V posledných desaťročiach sme svedkami neustáleho rastu počtu cisárskych rezov. Tento chirurgický zákrok, kedysi vyhradený pre život ohrozujúce situácie, sa v súčasnosti stáva bežnou praxou, a to nielen zo zdravotných, ale aj zo spoločenských dôvodov. Tento trend vyvoláva diskusie o možných psychologických dopadoch na matku a dieťa, a o tom, či je tento nárast vždy opodstatnený.
Nárast cisárskych rezov: Medicínske a spoločenské príčiny
Cisársky rez sa v priebehu 20. storočia stal jednou z najčastejších ženských operácií v reprodukčnom veku. Jeho frekvencia, predovšetkým v hospodársky vyspelých krajinách, neustále stúpa. V 70. rokoch minulého storočia sa rodilo cisárskym rezom len niečo viac ako 10 % novorodencov, dnes je týchto pôrodov približne trojnásobok. Doc. MUDr. Michal Mára, CSc. z Gynekologicko-porodnickej kliniky uvádza celý rad príčin, ktoré možno rozdeliť na medicínske a spoločenské.
Medzi medicínske dôvody patria stále usilovnejšia snaha o včasnú diagnostiku nitrodielohnej tiesne plodu (hypoxie) pred pôrodom i v priebehu pôrodu (moderné prístroje umožňujúce tzv. fetálny monitoring), možnosť otehotnenia aj pre ženy staršie a choré a niekoľkonásobne častejší výskyt dvojčiat (metódy asistovanej reprodukcie, mimotelové oplodnenie).
Spoločenské príčiny zahŕňajú väčší tlak rodičov na dokonale zdravé novorodeniatko, strach lekárov z prípadných právnych dopadov neúspechu pôrodu, želanie niektorých žien vyhnúť sa bolesti alebo močovej inkontinencii spojenej so spontánnym pôrodom, či tendenciu niektorých pôrodníkov naplánovať si pôrod svojej pacientky na konkrétny čas a deň.
Je cisársky rez požehnaním alebo prekliatím?
Ešte do nedávnej doby platilo, že pôrod spontánny, čiže vaginálny (vedený prirodzenými pôrodnými cestami), bol považovaný za jednoznačne bezpečnejší pre matku, pretože bol spojený s niekoľkonásobne nižšou materskou úmrtnosťou a s ich výrazne nižšou chorobnosťou. Cisársky rez bol preto odporúčaný (a lekárskou obcou v prípade sporov schvaľovaný) iba v jasne vymenovaných, tzv. indikovaných prípadoch.
Dnes sa táto situácia výrazne mení. V súčasnosti, ruka v ruke s dynamickým rozvojom medicíny, vrátane oblastí chirurgie a anestézie, je za najbezpečnejší pôrod pre matku i plod mnohými pôrodníkmi a gynekológmi považovaný plánovaný cisársky rez (teda taký, kde nepredchádza vaginálny, často mnohohodinový pôrod „na skúšku“), keďže s ním je, podľa niektorých nových dát, spojené najnižšie riziko pre matku i plod.
Napriek týmto zisteniam a odporúčaniam WHO podiel cisárskych rezov na celkovom množstve pôrodov celosvetovo naďalej stúpa. Svetová zdravotnícka organizácia pritom uvádza, že iba 10 až 15 % cisárskych rezov je zdravotne indikovaných. V súčasnosti sa v Českej republike rodí cisárskym rezom približne pätina detí, v Európskej únii je tento priemer približne o päť percent vyšší a v Amerike je zákrokov ešte viac. Smutné prvenstvo drží dlhodobo Brazília, kde sa s pomocou skalpelu rodí viac ako polovica detí, vo veľkých mestách dokonca deväť detí z desiatich.
