Adaptácia do nového prostredia, najmä pre malé deti, môže byť náročná emocionálna skúsenosť. Keď vaše dieťa začne chodiť do škôlky, je dôležité poskytnúť mu podporu a uľahčiť mu prechod do tejto novej fázy jeho života. Myslite aj na to, že každé dieťa je iné, a preto aj samotný proces adaptácie, ako aj jeho dĺžka, je veľmi individuálna. Netreba sa znepokojovať, keď to práve vášmu drobcovi ide o niečo pomalšie. Radi by sme vám sprostredkovali naše skúsenosti, ktoré vedia dieťatku situáciu uľahčiť.
Psychomotorický vývin a pripravenosť na škôlku
Psychomotorický vývin dieťaťa v prvých rokoch života je mimoriadne dynamický a individuálny proces. Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom, pričom prechádza fyzickým, emocionálnym, sociálnym a kognitívnym rozvojom. Jedným z kľúčových momentov v tomto období je adaptácia na nové prostredie, čo je obzvlášť dôležité okolo prvého roku života, keď dieťa začína objavovať svet a stáva sa nezávislejším.
Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života a zahŕňa fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj. Tento vývin sa líši od dieťaťa k dieťaťu, avšak existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými prechádza.
Prvé mesiace života: Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi. Dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre. Dieťa dokáže rozpoznať hlas matky a reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku. Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom.
V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím. Dieťa stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou. Dieťa začína reagovať úsmevom na rodičov a napodobňuje ich mimiku. Vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie, čím komunikuje s okolím.
Aktívne objavovanie sveta: V tomto období sa dieťa stáva aktívnejším a lepšie sa zapája do diania okolo seba. Dieťa sa začína otáčať z bruška na chrbát a skúma objekty pomocou uchopovania. Sleduje a skúma tvar a textúru predmetov, čím sa zlepšuje jeho schopnosť koordinácie. Dieťa sa učí sedieť s oporou a začína sa plaziť. Zlepšuje schopnosť uchopovať predmety oboma rukami, čo podporuje rozvoj jemnej motoriky. Dieťa sa smeje, reaguje na svoje meno a začína používať jednoduché gestá, ako je mávanie. Dieťa sa učí sedieť bez opory a začína viac skúmať svoje okolie. Dieťa sedí samostatne a pokúša sa loziť. Jemná motorika sa zlepšuje, čo umožňuje dieťaťu lepšie manipulovať s malými predmetmi. Dieťa začína chápať význam niektorých slov a reaguje na jednoduché pokyny.
Prvé kroky a slová: Dieťa v tomto období skúša prvé kroky, pričom sa opiera o nábytok alebo pomocné predmety. Dieťa sa učí stáť s oporou a vykonáva prvé kroky s pomocou. Dieťa začína používať jednoduché slová ako „mama“ alebo „tata“ a chápe základné pokyny. Deti v tomto období začínajú robiť prvé samostatné kroky a objavujú svet novými spôsobmi. Dieťa dokáže chodiť s malou oporou alebo samostatne. Dieťa sa stáva sebavedomejším, začína vyjadrovať svoje potreby slovami a je aktívne v interakciách s blízkymi. Dieťa sa stáva nezávislejším a viac objavuje svoje okolie. Dieťa sa učí chodiť po schodoch s oporou a skúša stavať veže z kociek, čím zlepšuje svoju jemnú motoriku. Dieťa rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov a prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít, ako napríklad kŕmenie bábiky.
