Problémy s vyprázdňovaním u detí, ktoré sa prejavujú napínaním a sťahovaním ritky pri kakaní, sú pomerne časté. Dieťa môže plakať pri kakaní, chytiť hysterické záchvaty už pri posadení sa na nočník, dožadovať sa plienky na vykonanie veľkej potreby, aj keď je inak úspešne odplienkované, alebo zo strachom zatláčať stolicu, len aby sa nemuselo vykakať. Tieto prejavy naznačujú, že kdesi sa stala chyba a je potrebné ju napraviť. Dieťa nám chce svojím (nevedomým) správaním niečo povedať.
Análne obdobie a psychologický pohľad na kakanie
Psychoanalytik Sigmund Freud označil obdobie od dvoch do štyroch rokov dieťaťa ako „análne“. V tomto období je primárnym zdrojom slasti, ale aj potenciálnych problémov práve kakanie. Pre dieťa je to dôležitý akt, ktorý je prejavom jeho pohody alebo psychického napätia. Ďalšia teória naznačuje, že dieťa môže podvedome využívať vyprázdňovanie na ovládanie svojich najbližších. Zistí, že kakanie je „veľká vec“, za ktorú si vyslúži ovácie a pochvalu, alebo naopak. To, čo sa (ne)ocitlo v plienke alebo v nočníku, môže spôsobiť emócie, radosť, ale aj hnev. Túto jemnú manipuláciu môže dieťa nevedome použiť v prípade napätia či problémov v rodine.
Zjednodušene môžeme povedať, že ak má dieťa problém vykakať sa, a pokiaľ sa vylúčila telesná príčina, ide o prejav nedostatku, trápenia, frustrácie alebo nenaplneného vzťahu. Psychologička PaedDr. Klaudia Tabačková, PhD., sa vo svojej praxi stretáva s týmto javom často.
Príčiny psychických blokov pri vyprázdňovaní
Problémy s vyprázdňovaním sú u detí častým javom. Rodičia často hľadajú cestu, ako vyriešiť tento problém, napríklad úpravou stravy, používaním rôznych dostupných liečiv, či návštevou lekára. Často bývajú prekvapení, ak sa dozvedia, že jednou z príčin môžu byť psychické problémy, teda blok dieťaťa. Ak lekár vyhodnotí zápchu u dieťaťa ako psychosomatický prejav, niekde v spolužití s dieťatkom nastala chyba. Mnoho rodičov býva naozaj prekvapených, lebo z ich pohľadu sa v rodine nič špecifické, čo by mohlo dieťa „zablokovať“, nedeje.
Často krát však môže problém spustiť nevedomé správanie rodičov. Tí v dobrej viere napríklad príliš skoro uplatňujú vysoké nároky na čistotu. Stretávame sa s tým, že sa rodičia cítia byť do tejto situácie donútení od svojich vlastných rodičov, či svokrovcov. Dostávajú tie „dobre mienené“ rady - „Kedy sa naučí, ak nie teraz?“; „Ty si nemala plienky od roka!“; „Už by si ju mala dávať na nočník.“ Patria k nim aj rituály, keď sa celá rodina zbehne okolo nočníka a čakajú na ten veľký „zázrak“. Ak je dieťa v období vzdoru, môže dospieť k úvahe, či stojí za to tak bohato všetkých „obdarovávať“ každý deň. Takisto porovnávanie pokrokov detí v podobnom veku („Vy ešte nosíte plienky?“, „Vy už nemáte plienky?“) dá sebavedomiu rodiča zabrať. Dobre sa to číta (neporovnávajte svoje deti!), ale v praxi je to ťažšie uplatňuje. A tu niekde môže vyklíčiť semienko ťažkostí s vyprázdňovaním.
Prejavy psychických ťažkostí s vyprázdňovaním
Ťažkosti si rodič všimne okamžite a je nútený ich riešiť. Dieťa odmieta tlačiť, zadržiava stolicu aj niekoľko dní, bojuje s kŕčmi v brušku, plače, vzpiera sa, ak ho chce rodič posadiť na nočník alebo záchod, sťahuje zvierače. Prejavy sú jasné a každý rodič vie, že niečo s kakaním ich dieťatka nie je v poriadku. A každý rodič to aj väčšinou náležite rieši. Konzultuje s pediatrom, prípadne psychológom.
