Vývoj dieťaťa je fascinujúci proces, ktorý začína už v lone matky a pokračuje neuveriteľným tempom počas prvých rokov života. Mozog, tento komplexný orgán, prechádza od narodenia do troch rokov úžasným vývinom, pričom každú sekundu vytvorí asi 700 nových neurónových prepojení. Tento proces je ovplyvnený mnohými faktormi - prostredím, výživou a vzťahmi dieťaťa. Nestačí len jeden z nich; všetko hrá svoju rolu.
Kritické obdobia vo vývine mozgu: Detsvo ako kľúčová fáza
Istý výber aktívnych nervových dráh v našom mozgu sa deje počas celého života, no úplne najviac v našom detstve. Štúdie na zvieratách dokázali, že existujú isté vývinové obdobia, kedy sú mláďatá zvlášť vnímavé na podnety z prostredia. Napríklad novorodené mačičky musia mať prístup k normálnemu zrakovému podnetu, inak ich zrak ostane natrvalo poškodený. Alebo malé opičky potrebujú intenzívny sociálny kontakt počas prvých šiestich mesiacov života, inak sú až extrémne emocionálne narušené. Aj mozog dieťaťa potrebuje podnety. Podobné kritické obdobia sú aj v ľudskom vývine, aj keď si nie sme úplne istí presnou dĺžkou ich trvania. Deti po narodení potrebujú normálne zrakové podnety, inak ich zrak môže ostať trvalo poškodený. Vývin reči významne závisí od slovných podnetov (alebo od znakovej reči, ak sa jedná o dieťa s poruchou sluchu) v prvých rokoch života, inak môže byť reč dieťaťa veľmi oneskorená, až poškodená.
Gény verzus prostredie: Spolupráca pri formovaní mozgu
Pri každom posune vo vývine mozgu tieto dve „oblasti“ - gény a prostredie - spolupracujú, ale každá z nich má rozdielnu úlohu. Veľmi zjednodušene by sme mohli povedať, že gény sú zodpovedné za základné prepojenia neurónov a prepojenie jednotlivých častí mozgu. Ale zážitky a prostredie dieťaťa prispievajú k akémusi jemnému a citlivému vyladeniu týchto prepojení. Tak napomáhajú deťom prispôsobiť sa konkrétnym okolnostiam - geografickým, kultúrnym, rodinným, školským - ktoré sa ich týkajú, v ktorých žijú. Napríklad každý z nás sa narodil s predpokladom - možnosťami naučiť sa reč. Náš mozog je naprogramovaný tak, aby rozoznal ľudskú reč, aby rozlíšil rozdiely medzi zvukmi reči, aby kládol slová tak, aby dávali význam a aby pochopil pravidlá gramatiky. Ale to, ako sa dieťa konkrétny jazyk naučí, aká bude jeho slovná zásoba, prízvuk, dialekt ovplyvňuje jeho sociálne prostredie, v ktorom vyrastá. To sú hodiny a hodiny, ktoré dieťa strávilo (ešte aj pred narodením) počúvaním druhých ľudí a rozprávaním s nimi. Genetický materiál je teda potrebný, ale DNA samotná dieťa rozprávať nenaučí.
Výživa: Palivo pre rastúci mozog
Mozog je najcitlivejší na výživu od počatia do približne dvoch rokov života. Deti, ktoré sú podvyživené - nie slabí jedáci, ale deti s vážnym nedostatkom kalórií a proteínov v strave, sa vyvíjajú neprimerane - fyzicky i psychicky. Ich mozog je menší než u dobre živených detí, vytvára sa menej spojov a menej myelínovej vrstvy. Tieto deti potom zaostávajú kognitívne, motoricky, majú nižšie IQ a horšie školské výsledky.
Od počatia: Začiatky vývoja mozgu
Začína sa veľmi skoro v tehotenstve, s formovaním neurónovej trubice - prvého nervového tkaniva, ktoré vyzerá ako dážďovka a tiahne sa po celej zadnej časti embrya. Trubica sa vytvorí z neuronálneho „taniera“, ktorý sa začína formovať len 16 dní po oplodnení. Tento tanier rastie, formuje sa do trubice, ktorá je po 27 dňoch od počatia pripravená sa premeniť na mozog a miechu dieťaťa. V piatom týždni po počatí sa začínajú v budúcej mieche tvoriť prvé spoje medzi neurónmi. Od šiesteho týždňa tieto nervové spoje umožnia prvé pohyby telíčka dieťatka - vlnenie celého tela. Ďalšie pohyby nasledujú v krátkom čase, do konca prvého trimestra je repertoár pohybov dieťaťa pomerne široký, napriek tomu, že ich tehotná žena ešte obvykle necíti.
