Keď sa slova zaseknú: Prečo sa 4-ročné dieťa začne zajakávať a ako mu pomôcť

Zajakávanie, odborne nazývané balbutizmus, je porucha plynulosti reči, ktorá postihuje deti aj dospelých. Ľudia, ktorí koktajú, vedia, čo chcú povedať, ale majú problém s realizáciou tohto úkonu. Môžu opakovať alebo predlžovať slovo, slabiku, spoluhlásku alebo samohlásku. Hoci je zajakávanie bežnou súčasťou učenia sa reči u malých detí, niekedy pretrváva až do dospelosti a stáva sa chronickým problémom. Približne polovica detí sa začne zajakávať pred 4. rokom života. Objavuje sa v pomere 1:100. Približne 5 % detí na svete si prejde v detstve fázou zajakavosti a 80 % z nich z toho "vyrastie". U dospelých je výskyt približne 1 %. Je bežné, že deti vo veku od 2 do 5 rokov prechádzajú obdobiami, keď sa môžu zajakávať. Muži sú oveľa náchylnejší na zajakávanie ako ženy.

Čo je zajakávanie a ako sa prejavuje?

Zajakávanie je porucha reči, pri ktorej je reč neúmyselne prerušovaná opakovaním jednotlivých slabík alebo časťami slov. Tento jav je sprevádzaný rôznymi pohybmi, napr. pohybmi hlavou, kŕčovitým výrazom tváre a pod. Zajakávanie dnes chápeme ako syndróm, ktorý narúša komunikáciu a prejavuje sa rozmanitým klinickým obrazom. Medzi hlavné príznaky koktania patria problémy so začiatkom slova alebo vety, predlžovanie zvukov, opakovanie častí slov, krátke pauzy či pridávanie zvukov, ako napríklad „ehm“. Ďalej sa môže prejaviť napätím vo svaloch tváre, pohybmi hlavy alebo rúk, či úzkosťou z hovorenia. Koktanie môže byť intenzívnejšie pri strese, únave, rozrušení alebo v náročných situáciách, ako je rozprávanie pred skupinou ľudí.

Pri zajakávaní môže ísť o kombináciu viacerých faktorov. Plynulosť reči môže byť narušená aj z iných príčin, ako je vývojové zajakávanie. Ťažkosti s rečou sa môžu objaviť aj po emocionálnej traume (psychogénne zajakávanie). Presná príčina zajakavosti nie je doteraz známa. Existuje mnoho príčin, ktoré spôsobujú koktavosť samostatne alebo v kombinácii s inými vplyvmi.

Príčiny a rizikové faktory zajakávania u detí

Hoci presná príčina zajakávania nie je stopercentne objasnená, predpokladá sa kombinácia viacerých faktorov. Medzi tie najčastejšie patria:

• Dedičnosť: Koktanie sa niekedy vyskytuje u viacerých členov v rodine. Genetické predispozície zohrávajú významnú rolu, pričom pravdepodobnosť výskytu je vyššia, ak sa zajakáva blízky príbuzný. Mutácie v DNA môžu prispieť k vzniku koktania.
• Vývojové faktory: U detí sa zajakávanie často objavuje počas vývoja reči. Keď sa deti učia nové slová, gramatické štruktúry a ich mozog spracúva viac informácií naraz, ich rečové a jazykové schopnosti nemusia byť dostatočne vyvinuté, aby držali krok s tým, čo chcú povedať. Tento jav, nazývaný vývinová neplynulosť, je bežný najmä medzi druhým a piatym rokom života. Dieťa môže mať zrýchlené tempo reči, opravovať svoje vety alebo začať jednu vetu a v jej strede nadviazať druhou.
• Neurologické faktory: Rozdiely v štruktúre mozgu, najmä v oblastiach zodpovedných za kontrolu svalov potrebných na hovorenie a ich koordináciu, môžu prispievať k zajakávaniu. Poškodenie mozgu, ako napríklad po mozgovej príhode, úraze hlavy alebo v prípade degeneratívnych ochorení, môže viesť k neurogénnemu koktaniu.
• Psychické faktory a vplyvy prostredia: Stres, úzkosť, strach a emocionálne napätie môžu zhoršovať prejavy zajakávania, hoci nie sú jeho primárnou príčinou. Nevhodné domáce alebo školské prostredie, ako aj silné emocionálne zážitky, môžu mať vplyv. Každé napätie (nervozita) plynulosť reči zhoršuje.

Niektoré z týchto negatívnych faktorov nemôžeme ovplyvniť. Rodičia však môžu urobiť niektoré veci, ktoré prispejú k úspešnej náprave zajakavosti.