Prax ukazuje, že zadržiavanie stolice sa najčastejšie objavuje medzi dva a pol až štyrmi rokmi. Ale sú, samozrejme, aj prípady, kedy jednoročné, ale aj dieťa staršie ako 4 roky odmieta tlačiť (kakať).
Spúšťače problémov s vyprázdňovaním
Spúšťačov môže byť mnoho, ale vo výsledku to závisí najmä od rodinnej atmosféry, v ktorej dieťa vyrastá. Ak by sme mali byť konkrétni, pri vylúčení organických porúch mozgu a gastroenterologických ochorení, už aj samotný prechod z nočníka na záchod môže byť spúšťačom. Dieťa sa môže báť veľkej a hlbokej misy, zvuku pri splachovaní, nestability pod nohami, ktoré mu visia vo vzduchu (pomáha podložiť pod nožičky stolček). Pri prechode z plienky na nočník majú zasa niektoré deti ťažkosti vzdať sa pohodlia plienočky.
Ďalším spúšťačom býva už spomínaný nevhodný nácvik vyprázdňovania (príliš skoré zaúčanie na nočník - odporúčam začať najskôr po 18. mesiaci), príliš autoritatívny, ale aj príliš starostlivý štýl výchovy v zmysle prehnanej ochrany, súrodenecká žiarlivosť, rozvod rodičov, časté hádky rodičov, alkoholizmus v rodine, sexuálne zneužívanie, necitlivý prístup pri výchove dieťaťa, návrat matky do pôvodného zamestnania (separačná úzkosť), nástup do kolektívu, zmena bydliska. Začína sa to zvyčajne bolestivým vyprázdnením, po ktorom majú deti strach ísť znova na záchod a odďaľujú ďalšie vyprázdnenie.
Ako PREDCHÁDZAŤ a LIEČIŤ ZÁPCHU U DETÍ | Doktor O'Donovan vysvetľuje...
Rozpoznanie psychického bloku rodičom
Ak je rodič vnímavý a dešifruje zadržiavanie stolice ako signál, ktorý mu dieťa vysiela, môže prísť na to, že za problémom nie je zlá strava, lenivé črevo a iné zdravotné problémy, ale práve nejaký psychický blok. Veľa takýchto rodičov pátra po pomoci rôzneho druhu - vyhľadajú rodičov v podobnej situácii, diskutujú na internetových fórach, študujú literatúru s psychosomatickou tematikou, obracajú sa na pomoc pediatra a pri neúspechu následne aj na psychológa.
Máme napríklad skúsenosť s mamičkou, ktorá šla na vec sedliackym rozumom. Vylúčila psychickú príčinu zadržiavania stolice u svojho synčeka a stanovila si za cieľ, že bude robiť všetko pre to, aby mu kakanie spríjemnila. Vždy ho pri kakaní objímala a čičíkala, až sa nakoniec vypýtal kakať sám. Ak dieťa zistí, že stolica odchádza bez bolesti, nebude sa obávať vyprázdňovania.
Ako môžu rodičia pomôcť dieťaťu?
V prvom rade by sme dieťa nemali nútiť a v žiadnom prípade by sme ho nemali trestať. Citlivý a trpezlivý prístup rodiča je pri tomto type ťažkosti kľúčový. Mnoho rodičov sa zo zúfalstva často fixuje len na samotný akt kakania a kladú naň veľký dôraz. V takom prípade je potrebné, aby sa rodičia čo možno najviac uvoľnili a tak uvoľnili aj napätú atmosféru, ktorú dieťa automaticky pociťuje a sníma z rodiča.
Pre dieťa je dôležité, aby cítilo, že nie je v tom samé. Môžeme mu pomôcť reflektovaním toho, čo vidíme, napr. „Vidím, Miško, že ťa znova trápi bruško, pomasírujem ti ho?“; „Poď ku mne chrobáčik (objímeme dieťa), spolu to zvládneme.“; „Som tu s tebou (pri tebe).“ Ak dieťatko intenzívne plače, môžeme sa mu ticho prihovárať „Ššššš“. Dieťa dostáva od nás správu, že je s nami v bezpečí a automaticky sa mu zníži hladina stresových hormónov v tele (aj keď to rodič voľným okom nevidí, výskumy aj prax to dokazujú).