Rozvoj v neskoršom veku: Dieťa sa stáva zvedavejším a zapája sa do rôznych hier a sociálnych aktivít. Dieťa sa stáva pohyblivejším, dokáže kopnúť do lopty a kreslí prvé jednoduché čmáranice. Dieťa napodobňuje činnosti dospelých, rozvíja schopnosť spolupracovať a začína chápať koncept zdieľania. V tomto období dieťa výrazne rozširuje slovnú zásobu a začína tvoriť krátke vety. Dieťa dokáže behať, skákať a používať príbor pri jedle. Dieťa rozumie jednoduchým otázkam, vie vyjadriť svoje potreby a začína chápať pojmy ako „nebezpečné“. V tomto období sa dieťa intenzívnejšie zapája do tvorivých hier a začína využívať svoju predstavivosť. Dieťa zlepšuje svoje pohyby a zvláda chôdzu po schodoch s pomocou. Dieťa sa hrá s ostatnými deťmi, začína riešiť konflikty a chápe základné pravidlá spolupráce. Dieťa zlepšuje svoje komunikačné schopnosti, učí sa tvoriť komplexnejšie vety a viac rozumie rozhovorom dospelých. Dieťa zvláda behať, skákať a loziť po preliezačkách, čím rozvíja svoju rovnováhu. Dieťa sa učí vyjadrovať svoje pocity, používa viac slov a rozvíja schopnosť kooperácie. Dieťa sa stáva sebavedomejším a intenzívnejšie prejavuje svoju tvorivosť. Dieťa zvláda zložitejšie pohyby, ako je chôdza po schodoch bez pomoci. Dieťa dokáže používať nožnice na jednoduché strihanie papiera a kreslí zložitejšie tvary, napríklad kruhy. Dieťa začína komunikovať v zložitejších vetách, lepšie vyjadruje svoje potreby a zážitky. Dieťa má stabilnejšiu rovnováhu, dokáže behať a skákať na jednej nohe. Dieťa sa učí dodržiavať jednoduché pravidlá a chápe dôležitosť spolupráce pri hrách. Dieťa sa v tomto veku stáva ešte tvorivejším a začína prejavovať vyššiu úroveň empatie voči iným ľuďom. Dieťa dokáže skákať na jednej nohe, behať s väčšou istotou a používať jemné motorické schopnosti na manipuláciu s drobnými predmetmi. Dieťa prejavuje záujem o hry, ktoré vyžadujú spoluprácu, a začína chápať koncept striedania sa. Dieťa v tomto období zaznamenáva výrazný pokrok v oblasti jazyka a kognitívnych schopností. Dieťa začína chápať abstraktnejšie koncepty, ako sú čas a poradie udalostí. Rado rozpráva príbehy a používa fantáziu pri hrách.
Dieťa vo veku 36 mesiacov je už pripravené na vstup do škôlky. Dieťa je sebavedomé pri pohybe, dokáže behať, skákať a preliezať prekážky. Dieťa rozumie pravidlám a vie ich dodržiavať. Je schopné spolupracovať s ostatnými deťmi v skupinových aktivitách, vyjadrovať svoje potreby slovne a rozvíjať priateľstvá. Rozvoj rečových schopností umožňuje dieťaťu lepšie komunikovať a chápať zložitejšie sociálne situácie.
Adaptácia na nové prostredie: Škôlka ako výzva
Nástup dieťaťa do škôlky je prvým krokom, kedy sa jeho socializácia začína aj niekde inde ako v rodine. Je to jeho prvý kontakt so spoločnosťou - s inými deťmi, pani učiteľkami a prvými povinnosťami. Prechod z domáceho prostredia do prostredia škôlky, ktoré je pre dieťa niečím úplne novým a neznámym, predstavuje veľkú výzvu. Pre deti je opustenie domova veľmi náročné, keďže pre nich predstavuje základné útočište, kde sa cítia bezpečne, sú so svojimi rodičmi, hrajú sa so svojimi hračkami a pod. Adaptácia je proces, kedy si dieťa zvyká na nové podmienky, prispôsobuje sa novým skutočnostiam. Každé dieťa sa adaptuje na nové prostredie rozdielne rýchlo. Je tu však ale aj druhá skupina detí, ktoré sú pripútané na svojej mame a kontaktu a času strávenému s ňou sa nechcú za žiadnu cenu vzdať. Nástup do škôlky je však rozhodne dôležitý a nemal by sa odkladať. Znamená pre dieťa emocionálny ale aj sociálny rozvoj. Dieťa si nachádza inú vzťažnú osobu, ktorou je v tomto prípade namiesto maminy pani učiteľka. Nachádza si kamarátov, učí sa fungovať v nejakej skupine. Zvyká si taktiež na režim, základné povinnosti a hlavne, stáva sa čoraz viac samostatnejším.
Psychologička Petra Arslan Šinková poukazuje na to, že je dôležité, aby sa nástup do škôlky neodkladal. Je to dôležitý vývinový krok pre dieťa, ale významný krok aj pre rodiča. Je dôležité nájsť preto spôsob, ako túto zmenu zvládnuť čo najlepšie.
Štádiá adaptácie dieťaťa v škôlke
Proces adaptácie dieťaťa na materskú školu možno rozdeliť do niekoľkých štádií, ktoré odzrkadľujú jeho postupné zvykanie si na nové prostredie a režim.
- Štádium maladaptácie: Toto je počiatočná fáza, kedy dieťatko ráno plače a ťažko sa lúči so svojou mamou alebo svojím otcom. Je prirodzené, že zo začiatku prežíva čerstvý škôlkar/čerstvá škôlkarka stres a je v napätí. Môže sa prejavovať plačom, nechuťou k jedlu, problémami so spánkom alebo odmietaním spolupráce s učiteľkou.
- Štádium adaptácie: V tomto štádiu je typické, že organizmus dieťaťa je v pohotovosti, ale už sa začína prispôsobovať novým podmienkam. Nie sú ojedinelé prechodné ťažkosti, hlavne čo sa týka spánku a jedenia. Kým si dieťa zvyká na nové pravidlá škôlky, môže ich častejšie porušovať a môže odmietať spoluprácu s učiteľkou/učiteľom. Postupne si však začína zvykať na prostredie, učiteľov a ostatné deti.