Vývinová neplynulosť verzus pravé zajakávanie

V období do približne šiestich rokov, kedy sa reč dieťaťa intenzívne vyvíja, sa často objavuje tzv. vývinová neplynulosť. Tento stav, ktorý sa javí ako zajakávanie, je prirodzenou súčasťou vývinu a nie je považovaný za „chorobný“. Príčinou je najmä prudký nárast slovnej zásoby, zdokonaľovanie gramatiky a celkovo rýchly vývin reči. Pri vývinovej neplynulosti má dieťa zrýchlené tempo reči, opravuje svoje vety, alebo začne jednu vetu a v jej strede nadviaže druhou. Stáva sa to najmä, keď je dieťa vzrušené a chce nám toho veľa povedať.

Veľmi častým príznakom vývinovej neplynulosti je aj opakovanie. Nie je však opakovanie ako opakovanie. Ak dieťa opakuje celé slovo, vetu alebo časť vety, je to ešte v rámci vývinu (napr. „Mami, mami, mami daj mi to.“). Ak však začne opakovať prvú hlásku alebo slabiku (napr. „Ma-mama bu-budem dobrý.“), už sa zvyšuje riziko, že vznikne „pravé“ zajakávanie. Rozlíšiť pravé zajakávanie od vývinovej neplynulosti dokáže len odborník. Pravá zajakavosť je vážna porucha reči, ktorá spontánne nezmizne.

Mýty o zajakávaní

So zajakávaním sa spája množstvo mýtov, ktoré dokážu malé dieťa zabolieť a dospelého človeka zamrzieť. Mnohí ju vnímajú ako niečo negatívne, čo poukazuje na nižšiu inteligenciu, nervozitu, osobnosťovú črtu či dokonca zlozvyk, ktorý zajakavý človek dokáže vôľou či snažením ovplyvniť. Že sa dá „vyliečiť“, že zajakaví ľudia nemajú predpoklady na výkon určitých povolaní.

Logopedička Hozlárová menuje najčastejšie mýty, s ktorými sa vo svojej praxi stretáva: „Zľakol sa susedovho psa… Začal chodiť do škôlky, majú tam zlú pani učiteľku, odvtedy sa zajakáva. Opakuje to po kamarátovi, ktorý sa zajakáva,“ a dodáva: „Čo tu je uvedené, nie je príčina zajakavosti. Presná príčina momentálne nie je známa.“

Medzi najčastejšie mýty o koktavosti patria:

• Ľudia, ktorí koktajú, sú nervózni alebo plachí: Nervozita nie je príčinou koktania, aj keď môže byť následkom.
• Koktanie je spôsobené psychickými problémami alebo emocionálnou traumou: Ide skôr o neurologický stav, aj keď psychologické faktory ho môžu zhoršovať.
• Deti, ktoré koktajú, napodobňujú koktanie svojich rodičov: Ide o genetickú predispozíciu, nie o napodobňovanie.
• Deti, ktoré koktajú, sa môžu vyliečiť, ak sa na to dostatočne sústredia: Koktanie nie je návyk, ale neurologický problém, ktorý si vyžaduje odbornú pomoc.
• Dvojjazyčnosť alebo nútenie dieťaťa k pravej ruke spôsobuje koktanie: Tieto tvrdenia boli dávno vyvrátené.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Ak si u svojho dieťaťa všimnete zajakávanie, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. O zajakávaní sa pravdepodobne najskôr porozprávajte s pediatrom vášho dieťaťa alebo so svojím všeobecným lekárom. Logopéd vám pravdepodobne položí množstvo otázok. Buďte pripravení na ne odpovedať, aby ste si vyhradili čas na prejdenie bodov, ktorým chcete venovať viac času.

Situácie, kedy by rodič nemal čakať na návštevu logopéda až 6 mesiacov, zahŕňajú:

• Dieťa sa pri reči výrazne trápi, prejavuje úzkosť alebo strach z rozprávania.
• Dochádza k neustálemu zhoršovaniu reči.
• V rodine sa už vyskytuje zajakávanie.
• Dieťa si svoju zajakavosť uvedomuje a je z nej frustrované.

Ak sa vaša ratolesť nebude liečiť, môže mať problémy so začlenením do kolektívu. Tie potom trvajú až do dospelosti.

Diagnostika zajakávania

Diagnostika je zameraná na samotné prejavy. Špeciálne vyšetrenie je viazané na vyšetrenia u odborníkov - logopéd, foniater, psychológ, neurológ a psychiater. U detí logopéd kladie otázky o zdravotnej histórii dieťaťa, zameriava sa na to, kedy sa koktanie začalo a v akých situáciách sa vyskytuje najčastejšie. Tiež zisťuje, ako koktanie ovplyvňuje každodenný život dieťaťa, ako jeho vzťahy s ostatnými a školský výkon. Cieľom je zistiť, či je koktanie súčasťou bežného vývoja dieťaťa, alebo ide o problém, ktorý by mohol pretrvávať do dospelosti.

Liečba a terapie zajakávania

Logopédia, psychoterapia a elektronické zariadenia sú bežné metódy liečby zajakávania. Po komplexnom zhodnotení logopédom sa rozhodne o najlepšom liečebnom postupe. Terapia zajakavosti sa realizuje hneď v začiatkoch objavenia sa zajakavosti (najmä do 1. až 2. roku). Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale aj iným spôsobom. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.