Pomáhajú aj príbehy a rozprávky. V tomto období sa u detí prejavuje tzv. magické myslenie, ktoré je založené na fantázii a dieťa verí na zázračných liečiteľov, pomocníkov, amulety, talizmany, maskotov. Jedna maminka úspešne prekonala tento problém so svojim synom príbehom o tom, že on je silný bojovník a zvládne prekonať všetky prekážky. Záleží len od tvorivosti príbehu, s ktorým sa dieťatko stotožní.
Dôležité je samozrejme dodržiavať aj režimové opatrenia - úprava stravy, dostatok tekutín a pohybu, stabilný čas určený na vyprázdňovanie (napríklad ráno) v uvoľnenej atmosfére. Pripravte pre dieťa príjemné prostredie - voňavý priestor, farebný toaletný papier, knižky, spievajte si s ním, rozprávajte mu príbehy. Prípadný neúspech dieťatka nekomentujeme, dávame si pozor aj na výraz svojej tváre (neprevraciame očami, nekrivíme ústa). Snažíme sa nevenovať prílišnú pozornosť vyprázdňovaniu pred ostatnými členmi rodiny, ani pred dieťaťom. Takýmto zvýšeným tlakom na dieťa aj seba môžeme narušiť jeho prirodzený priebeh.
Ak má dieťa strach, podávame na začiatok pár dní glycerínový čípok (osvedčil sa Easylax, harmančekovo ibištekové glycerolové preháňadlo) alebo ľanový olej.
Odborná pomoc a psychosomatický pohľad
Dostane sa z toho dieťa samo, prípadne s pomocou rodičov, alebo je nutné vyhľadať odbornú pomoc? Závisí to od osobnosti, nastavenia a psychického naladenia rodiča. V prípade, že sa vylúči akákoľvek zdravotná príčina, je namieste konzultácia so psychológom. Môžete tak dostať cenné rady, ako s dieťatkom pracovať - pomáhajú relaxačné cvičenia, masáže, fyzioterapeutické cvičenia hrou. Najpodstatnejšia je však práca rodičov na vzťahu k dieťaťu. To môže proces „liečenia“ výrazne urýchliť.
Z pohľadu psychosomatiky si môžu rodičia skúsiť odpovedať na tieto otázky:
- Na čom naše dieťa pevne lipne?
- Čo nedokáže stráviť?
- Kde mu chýba istota?
- Kde a ako môže nájsť svoju vnútornú istotu?
- V čom sa príliš málo prejavuje?
- Čoho potrebuje viac?
- Akej straty sa najviac obáva?
Zadržiavanie kakania nie je vôbec ojedinelý problém. Naopak, v praxi sa s ním stretávame veľmi často. Mnohé odplienkované deti odmietajú kakať do nočníka. To vedie prirodzene k zadržiavaniu stolice. Deti vyčkávajú na plienku, aby sa do nej vykakali alebo kakajú do spodného prádla. Jednou z najčastejších príčin je negatívna skúsenosť s kakaním - napríklad zápcha. Pri zápche je pre dieťatko veľakrát kakanie bolestivé a práve preto dieťatko odmieta kakať, lebo si spája kakanie s bolesťou a naučí sa ho vedome zadržiavať. Inou príčinou je aj tlak zo strany rodičov (ale aj starých rodičov) počas odplienkovania. Sem patria situácie, keď dieťatko trestáme, kričíme naň, hovoríme mu, čo musí, čo by už malo vedieť, porovnávame ho s inými deťmi a pod. Pozor tiež na to, ako sa o kakaní vyjadrujete v prítomnosti dieťatka.
Niektoré deti sú tak veľmi zvyknuté na plienku, že sa boja kakať bez plienky. Plienka im dáva pocit bezpečia a istoty. Nočník naopak na niektoré deti pôsobí hrozivo, čo je pre kakanie kontraproduktívne. Ak už máte dieťatko, ktoré vedome zadržiava kakanie, tak treba chápať, že problém je komplexnejší.