Po narodení: Nezrelé časti, ale obrovský potenciál
Hoci má mozog za sebou po deviatich mesiacoch v brušku až dramatický vývin, pri narodení sú pomerne dobre vyvinuté len miecha a mozgový kmeň. Ostatné časti sú ešte pomerne nezrelé. Všetko, čo dieťa robí - pohyby, plač, kŕmenie, je ovládané prevažne mozgovým kmeňom. Vývin mozgu bude pri pravidelných poradniach sledovať váš pediater, keď bude robiť skúšky výbavnosti rôznych reflexov, napr. Morovho. Príroda to zariadila tak, aby sa spodná časť mozgu a mozgová kôra mohli vyvíjať v pokoji, v pomalšom tempe, s maximálnym využitím zážitkov a podnetov, ktoré dieťa dostáva po narodení a ktoré tak začínajú formovať jeho vznikajúcu myseľ. Preto je dobré vedieť, ako môžete vy ako rodičia vývin mozgu vášho dieťaťa podporiť.
Prvý rok života: Mesiac po mesiaci vývoja
1. mesiac: Novorodenec už po prvom mesiaci vykazuje značné zmeny v psychomotorickom vývoji. Hoci stále leží, začína kopať nohami a hýbe rukami. Paže má zvyčajne ohnuté a ruky zovreté v päsť, postupne by malo byť schopné prsty uvoľniť a dlaň aspoň nakrátko roztvoriť. Potom, čo mu do dlane vložíte prst, prejavuje sa úchopový reflex. Typická je poloha ležmo, pričom dieťa dokáže mierne nadvihnúť hlavičku a reagovať na podnety - otáčať sa za nimi hlavou. Ľah na brušku je v tomto veku pre dieťa nepohodlný, pretože ešte nemá vyvinuté všetky svaly, vhodný je len pod dohľadom. Bábätko dokáže vnímať tvár matky a reagovať na cudzie tváre, pohyby kútikov úst značia úsmev, časté je mrkanie. Ako komunikačný nástroj slúži plač, deti často výdatne plačú, čím vyjadrujú svoje požiadavky - hlad, túžbu po spánku či po kontakte s mamou.
2. mesiac: U dvojmesačného dojčaťa sa rozvíja jemná a hrubá motorika. Dlane sú buď pootvorené, alebo otvorené a prsty sú ohybnejšie, dieťa už dokáže nakrátko udržať v ruke predmet. Pri ležaní na brušku dokáže zdvihnúť hlavičku a otočiť ju konkrétnym smerom, pričom ide o izolovaný pohyb. Dojča sa teda neotáča hrudníkom a celým telom, ale len hlavou. Pri ležaní na chrbte často pozoruje svoje ruky, často si vkladá prsty či celé päste do úst a oblizuje si ich. Už dokáže spájať ruky, čo značí súhru oboch hemisfér mozgu. Spevňuje sa mu brušné svalstvo, pri ležaní na chrbte dokáže dvíhať nožičky a udržať ich chvíľu vo vzduchu. Badať snahu načahovať sa za predmetmi v jeho ohniskovej vzdialenosti, hoci ešte ich nedokáže dobre uchopiť. Na komunikáciu už neslúži len plač, ale aj úsmev a grimasy. Bábätko sa dožaduje interakcie (očný kontakt, dotyky, nosenie na rukách), vníma zvuky a melódie. Rozpoznáva hlasy rodičov a pôvodcu zvuku vyhľadáva očami.
