik.
Pomoc pri refluxe
Okrem toho, že dieťa v polohe na brušku trénuje svoje svaly a pripravuje sa na rozvoj ďalších pohybov (napr. plazenie a lozenie), pomáha táto poloha aj pri zvládaní refluxu. Refluxovým deťom sa paušálne odporúča tzv. zvýšená poloha, zhruba v 40° uhle, no trocha sa zabúda na to, že včasné polohovanie na bruško napomáha tráviacej sústave, aby dokázala lepšie pracovať s jedlom, ktoré sa v nej ocitne. V podstate pri polohe na brušku sa posilňuje aj črevo a dieťa dokáže reflux zvládať lepšie. Tu sa veľmi dobre dá využiť tzv. poloha tigrík, kedy dieťa leží na predlaktí dospelej osoby, bruškom na dol. Na predlaktí si masíruje črievko a zozadu mu dospelá osoba môže masírovať chrbátik.
Kúpanie bábätka a jeho význam
Kúpanie bábätka je dôležitou súčasťou starostlivosti o dieťa, ktorá si vyžaduje opatrnosť a pozornosť. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto činnosť od prvých dní po narodení až po batoľací vek, s ohľadom na rôzne aspekty, ako sú bezpečnosť, hygiena a pohodlie dieťaťa.
Prvé kúpanie novorodenca je špecifické kvôli hojacemu sa pupku a preto, že svaly dieťatka nemajú zatiaľ také napätie a správanie je preto ťažšie ako u odrastenejších dojčiat. Novorodenec sa rodí s pokožkou pokrytou mazom, vrstvičkou mazu, ktorá sa mu na koži vytvorí ku koncu tehotenstva. Pokožka novorodenca je oveľa tenšia a priepustnejšia ako koža dospelého človeka. Mazok ju tak od začiatku chráni pred vysychaním alebo infekciou. Z toho vyplýva, že rýchle odstránenie tejto vrstvičky po narodení dieťaťa nie je žiaduce. Po príchode z pôrodnice preto nemusia rodičia umývať bábätko hneď, stačí ho vziať do vaničky až za pár dní. Obvyklá frekvencia kúpania dojčiat je potom raz za 2-3 dni. U najmenších detí s kožnými problémami (napríklad atopickým ekzémom) sa intervaly medzi kúpaním bežne ešte predlžujú až na jedno kúpanie do týždňa.
Prvé kúpanie bábätka novopečená mamička absolvuje spoločne so sestričkou už na oddelení šestonedelia, kde ju naučia s novorodencom bezpečne zaobchádzať. Na pupok je potrebné si dávať pozor, pokiaľ sa nezahojí. Pri kúpaní by sa mal namáčať čo najmenej a po kúpeli ho rodičia musia vydezinfikovať liehom z lekárne.
Pred samotným kúpaním je dôležité pripraviť si všetko potrebné, aby ste mali všetko po ruke a nemuseli dieťa nechať bez dozoru. Medzi základné pomôcky patria: teplomer do vody, lehátko do vaničky, jemná osuška a látková plienka alebo viac látkových plienok, čistá plienka, detské mydlo, prípadne aj detský šampón, detský olej a telové mlieko. Masti a krémy na detské zapareniny sú tiež dôležité.
Príprava: Bábätko môže rýchlo prechladnúť. Okrem chystania všetkých vecí preto nezabudnite tiež skontrolovať teplotu v miestnosti. Teplota v miestnosti by mala byť 24 až 25 °C.
Výber vaničky: Na kúpanie vo vani je vhodné zaobstarať kúpacie lehátko. Kúpacie vedierko je najmenším kúpacím variantom s najnižšou spotrebou vody. Vanička pre bábätká je klasická kúpacia voľba. Aj v detskej vaničke je možné zároveň využiť kúpacie lehátko pre najmenšie deti.
Priebeh kúpania: Do vaničky nalejte najskôr studenú a potom teplú vodu a premiešajte. Vanička nemusí byť plná - stačí hĺbka vody niekoľko centimetrov. Dieťatko kúpte najlepšie v čistej vode s použitím detských umývacích prípravkov s neutrálnym pH, bez parfumov a konzervantov. U detí so suchou pokožkou nepoužívajte umývacie peny, ale špeciálne olejové prísady do kúpeľa. Kúpeľ nemá trvať dlhšie ako 5 minút.