- Kompenzačné štádium: Toto sa ráta ako ukončenie adaptácie. Škôlkar/škôlkarka je zvyknutý/-á na učiteľov a učiteľky, ostatné deti, režim a pravidlá materskej školy. Dieťa je emocionálne vyrovnané a pokojné, zapája sa do aktivít a cíti sa v škôlke bezpečne a príjemne.
Dĺžka týchto štádií je individuálna. Náročnejšia adaptácia môže vyžadovať viac ako mesiac. Dieťa s ťažkým stupňom adaptácie si môže na škôlku zvykať dlhšie ako 2 mesiace alebo si na ňu nemusí zvyknúť vôbec. V takýchto prípadoch je dôležité hľadať príčinu a prípadne vyhľadať odbornú pomoc.
Ako uľahčiť adaptáciu dieťaťa do škôlky?
Existuje niekoľko osvedčených stratégií, ktoré môžu rodičia využiť na podporu svojho dieťaťa počas adaptačného procesu.
- Poznajte škôlku: Dôležité je, aby ste sa pred vstupom do škôlky oboznámili s prostredím. Tým, že budete mať predstavu o tom, ako škôlka funguje, môžete dieťaťu lepšie vysvetliť, čo môže očakávať. Je napríklad dobré ísť na prechádzku popri škôlke. Porozprávať mu, čo tam deti robia a zažívajú. Vzbudiť v ňom zvedavosť prechádzkami okolo, alebo sa ísť na dvor na chvíľku pohrať, ak má škôlka také možnosti. Tiež je dobré o škôlke rozprávať, ale zase na druhej strane netreba dieťa zaťažovať rozsiahlymi informáciami, pretože malé dieťa si nevie situácie dostatočne dopredu predstaviť.
- Pravidelná komunikácia: Udržiavajte otvorenú a pravidelnú komunikáciu so škôlkou. Zistite, aké sú aktivity a udalosti, ktoré sa budú konať, a informujte sa o pokroku vášho dieťaťa. Komunikácia s pedagógmi vás môže podporiť v rozpustení obáv z toho, ako sa vaše dieťa v škôlke má. Veľakrát totiž skutočne plač zmizne, akonáhle sa zavrú dvere triedy.
- Ranná pohoda je dôležitá - dajte si čas: Nechajte si dostatok času na ranné prípravy. Je dôležité, aby ste sa mohli na deň v škôlke v pokoji vychystať. Ušetrí vás to pred ranným stresom. Pohoda rodičov je veľmi dôležitá. Ráno je dôležité pripraviť pohodu a tiež dostatočnú časovú rezervu. Ak dobiehame na poslednú chvíľu, keď už deti nastupujú na odchod na raňajky, nie je to úplne ideálna situácia pre dieťa v adaptácii.
- Ranný rituál: Vytvorte ranný rituál, ktorý bude dieťa očakávať a tešiť sa naň. Môže to byť obľúbené jedlo na raňajky alebo malá hra pred odchodom do škôlky. Tiež je dobré o škôlke rozprávať, ale zase na druhej strane netreba dieťa zaťažovať rozsiahlymi informáciami, pretože malé dieťa si nevie situácie dostatočne dopredu predstaviť. Dôležité je, aby adaptácia bola systematická a pravidelná a aby sa neprerušovala, ak to nie je nevyhnutné. Radšej po malých krokoch, ale systematicky. Nemusí to byť univerzálne pravidlo, avšak systematické a pravidelné navštevovanie škôlky a opakujúce sa situácie, pomáhajú dieťaťu pochopiť organizáciu škôlky a zorientovať sa v režime. Opakovaním a režimom škôlky získava dieťa bezpečie a istotu.
- Učte dieťa emocionálnym zručnostiam: Pomôžte dieťaťu identifikovať a vyjadriť svoje emócie. Učte ho, ako hľadať slová na vyjadrenie svojich pocitov a riešiť stresujúce situácie. Pýtajte sa, ako by to chcelo ono a predovšetkým ho počúvajte. Nebojte sa pocitov dieťaťa. Keď vám vaše dieťa hovorí, že sa bojí alebo je smutné, je to v poriadku. Pocity mu nevyvracajte ani nenegujte. Jeho pocity sú súčasťou adaptácie. Má strach z neznámeho a je smutné za vami. Dajte týmto pocitom dostatočnú validitu. Môžete uviesť príklady, kedy sa cítite podobne a prejsť si, ako ste tieto situácie riešili.