3. mesiac: V tomto veku sa vytráca typické ohnutie končatín v kĺboch, ruky aj nohy sú natiahnuté a nie je badateľný výrazný ohyb v lakti ani v kolene. Pohyby sú plynulejšie a cielenejšie. Koncom 3. mesiaca sa dieťa učí ovládať pohyby hlavou, už dokáže mať hlavu počas bdenia v strednej polohe väčšinu času, pretočenú na jednu stranu ju má predovšetkým v spánku. V polohe na bruchu dokáže hlavu zdvihnúť o 90 ° na viac ako 10 minút a dokáže ju v tejto polohe bez problémov otáčať zo strany na stranu. Dlane má pri ležaní otvorené, snaží sa načahovať za predmetmi a uchopovať ich. Dieťa často skúma svoje ruky, dvíha ich, obzerá a vkladá si ich do úst (vedomý pohyb). U 3-mesačného bábätka je typické slinenie, keďže sa aktivujú slinné žľazy. Časté je vzájomné chytanie rúk, dieťa jednou rukou uchopuje druhú. Koncom 3. mesiaca už bábätko dokáže ovládať svalstvo hornej časti trupu a niektoré deti sa dokážu otočiť z ľahu na chrbte na bok. V polohe na brušku dochádza k „paseniu koníkov“. Dieťa začína symetricky držať telo, dokáže sa vzoprieť na rukách bez toho, aby používalo lakte, vzpriamiť chrbticu a zodvihnúť hlavu, pričom ňou otáča do strán a reaguje na podnety (prvé vzpriamenie).
4. mesiac: Pohyby hlavy sú u 4-mesačného bábätka veľmi dobré, pohybuje ňou na všetky strany vo väčšom rozsahu. Hlavu dokáže v polohe ľahu zakloniť a pozrieť sa očami hore. Hrudné svalstvo je vyvinutejšie a pri pohyboch lavičky hore sa nadvihuje aj hrudník. Väčšina detí zvláda pri polohe na chrbte pohyb hlavičkou smerom nadol, teda brada smeruje k hrudi a dieťa pozoruje svoje nohy. Bábätko sa dokáže pretočiť bez pomoci na bok a postupne aj na bruško i bez vašej pomoci. Stále je však prítomný predklon, ktorý je škodlivý pre chrbticu a bedrovú časť. Silnie taktiež úchop ruky a zvýrazňuje sa snaha o uchopovanie predmetov. Bábätko už netestuje ústami len ruky, ale aj hračky a všetko, čo sa mu dostane do rúk. Rozvinutá je koordinácia očí a rúk - dieťa dokáže manipulovať s predmetmi, ktoré vidí.
Míľniky vývoja dieťaťa v prvom roku
5. mesiac: Koordinácia očí, rúk a úst sa zdokonaľuje. Dieťa dokáže uchopiť predmet, ktorý ho zaujme, oboma rukami a dať si ho do úst, pričom drží zdvihnutú hlavu a hruď. V ľahu na brušku dokáže urobiť lietadielko, obe ruky upaží súčasne, zanoží nohy a zdvihne vysoko hlavu, chrbátik sa mu prehne. Dokáže taktiež pritiahnuť jednu nožičku pod bruško. Z ľahu na chrbte sa dokáže dieťa aktívne otočiť do ľahu na brušku a sem-tam sa mu podarí sa pretočiť aj naspäť. Už si nechytá len ruky, ale aj nohy a vkladá si ich do úst. Úchop je natoľko silný, že keď sa dieťa chytí dospelého, dokáže sa takmer samo pritiahnuť do sedu. Pri hovorení na dieťa ono aktívne hľadá osobu, ktorá naňho hovorí. Dokáže opakovať slabiky, preto je vhodné učiť drobca zvuky zvieratiek.
6. mesiac: Polročné dieťatko vás dokáže svojím pohybom prekvapiť. Už ho nie je vhodné nechávať osamote na posteli či prebaľovacom pulte. Väčšina detí sa dokáže pretáčať z chrbátika na bruško a naopak. Dokáže sa samo pritiahnuť do sedu a aj do stoja. Ak dieťaťu podáte prsty, prehne sa a automaticky prechádza z ľahu do stoja na nohách. Má natoľko silný úchop, že sa dokáže na nohách chvíľu udržať. Nezriedka sa v tomto veku vie dieťa plaziť za pomoci rúk, ale aj zdvihnúť do sedu a dokáže chvíľu sedieť bez opory. Predmety si vie zámerne prekladať z ruky do ruky, vďaka čomu ich vie otáčať a uchopovať v rôznych polohách. Očami dokáže pohybovať jedným smerom, takže sa vie sústrediť na všetko, čo ho zaujme. Dotýka sa zrkadla, ak v ňom vidí svoj odraz, obzerá si obrázky v knihách a profiluje sa jeho vkus.