Umývanie: Do vaničky pokladajte dieťa od nožičiek. Postupujte s umývaním od hlavičky, cez krk a bruško, ručičky, nožičky a chrbátik. Zadoček bábätka si nechajte až na koniec. Dôsledne sa pri umývaní venujte predovšetkým všetkým záhybom. Bábätko pri umývaní upokojuje váš hlas a dotyky, preto naň pokojne hovorte a neustále ho pridržujte a hlaďte. Tiež s dieťaťom udržujte očný kontakt.
Po kúpeli: Dieťatko presuňte z vaničky na podložku a osušte jemným poklepávaním osušky po telíčku. Pokožku netrite osuškou, lebo je veľmi citlivá. Dôkladne osušte predovšetkým kožné záhyby. Nikdy nenechávajte svoje dieťatko samotné na stole alebo na inom vyvýšenom mieste.
Ošetrenie pokožky po kúpeli: Zdravé dieťa má prirodzene odolnú pokožku, preto nie je nutné natieranie olejom, telovými mliekami či krémom, s výnimkou miest, ktoré sú namáhané, ako napríklad zadoček a plienková oblasť.
Kedy a ako často kúpať bábätko?
Rodičia často kúpu svoje deti pred spaním, pretože príjemný kúpeľ dieťatko upokojí. Rozhodne nie, keď je uťahané alebo hladné. Za takých podmienok by bol každý nevrlý a dieťa to vie dať pekne hlasno najavo. Pravidelnosť v hygienických návykoch prináša ovocie. Dôležitou súčasťou života s bábätkom je okrem iného aj kúpanie. Hoci podľa detských lekárov a odborníkov nie je vôbec potrebné kúpať bábätko každý deň - skôr sa odporúča 2-3 razy do týždňa, predsa len sa tomu nevyhneme.
Spoločné kúpanie vo veľkej vani
Pokiaľ sa vám už drobček nezmestí do vaničky alebo do vedierka, prípadne je kúpanie v nich už nepohodlné a nepraktické, pokojne môžete prejsť na kúpanie vo vani. Spoločný kúpeľ si vôbec nemusíte odopierať, naopak, je to veľmi príjemná záležitosť nielen pre dieťatko, ale i pre jeho kúpacieho spoločníka. Predtým než vhupnete do kúpeľa so svojím bábätkom, je dobré sa vopred osprchovať, až potom napustiť vodu. Čistota vane je samozrejmosťou. Nezabudnite prispôsobiť teplotu vody vo vani vášmu drobčekovi. Nesmie byť ani príliš horúca, ale ani studená - ideálne je teplota okolo 37°C. Okrem toho dbajte na dostatočnú teplotu v kúpeľni. V žiadnom prípade nepoužívajte peny alebo iné prísady do kúpeľa určené pre dospelých. Mohli by citlivej detskej pokožke ublížiť, spôsobiť podráždenie, alergickú reakciu alebo zbytočne vysúšať jemnú pokožku vášho drobčeka. Podľa veku dieťatka možno použiť detské prípravky na kúpanie - detské mydlo, šampón, u väčších detí nezaškodí občas ani nejaká detská pena do kúpeľa (netreba to však preháňať). Aj pri spoločnom kúpeli musíte byť opatrní a dávať na dieťa neustále pozor. Vo vani by nemala chýbať protišmyková podložka, ktorá zabráni prípadnému pošmyknutiu. Čas kúpania prispôsobte režimu vášho dieťatka. Nie je dobré kúpať, ak je príliš unavené alebo má plné bruško.
Kedy sa s dieťaťom nemali kúpať?
Pokiaľ sú rodičia i dieťatko zdravotne v poriadku, nie je dôvod vyhýbať sa spoločnému kúpaniu. Tento spôsob kúpania je však lepšie vynechať pri ochoreniach, ktoré by sa takto mohli preniesť na dieťa.