Správna poloha pri vyprázdňovaní
Je dôležité dbať na správnu polohu dieťaťa pri vyprázdňovaní. Táto poloha dáva dieťatku stabilitu a je prirodzenejšia pre vyprázdnenie. V správnej pozícii sú chodidlá dieťatka opreté celou plochou o pevnú podložku. Ak máte nočník v správnej „výške“, dieťatku sa to podarí docieliť prirodzene a to položením chodidiel na zem. Ak dávate dieťatko kakať na záchod s redukciou, použite stolček/schodík vo vhodnej výške. Nohy má mať dieťatko skrčené, nie vystreté a nemajú mu ani visieť vo vzduchu. Odsledujte si, že kolená dieťatka sú mierne vyššie ako panva. V pozícii, keď dieťatko sedí, je pre uľahčenie vyprázdňovania najideálnejšie, keď sú kolená nad úrovňou bedier, približne ako v pozícii, keď si dieťatko čupne.
Ako som spomínala vyššie, zadržiavanie kakania veľakrát súvisí s tým, že dieťatko sa obáva bolesti. Bolesť minimalizujete aj tým, že dieťatko sa pri vykonávaní potreby uvoľní. Najlepšie urobíte, ak zvolíte zábavnú formu. K takýmto činnostiam patrí napríklad fúkanie cez slamku do pohára s vodou, fúkanie balónu, bublifuku a pod.
Zápcha u dojčiat a batoliat: Čo je normálne a kedy sa obávať?
Zápcha u bábätiek - dojčiat či batoliat patrí k pomerne častým problémom. Podobne ako u dospelých sa zápcha prejavuje zastavením alebo radikálnym znížením frekvencie vyprázdňovania. Aj u detí tento stav vyvoláva pocit výrazného diskomfortu. Bolesti bruška, strata chuti do jedla, plačlivosť či horší spánok. To všetko môže mať na svedomí zápcha u bábätka.
Frekvencia vyprázdňovania u detí je veľmi individuálna. Niektoré deti kakajú trikrát denne, iné len raz za dva-tri dni. Ak sa dieťa vyprázdňuje menej často, nemusí to hneď znamenať, že trpí zápchou. Zápcha je definovaná ako zriedkavé vyprázdňovanie (v intervaloch dlhších ako 72 hodín), pričom stolica je tuhá, tvrdá a môže byť spojená s bolesťami.
Viac ako 90 % detí má skúsenosť s funkčnou zápchou. Existuje mnoho príčin, prečo dieťa tlačí pri kakaní. Medzi najčastejšie patria:
- Psychický blok: Zápcha môže byť psychosomatickým prejavom, reakciou dieťaťa na stres alebo zmenu (napr. hádky rodičov, rozvod, nástup do škôlky, cestovanie).
- Zlá strava: Nepravidelná strava, nevhodná kombinácia potravín a nedostatok vlákniny môžu viesť k zápche.
- Dehydratácia: Nedostatok tekutín spôsobuje, že stolica je tvrdšia a ťažšie sa vyprázdňuje.
- Užívanie liekov: Niekoľko liekov (napr. proti bolesti, vitamín železo) môže spôsobovať zápchu.
- Nesprávna príprava umelého mlieka: Nesprávne riedenie alebo striedanie rôznych typov umelého mlieka môže viesť k problémom s vyprázdňovaním.
- Nedostatok pohybu: Sedavý spôsob života spomaľuje peristaltiku čriev.
- Zdravotné problémy: Neurologické, endokrinné alebo gastroenterologické ochorenia môžu byť príčinou zápchy.
Ako rozpoznať zápchu u detí:Rodičia si zvyčajne rýchlo všimnú, keď sa dieťa „pučí“, krčí, snaží sa tlačiť a plače. Avšak, nie vždy ide o zápchu. Môže ísť len o proces učenia sa vyprázdňovať. Medzi príznaky zápchy u detí patria:
- Tvrdá, suchá stolica a bolestivé vyprázdňovanie.
- Krv v okolí konečníka v dôsledku namáhavého vyprázdňovania.
- Zadržiavanie stolice, strach a stres z vyprázdňovania.
- Strata chuti do jedla.
- Podráždené správanie.
- Únik stolice.
Kedy navštíviť lekára:Väčšinu prípadov zápchy u detí je možné vyriešiť doma. Avšak, ak sa objavia závažnejšie príznaky, je vhodné navštíviť lekára. Medzi tieto príznaky patria: horúčka, krv v stolici, úplné odmietanie jedla, strata hmotnosti, bolesti počas pohybu čriev, zvracanie, časť čreva vychádzajúca von z konečníka (prolaps rekta), brušné vydutiny, zápcha trvajúca dlhšie ako 2 týždne.