7. mesiac: V tomto veku si dieťa neosvojuje pohybové zručnosti jednotlivých častí tela, ale do pohybu zapája celé telo, napr. lezenie alebo plazenie. Stavia sa na všetky 4, rozhojdáva sa a snaží sa pohybovať dopredu. Postoj je už istý, avšak dieťa ešte nechodí. Sedí samo, zatiaľ len v predklone a opiera sa o ruky. Bábätko dokáže uchopovať aj malé predmety, avšak na úchop už nepoužíva všetky prsty. Cvičí si tzv. pinzetový úchop - používa ukazovák a palec. Vie držať v každej ruke jeden predmet, pričom si dokáže do druhej ruky zobrať predmet bez toho, aby pustilo ten, ktorý už drží, a vykonáva nimi pohyby. Pohyby sa spresňujú a dieťa dokáže buchnúť do iného predmetu. Dieťa vyslovuje dvojhlasné slabiky (ešte nejde o vedomé vyslovovanie slov, len opakovanie slabík) a už rozumie viacerým slovám. Reaguje napr. na riekanky a hry, rozvíja si pasívnu slovnú zásobu, zlepšuje porozumenie. Na známe osoby reaguje úsmevom a naťahovaním rúk, na tie, ktoré sa mu nepáčia, grimasami a plačom.
8. mesiac: Vývoj bábätka napreduje, v 8. mesiaci sa zdokonaľuje jeho pohybový aparát a zlepšuje porozumenie. Dieťatko je v tomto veku veľmi aktívne - lezie, čím si cvičí celé telo, zlepšuje sa jeho schopnosť sedieť a začína sa stavať. Túto schopnosť si trénuje, zo začiatku si s ňou nevie poradiť, ale rýchlo si ju osvojí a cvičí ju. Najprv stojí nepohnute, potom začne prenášať váhu z nohy na nohu. Státie kombinuje s lezením po štyroch a je veľmi rýchle. Jemná motorika sa zlepšuje, dieťa rozoznáva špecifické vlastnosti jednotlivých predmetov. Inak sa hrá s kockou, inak s loptičkou, inak s fľašou (otáča ju, aby kvapkala). Dieťa duplikuje slabiky a často vytvára prvé „slová“ - ham-ham, ma-ma, ta-ta a pod., pričom už ich spája s danou vecou - ham-ham asociuje jedlo, ma-ma či ta-ta rodiča.
9. mesiac: V tomto veku je najvýraznejšou aktivitou pohyb. Dieťa je rado na všetkých 4, pohojdáva sa, lozí, sedí samostatne. Ľah na chrbátiku už nie je obľúbený, dieťa sa rado dáva do polohy na brušku a často sa otáča. Vzpriamený postoj je samozrejmosťou, dieťa sa prichytáva nábytku alebo ohrádky, pokúša sa chodiť. Robí úkroky, teda kroky bokom. Učí sa dvíhať predmety zo zeme, pričom sa jednou rukou drží nábytku. Uchopovanie je bezproblémové v rôznych polohách - v stoji, sede, na chrbáte i bruchu. Pohyb rúk je cielený a dieťa dokáže predmet uchopiť špičkami prstov. 9-mesačné dieťa sa učí nesúmerným pohybom, teda robiť rôzne pohyby rukami, napr. v jednej držať predmet a druhou doň búchať. Už vie predmety vkladať do nádob a otvorov, postaviť ich na stôl. Predmety nedokáže pustiť vedome, skôr ide o náhodný pohyb. Avšak rado nimi hádže a sleduje, kam letia. Pribúda počet slovíčok a citosloviec, pričom ich dieťatko spája s danou vecou.
10. mesiac: Lozenie po štyroch alebo plazenie je obľúbenou činnosťou 10-mesačného drobca. Štveranie na gauč, nábytok a schody preň predstavuje zábavu. Sedenie už dokonale ovláda, preto vyhľadáva iné aktivity. Samozrejmosťou je štvornožkovanie, chodenie ešte nie je úplne bežné, stále dochádza k jeho pokusom. Dieťa chodí okolo nábytku a stále sa ho pevne drží. Na nohy sa stavia aktívne, pričom sa dokáže bezpečne cez kolená dostať na zem. Koncom palca a ukazováka dokáže uchopovať drobné predmety, úchop uvoľňuje vedome. Dieťa si rozpráva samo pre seba, pričom napodobňuje dospelých melódiou reči, mimikou a gestikuláciou. Vyslovuje prvé aktívne slová, ako mama či tata.