Vplyv cisárskeho rezu na psychiku dieťaťa
Existujú rôzne teórie o tom, ako môže pôrod cisárskym rezom ovplyvniť psychiku dieťaťa. Dr. Jane Englishová, autorka knihy "Born cesarean" (Zrodená „císařem“), uvádza, že ľudia narodení cisárskym rezom svoj pôrod dostatočne neprežijú, chýba im zážitok narodenia a tak im trvá roky, než sa začnú cítiť plne narodenými. Tieto deti vraj očakávajú, že starostlivosť a výživa bude vystriedaná otravou a útokom. Autorka týmto myslí narkotiká podané matke, aj keď dnes sa väčšina týchto operácií vykonáva iba v lokálnej anestézii. Deti narodené cisárskym rezom vraj nepoznajú svoje limity a miesto na svete, pretože na ne neboli zdravo a prirodzene pri pôrode „zatlačené“.
Podľa dr. Williama Emersona, ktorý sa cez dvadsať rokov zaoberá terapiou „cisárskeho pôrodného traumatu“, je neplánovaný cisársky rez veľkým postihnutím pre dieťa. Deti narodené týmto spôsobom majú podľa neho trauma uloženú hlboko vo svojom nevedomí. V noci sa budia, neutíšiteľne plačú, majú problémy so zažívaním, bránia sa dotyku.
Je však dôležité poznamenať, že mnohé matky detí narodených cisárskym rezom tvrdia, že ich deti sú úplne normálne. Niektoré sú aktívnejšie, iné pasívnejšie, niektoré poslušnejšie, iné tvrdohlavé. Existujú aj ženy, ktoré vnímajú cisársky rez ako požehnanie, napríklad Lucie si myslí, že jej syn je vďaka „cisárovi“ optimistický, dôverčivý a spokojný - veď sa nemusel na svet predierať, lekári mu pomohli.
Vedecké štúdie na danú tému sú však zatiaľ obmedzené. Existuje množstvo štúdií týkajúcich sa vplyvu cisárskeho rezu na riziko rôznych ochorení, ale patologické vplyvy na psychiku sa zatiaľ systematicky neskúmali. Profesor Pavel Calda z 1. lekárskej fakulty a pôrodnice u Apolinára sa domnieva, že príčina je nasnadě: nie je dôvod.
Vplyv cisárskeho rezu na psychiku matky
Cisársky rez, najmä ak je neplánovaný, môže mať významný vplyv na psychiku matky. Niektoré ženy sa cítia „olúpené“ o svoj pôrodný zážitok, iné pociťujú sklamanie a menejcennosť, že „nedokázali“ porodiť prirodzene. Tieto pocity môžu viesť k symptomom posttraumatického stresu, úzkostným poruchám či dokonca popôrodnej depresii. Podľa Austrálskej asociácie pre pôrodné trauma sa posttraumatická stresová porucha (PTSD) vyskytuje u každej piatej ženy rodí cisárskym rezom.
Ženy, ktoré si priali cisársky rez z dôvodu veľkej úzkosti (až fóbie) z pôrodu, môžu mať po zákroku iné pocity. Niektoré sú spokojné, že sa vyhli bolesti a stresu spojenému s vaginálnym pôrodom. Je však dôležité rozlišovať medzi bežným strachom z pôrodu a patologickou fóbiou z pôrodu, tzv. tokofóbiou. V takýchto prípadoch môže byť plánovaný cisársky rez najlepším riešením.
Rané oddelenie a jeho dôsledky
Ďalšou oblasťou, ktorú cisársky rez podľa prieskumov negatívne ovplyvňuje, je vzťah matky a dieťaťa. Výskumníci zaznamenali, že po presune do domáceho prostredia ženy po sekcii vykazujú menej starostlivosti a celkovo kontaktu so svojím bábätkom. Mamy rodíci cisárskym rezom svoje deti menej hladili, chovali či kolísali. Redšej sa na ne pozerali a celkovo im venovali menej pozornosti.