Metódy pomoci pri zápche a psychických blokoch
Existuje mnoho spôsobov, ako pomôcť dieťaťu pri zápche. Tieto metódy sú účinné najmä ako prevencia, ale aj ako domáce riešenie v prípade psychického bloku alebo zlej životosprávy.
- Pravidelná strava: Raňajky by sa nemali vynechávať, pretože prvé jedlo dňa ovplyvňuje pohyb čriev.
- Dostatok vlákniny: Strava by mala obsahovať dostatok ovocia a zeleniny. Potraviny s vysokým obsahom vlákniny sú napr. pšeničné otruby, sušené slivky, ovsené vločky a pod.
- Dostatok tekutín: Dieťa by malo piť pravidelne, najlepšie čistú vodu. Sladené nápoje a džúsy nie sú vhodné.
- Pohyb: Pravidelný pohyb je dôležitý pre správnu činnosť čriev.
- Masírovanie bruška: U bábätiek je vhodné masírovať bruško v smere hodinových ručičiek.
- Nácvik vyprázdňovania: U detí, ktoré sa učia na záchod, je dôležité vytvoriť príjemné prostredie a nenútiť ich.
- Nenútiť, netrestať, pochváliť: Deti by sa nemali nútiť ani trestať za problémy s vyprázdňovaním.
- Probiotiká: Probiotiká zlepšujú črevnú mikroflóru.
- Teplý kúpeľ: Teplý kúpeľ môže podporiť pohyby čriev.
- Úprava stravy s dostatkom vlákniny: Všeobecnou radou pri zápche je zvýšiť príjem vlákniny. Pre menšie deti sa odporúča jesť 20 gramov vlákniny denne.
- Skúsenosti Mamičiek: Mnohé mamičky sa podelili o svoje skúsenosti s problémami s vyprázdňovaním u svojich detí.
Konkrétne príklady a rady pre rodičov
Prípad Moniky a jej syna Janka ukazuje, ako môže nástup do škôlky spustiť problémy s vyprázdňovaním, ktoré sa však po niekoľkých mesiacoch trpezlivosti a zmeny prístupu rodičov vyriešia. Dôležité je pochopiť, že dieťa nám chce niečo povedať a reagovať na jeho potreby s empatiou.
V prípade bábätka, ktoré sa nevie vykakať, je dôležité zistiť, či ide skutočne o zápchu. Výlučne dojčené deti nemusia kakať aj týždeň a stále ide o normálnu vec. Ak dieťa trpí zápchou, bude mať malé, suché bobčeky a bude sa veľmi namáhať, kým ich vytlačí von. Zároveň ho bude bolieť bruško.
Ako pomôcť bábätku kakať:
- Masírujte bruško v smere hodinových ručičiek.
- Urobte bábätku teplý kúpeľ.
- Použite nahrievací vankúšik s čerešňovými kôstkami.
- Kŕmte dieťatko na viackrát.
- Ak dieťa dojčíte, zvážte úpravu vášho jedálnička (napr. vylúčenie ryže, varenej mrkvy, banánov a čokolády).
Pri zavádzaní príkrmov je dôležité sledovať reakcie dieťaťa a postupne meniť skladbu stravy. Niekedy je vhodné vrátiť sa na pár dní len k dojčeniu a potom začať s príkrmami inak. Zmena v kakaní nesúvisí s dojčením, ale so zavádzaním príkrmov. Špeciálne príkrmy typu „samotná mrkva“ a podobne majú potenciál spôsobovať tvrdšiu stolicu, prípadne zápchu.
V prípade, že dieťa odmieta kakať už aj do plienky a prejavuje strach, je dôležité nepridávať ďalší tlak. Sústrediť sa na vytvorenie bezpečného prostredia a postupne dieťa povzbudzovať. V prípade, že dieťa má problémy s jedením, je potrebné hľadať spôsoby, ako mu jedlo spestriť a urobiť z neho príjemný zážitok.
Pochopenie psychologických aspektov problémov s vyprázdňovaním u detí je kľúčové pre ich úspešné riešenie. Trpezlivosť, empatia a otvorená komunikácia s dieťaťom sú najdôležitejšími nástrojmi rodičov.