11. mesiac: Z lezúňa sa v 11. mesiacoch pomaly stáva chodec, pričom kroky už nerobí len okolo nábytku, ale aj do priestoru. Zo začiatku najmä s pomocou rodičov. Okrem chodenia sa učí aj „bezpečne“ padať. Dieťa sa vie samo postaviť a v stoji vydrží dlhšiu dobu. Často sa jednou rukou drží a druhou sa napr. hrá. Postupne získava stabilitu a naberá odvahu robiť kroky bez pomoci. Zvyčajne dochádza v tomto veku k úkrokom do strán a pohybovaniu sa za predmetmi, niektoré deti však dokážu urobiť zopár krokov aj bez pomoci, je to individuálne. Dieťa rado napodobňuje svoje okolie, upratuje ako mama, majstruje ako tato. Deti rady skúmajú a tvoria, rozvíja sa ich predstavivosť. Poznajú už svoje telo a vedia ukázať na jednotlivé časti (oko, nos, ucho, ústa atď.). Taktiež už na veci ukazujú prstom a vedia, že ak na predmet ukážu a rodičia mu ho dajú, dosiahnu svoje, ide o spôsob komunikácie. Pri napodobovaní a opakovaní sa zlepšuje ich motorika, zraková koordinácia, úchop, sluch i reč. Váš drobec si stále viac uvedomuje svoje ja, preto je stále potrebné učiť ho, čo je dovolené a čo nie. V 11. mesiaci dieťa vie spolupracovať (pri jedení či obliekaní) a nasáva všetky informácie. Aktívne si rozširuje slovnú zásobu, preto je vhodné, aby ste mu vysvetľovali, čo a prečo robíte, pomenúvali veci.
12. mesiac: Za prvý rok vývoja nastal v psychomotorike bábätka výrazný posun. Zlepšila sa jemná (pohyby rúk a úchopy) i hrubá motorika (lozenie, sedenie, chodenie), rozvoj reči i sociálna oblasť. Dieťa dokáže stáť a pri držaní sa nábytku sa vie postaviť na špičky alebo na jednu nohu. Vie robiť samostatné kroky, zo stoja sa opatrne posadiť a zas postaviť. Úchop býva pevný, dieťa sa dokáže voľne visiac držať na vašich rukách či na hrazde. Rozvinuté pohyby ruky svedčia o rozvíjajúcom sa intelekte a narastajúcich skúsenostiach dieťaťa. Mnohé deti si v 12 mesiacoch veselo džavocú, iné nad slovami pred vyslovením ešte len premýšľajú.
Podpora zdravého vývoja: Hra, stimulácia a prirodzené tempo
Najlepšia podpora pre dieťa je nechať ho objavovať a učiť sa vlastným tempom. Základné kroky, ktoré môžete ako rodičia urobiť, zahŕňajú:
- Poskytnúť dostatok priestoru: Umožnite dieťaťu voľný pohyb, kde môže skúmať svoje telo a nové pohyby bez prekážok.
- Vyhnúť sa predčasnému umelému sedeniu alebo podopieraniu: Tieto činnosti narušujú prirodzený vývoj svalov.
- Povzbudiť k pohybu: Používajte hračky, ktoré podporujú plazenie a štvornožkovanie, namiesto sedenia.
- Sledovať, ale nezasahovať: Každý pohyb, aj keď sa nám zdá nešikovný, je pre dieťa dôležitý a učí sa z neho.
- Čítanie: S každým slovom, ktoré vychádza z vašich úst, si dieťatko dopĺňa v mozgu bohatú sieť slov, ktoré sú základnou stavebnou jednotkou pre jazyk. Zároveň sa posilňuje puto rodič - dieťa. Čítanie má obrovský vplyv na bohatú slovnú zásobu v neskoršom veku.
- Hra: Hra je pre rozvoj mozgu dieťatka nevyhnutná. Vďaka hre deti skúmajú svet, ktorý ich obklopuje, testujú, ako veci fungujú, precvičujú si zručnosti.