Rolu tu zrejme zohráva rané oddelenie aj skutočnosť, že matka a dieťa spolu v prvých hodinách a dňoch po pôrode cisárskym rezom trávia menej času. Optimálnemu rozvoju vzťahu môžu tiež chýbať hormóny prirodzene sa uvoľňujúce v priebehu fyziologického pôrodu - najmä oxytocín a endorfíny. Tieto hormóny sú označované ako hormóny šťastia, dôvery a lásky. Matka je po prirodzenom pôrode „nadopovaná“ týmito látkami, zalieva ju pocit lásky a možno najväčšieho šťastia v živote.
U detí narodených cisárskym rezom boli zaznamenané aj horšie reakcie na fyzický kontakt. Zatiaľ čo prirodzene narodené deti sa cítili v matkinej náruči dobre, tie narodené sekciou vykazovali v takej situácii známky stresu. Tento jav bol zreteľnejší u akútnych sekcií.
Humanizácia cisárskeho rezu a podpora matiek
Napriek potenciálnym negatívnym dopadom cisárskeho rezu je dôležité zdôrazniť, že moderná medicína sa snaží tento zákrok humanizovať. Existujú tzv. „laskavé cisárske rezy“, pri ktorých je matka bdelá (operácia prebieha v epidurálnej anestézii) a je podporovaný blízky kontakt rodičky a novorodenca.
Pre ženy, ktoré rodili cisárskym rezom, je kľúčové prijať svoju skúsenosť a nezotrvávať v pocitoch zlyhania. Je dôležité uvedomiť si, že nič nie je stratené. Vyplakať pôrodné trauma spoločne s dieťaťom a veriť, že všetko bude dobré. V materstve sa nevypláca perfekcionizmus. Chce to čas, hodí sa podpora blízkych. Užitočná môže byť podporná skupina kamarátok či priamo matiek, ktoré tiež rodili cisárskym rezom. Zdieľanie skúseností, pocitov i obáv pomáha. Netreba si nechať vziať radosť zo svojho dieťaťa len preto, že ste neporodila presne podľa svojich predstáv.
Dôležitú úlohu zohráva aj komunikácia zdravotníckeho personálu. Laskavý a rešpektujúci prístup lekárov a sestier môže výrazne ovplyvniť celkové prežívanie pôrodu, a to ako pri cisárskom reze, tak aj pri prirodzenom pôrode.
Vzdelávanie a informovanosť ako kľúč k lepším pôrodom
Vzdelávanie žien o priebehu pôrodu, rôznych možnostiach a potenciálnych rizikách je nevyhnutné. Informovaná žena je istejšia, má vyššiu sebadôveru a dokáže lepšie manažovať svoj pôrodný proces. V tomto kontexte je dôležité aj osvojenie si techník dýchania a relaxácie, ktoré môžu pomôcť zvládnuť pôrodné bolesti a znížiť potrebu medikácie.
Aj keď je prirodzený pôrod vo všeobecnosti považovaný za šetrnejší a lepší pre matku i dieťa a ich vzájomný vzťah, je dôležité nezľahčovať situáciu žien, ktoré z rôznych dôvodov priviedli svoje dieťa na svet s pomocou skalpelu. Dôležité je poskytnúť im dostatočnú podporu a pochopenie, aby mohli prežiť plnohodnotné materstvo.
V posledných rokoch sa vďaka tlaku verejnosti a iniciatívam, ako je napríklad tá pôrodnej asistentky Anny Škvorovej, stávajú štatistiky pôrodníc dostupnejšími. Tieto dáta umožňujú lepšie porovnávanie jednotlivých zariadení a informovanejší výber miesta pôrodu. Je dôležité, aby sa naďalej podporovali diskusie o kvalite pôrodnej starostlivosti a aby sa hľadali cesty k jej zlepšeniu, s cieľom zabezpečiť čo najpozitívnejšiu skúsenosť pre všetky matky a ich deti.
tags: #cisarsky #porod #psychologia