Problémy s kúpaním a ich riešenie
Niektoré bábätká vodu a kúpanie milujú. Iné však túto činnosť v láske nemajú a dávajú to veľmi jasne najavo svojím plačom. Rodičia bývajú často zúfalí a nevedia, čo v takej situácii robiť. Ako zvládnuť kúpanie dieťatka, ktoré už len pri dotyku s vodou spustí hrozný plač?
Možné príčiny: Medzi najčastejšie dôvody, prečo bábätká plačú pri kúpaní, bývajú nasledovné: studená alebo horúca voda (ideálna teplota je okolo 37°C), šampón alebo mydlo v očiach, hlad (kúpeľ by mal byť v časovom horizonte asi do dvoch hodín od kŕmenia), únava, strach z veľkej vane, strach zo sprchy.
Keď dieťa zrazu začne neznášať kúpanie: Veľa detí prechádza štádiom, kedy zrazu začnú kúpanie bojkotovať a majú z neho až panický strach. Nemusíte sa báť, zvyčajne ide o prirodzenú fázu vývoja. Panický strach z kúpania (zvaný aj ablutofóbia) a z vody je podľa odborníkov veľmi bežným prejavom batoľacieho obdobia. V tomto období totiž dochádza k rapídnemu vývinu mozgu a deti sa stávajú veľmi vnímavými na všetky podnety z okolia. Ak sa u vášho dieťatka objaví zrazu strach z kúpania, hoci ho predtým malo rado, treba túto skutočnosť brať vážne a k drobčekovi pristupovať empaticky a citlivo.
Čo môžete urobiť? Snažte sa zistiť presnú príčinu strachu. Nenúťte dieťa do vane nasilu. Skúste sa vrátiť k menšej vaničke, alebo napustiť len naozaj málo vody. Spoločné kúpanie: Niektorým deťom pomôže prekonať strach z kúpania, ak vo vani budete s nimi aj vy. Pridajte k tomu zábavné hračky na kúpanie.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc? Ak máte pocit, že odmietanie kúpania alebo sprchovania u vášho dieťatka už trvá príliš dlho, môžete sa obrátiť na svojho detského lekára a konzultovať to s ním. Prípadne sa obráťte na detského psychológa.
Plávanie bábätiek a pobyt v bazéne
Voda je pre bábätko prirodzená, absolvovalo v nej celý 9-mesačný vnútromaternicový vývoj. Dokonca bábätkám zostávajú niektoré reflexy spojené so správaním vo vode. Plávanie bábätiek potom pomáha deťom budovať pozitívny vzťah k vode a pohybovo sa rozvíjať. Do bazéna je možné brať dieťa už od 6 mesiacov. Na detské plávanie je ale vhodné vyberať priamo bazény určené deťom. Po kúpaní musia rodičia zbaviť detskú pokožku dokonale umyť od chlórovanej vody jemným detským sprchovým gélom a dodať jej hydratáciu hypoalergénnym telovým liekom. To všetko platí iba pre zdravé deti.
Mliečna chrasta u detí
Ide o prejavy detskej formy seboroickej dermatitídy, pri ktorej vo vláskoch bábätka zostávajú kúsky odlupujúcej sa kože. Od bielej farby šupinatej pokožky na hlavičke sa potom odvodzuje ľudový názov „mliečna chrasta“. Vznik mliečnej chrasty vyvolá nadmerná produkcia mazu v mazových žliazkach na pokožke najčastejšie vo vlasoch. Mliečna chrasta u detí nezanecháva žiadne následky a spravidla vymizne najdlhšie po 2. roku dieťaťa. Pri miernych prejavoch mliečnej chrasty ošetrujte bežnou kozmetikou určenou pre najmenšie deti. Pri umývaní vláskov jemne premasárovávajte vlasovú pokožku. Pokrýva hlavičku bábätka výraznejšia krustička? Pred kúpaním do vláskov aplikujte krém na mliečnu chrastu, ktorý pokožku zjemní. Následným umytím vláskov a premasírovaním vlasovej pokožky sa šupinky uvoľnia. Ak sa nedarí prejavy seboroickej dermatitídy zlepšiť, vyhľadajte pediatra.