- Správna výživa: Pre mozog je správna výživa veľmi dôležitá. Nedostatok kalórií, bielkovín a vitamínov sa odráža nielen na fyzickom vzraste, ale aj na mentálnom zdraví.
- Spánok: Počas spánku sa v mozgu deje množstvo procesov a dieťatko spracováva množstvo zážitkov, ktoré počas dňa zažilo.
Je dôležité si uvedomiť, že každý zásah do prirodzených fáz vývoja môže ovplyvniť nielen fyzický, ale aj neurologický vývoj dieťaťa. Neexistuje dôvod, aby rodičia urýchľovali pohybový vývoj svojich detí. Namiesto porovnávania s inými bábätkami alebo snahy "predbehnúť" vývojové míľniky je lepšie nechať dieťa prirodzene objavovať svet a svoje schopnosti. Zdravé telo a pevný základ pre ďalší život sa budujú postupne a vyvážene, bez potreby vonkajších zásahov.
Vývoj po treťom roku: Pokračujúce formovanie osobnosti a schopností
Medzi 25. až 30. mesiacom veku už vaše dieťatko zvláda jazdu na trojkolke alebo bicykli s postrannými kolieskami, dokáže navliekať koráliky na špagát, obliecť a vyzliecť si nohavice, alebo si rozopnúť kabátik. V oblasti hrubej motoriky by malo dokázať poskakovať znožmo, odraziť sa od zeme a vyskočiť do vzduchu. Deti od dvoch rokov milujú jazdu na trojkolkách či bicykloch s postrannými kolieskami. V oblasti jemnej motoriky by malo dieťa zvládnuť navliekanie korálikov na povrázok, prestrkovanie povrázku cez dierky, prevliekanie gombíka cez gombíkovú dierku. Kresba dieťaťa je ďaleko upravenejšia. Dieťa by malo zvládnuť namaľovať tzv. "hlavonožce" a tiež namaľovať zatvorený kruh. Pri hre s kockami by malo byť dieťa schopné postaviť vežu z 8 kociek, alebo postaviť vlak z 3 kociek bez komína.
Osobnosť vášho dieťaťa je už zreteľná. Všetko, čo robí, je pre neho testom k poznaniu úspechu, schopností a možností, poznaniu samého seba prostredníctvom toho, čo je už schopné samostatne a úspešne urobiť. Bude sa snažiť vám všemožne pomáhať a mnohokrát aj v činnostiach, ktoré sú pre neho nebezpečné. V každej takejto situácii by sme mali prispôsobiť činnosť dieťaťu, bez toho, aby sme ho od činnosti odrádzali. Úspech je pre dieťa v tomto období podstatný, najmä pre zlepšovanie zručností, posilňuje pocit hrdosti a uspokojenia. Bude tiež schopné konať samo za seba. Dôležité je tiež učiť dieťa zodpovednosti: malo by na seba brať vinu, po sebe upratať neporiadok, naučiť sa hovoriť "prepáč" a rešpektovať práva iných.
V oblasti reči, ak čítate deťom knižky a zámerne vyberáte detskú literatúru so zložitejšou slovnou zásobou, bude sa pravdepodobne vývoj reči u vášho dieťaťa rozvíjať rýchlejšie. Deti s nižšou zásobou slov majú aktívnu slovnú zásobu 200 - 300 slov a používajú jednoduchú gramatiku. Deti s vyššou aktívnou zásobou slov majú až trojnásobnú zásobu, vie riadne skloňovať a časovať a seba označujú ako "ja". Deti v tomto veku milujú tzv. "jazykové rituály" ako je počúvanie rovnakého príbehu stále dokola. Dieťa dokáže používať slovíčka, ktoré majú niečo spoločné s časom (minulosť, prítomnosť, budúcnosť). V tomto veku by malo zvládnuť udať svoje plné meno a môže zvládnuť povedať, kde približne býva.
Hoci sa v prvých troch rokoch dieťatka vyvíja skutočne veľká časť mozgu, neznamená to, že sfúknutím troch sviečok na torte sa celý tento proces zastaví. Oblasti mozgu, ktoré sú zodpovedné za sociálne, emocionálne a kognitívne schopnosti, sa v skutočnosti vyvíjajú aj v období dospievania a ranej dospelosti. Preto na to nezabúdajte a neustále pracujte na rozvoji svojho dieťatka a na vytváraní láskyplných a bezpečných vzťahových väzieb vo svojej rodine.