Logopédia:Logopédia vás môže naučiť spomaliť reč a naučiť sa všímať si momenty, keď koktáte. Logopedické cvičenia na nácvik plynulej reči zahŕňajú cviky na uvoľnenie sánky, jazyka a pier, a naučenie sa správneho dýchania. Medzi dôležité techniky patrí:

• Spomalená reč: Slová a slabiky sa vyslovujú pomaly a s predĺžením zvukov.
• Diaphragmatické dýchanie: Pomáha kontrolovať dýchanie a uvoľňuje svaly potrebné na výrobu reči.
• Ľahké artikulačné kontakty: Zmierňujú blokády pri výslovnosti.
• Jemná iniciácia: Znižuje napätie pri začiatku slov a zabraňuje zablokovaniu hlasiviek.

Elektronické zariadenia:Na zvýšenie plynulosti je k dispozícii niekoľko elektronických zariadení. Oneskorená zvuková spätná väzba vyžaduje, aby ste spomalili svoju reč, inak bude reč cez prístroj znieť skreslene. Iná metóda napodobňuje vašu reč tak, že to znie, ako keby ste sa zhovárali s niekým iným. Niektoré malé elektronické zariadenia sa nosia pri každodenných činnostiach.

Kognitívno-behaviorálna terapia (CBT):Tento typ psychoterapie vám môže pomôcť naučiť sa identifikovať a zmeniť spôsoby myslenia, ktoré môžu zajakávanie zhoršiť. Pomáha tiež znižovať úzkosť a negatívne pocity spojené s koktaním.

Interakcia rodič - dieťa:Rodičia môžu urobiť niektoré veci, ktoré prispejú k úspešnej náprave zajakavosti:

• Pozorne počúvajte svoje dieťa: Dajte mu čas na vyjadrenie, neprestaňte ho počúvať ani nedokončujte za neho vety.
• Vyhraďte si čas na rozhovor bez rozptyľovania: Vytvorte pokojné prostredie, minimalizujte stres a tlak pri rozprávaní.
• Hovorte pomaly, neponáhľajte sa: Dieťa prirodzene napodobňuje náš štýl rozprávania.
• Nesústreďte sa na zajakávanie svojho dieťaťa: Snažte sa neupozorňovať na zajakávanie počas každodenných interakcií. Dôležitejšie je ČO dieťa hovorí, nie ako hovorí.
• Ponúkajte radšej pochvalu ako kritiku: Je lepšie chváliť dieťa za to, že hovorí jasne, ako upozorňovať na zajakávanie.
• Prijmite svoje dieťa také, aké je: Nereagujte negatívne, nekritizujte ani netrestajte svoje dieťa za zajakávanie. To môže prispieť k pocitu neistoty.
• Rytmizujte, recitujte, spievajte: Rytmus v reči deťom pomáha k lepšej plynulosti.

Podporné skupiny:Niekoľko organizácií ponúka podporné skupiny - stretávanie ľudí, ktorí sa zajakávajú. Rozprávajú sa o svojich problémoch a snažia sa nájsť spoločné riešenie.

Prognóza a čo robiť ďalej

U približne 1/3 prípadov sa zajakávanie úplne odstráni. V ďalšej 1/3 sa stav zlepší a v poslednej 1/3 nemožno zajakavosť ovplyvniť liečbou. Recidívy a rezistentné prípady treba očakávať najmä pri organických mozgových poškodeniach a pretrvávajúcej traumatizácii.

Je úplne jedno, či ide o dieťa alebo dospelého človeka. Rozdiel však je, ako veľmi dokážu rodičia, alebo okolie pomôcť. Keď si človek svoju „inakosť“ uvedomuje a prikladá jej význam, môže mu to spôsobiť problém. Pri malých deťoch, keď sa objaví vývojová zajakavosť a dieťa si tejto vady ešte nie je vedomé, sa v 80% prípadov sama vytratí. V takom prípade nie je vhodné dieťa na to priamo, alebo nepriamo upozorňovať.

Rodičia sú pre dieťa vzor. Neklaďte pozornosť na reč dieťaťa, nevšímajte si to a nedávajte najavo, že Vás to trápi. Buďte dieťaťu vzorom. Vytvorte mu príjemné a podporné prostredie. V strese a pod tlakom sa zajakavosť zhoršuje. Pracujte na jeho sebavedomí, rozvíjajte to, čo ho baví, čo ho teší a vytvára mu dobré pocity a pocit, že niečo dokázalo a že ste na neho hrdý.

V približne 20% prípadov sa koktavosť u detí nestratí a zafixuje sa. Môže urobiť veľkú zmenu v ďalšom vývoji, v tom, ako dieťa vníma samo seba. Preto je dôležité aktívne venovať svojim deťom čas, dbať na zásady uvedené vyššie a v prípade potreby neváhať vyhľadať odbornú pomoc.

tags: #co #je #dovod #ze #sa #zacne