- Známe predmety: Niektorým našim detičkám pomáhajú známe predmety, či fotografie najbližších. Plyšáčik na zaspávanie, alebo obľúbená hračka sú „istotou“, ktoré deti v úvode ocenia. V novom prostredí sa tak cítia viac pohodlne. Hračka alebo iný predmet z domu môže v deťoch vyvolať pocit domova v zatiaľ cudzom prostredí škôlky. Je dôležité dieťaťu dovoliť mať predmet, hračku pri sebe. Väčšinou sa jej postupom času dobrovoľne vzdá a bude na neho čakať doma, ale v adaptácii má často takýto predmet pre niektoré deti až bytostný význam.
- Podporte záujmy dieťaťa: Podporujte záujmy svojho dieťaťa. Ak má obľúbené aktivity alebo hobby, podnecujte ho, aby sa nimi aj v škôlke venovalo.
- Buďte pozitívni: Dajte dieťaťu vedieť, že ste naň hrdí, keď je v škôlke. Pozitívne povzbudenie má veľký vplyv na sebavedomie dieťaťa. Môžete dieťatku napríklad porozprávať, čo všetko zaujímavé ho na ďalší deň v škôlke čaká. „Bude tam aj tvoja kamarátka Zarka.“ „Videl si tých slimáčikov, čo v škôlke majú, môžeš ich nakŕmiť.“
- Hrejivý príbeh o láske: Napíšte dieťaťu hrejivý príbeh na dobrú noc, v ktorom mu dáte najavo svoju lásku a podporu.
- Buďte trpezliví: Najdôležitejšie je byť trpezlivý a vnímavý voči potrebám a pocitom svojho dieťaťa. Každé dieťa sa adaptuje vlastným tempom, a preto je dôležité byť pripravený na rôzne emócie a reakcie.
Pavla - prvy den v skolke
Dôležitosť rodinného prostredia a rodičovskej pripravenosti
Nástup dieťaťa do škôlky alebo školy je proces, ktorý vyžaduje veľa zmien na strane dieťaťa, ale aj rodičov. Je to obdobie náročné na adaptáciu a flexibilné zvládnutie nových výziev. Problémy s adaptáciou nemusia byť len indikátormi zrelosti. Úlohu hrá aj osobnosť dieťaťa. Sú deti, ktoré nové situácie zvládajú bezproblémovo, ale aj také, ktoré majú v nových situáciách väčšie či menšie ťažkosti.
Problémy v adaptácii sú časté u citlivých detí, ktoré sú už odmalička náročnejšie na výchovu. Môžu byť plačlivejšie, nervóznejšie alebo emočne menej stabilné v porovnaní s vrstovníkmi. Častejšie majú problémy so spánkom a výraznejšie výbuchy zlosti. Nejedenkrát majú citlivé deti vysoký intelekt alebo sú všeobecne intelektovo nadané. Výrazná citlivosť, introverzia a utiahnutosť alebo naopak výbušnosť až agresívne prejavy môžu vyústiť až do tzv. porúch emócií a správania.
Adaptačné ťažkosti môžu naznačovať vývinovú poruchu. U pomerne veľkej časti detí, ktoré navštívia odborníkov pre ťažkosti s adaptáciou nájdeme aj neurovývinové ochorenie, napríklad poruchy aktivity a pozornosti alebo poruchy autistického spektra. Často na niektoré odlišnosti v správaní upozornia práve pani učiteľky v škôlke alebo v škole. Pedagógovia si často všimnú, že dieťa ťažšie nadväzuje vrstovnícke vzťahy alebo sa vôbec nezapája do spoločných aktivít, prípadne tieto aktivity ruší alebo deštruuje. Tieto deti bývajú veľmi často zvýšene citlivé na hluk, pachy alebo dotyky, čo sa môže prejaviť stránením sa kolektívu detí, vyhýbaním sa spoločným aktivitám alebo odmietaním stravy.
Ťažkosti s adaptáciou môžu súvisieť aj s potrebou dieťaťa dodržiavania jeho typických rutín alebo rituálov, ktoré v predškolských alebo školských zariadeniach nemôžu byť realizované tak ako doma. Pani učiteľky často odpozorujú aj hyperaktivitu, neposednosť, krátku výdrž pri aktivitách, rýchlu zmenu činností, roztržitosť či neustále skákanie do reči a predbiehanie sa, ktoré môžu byť prejavmi ADHD. Adaptáciu môžu komplikovať aj poruchy vývinu reči, pretože dieťa má ťažkosti sa dorozumieť a z toho vyplývajúce problémy v nadväzovaní vrstovníckych vzťahov. Rodičia predškolákov si tieto prejavy niekedy nemusia uvedomovať, pretože ich považujú za bežnú súčasť ich života, obzvlášť ak ide o prvé dieťa v rodine.
Pri nástupe dieťaťa do škôlky alebo školy by mal byť “zrelý” aj rodič. V prípade tzv. separačnej úzkosti, teda problematického oddeľovania sa od rodiča je kľúčové, aby bol na túto zmenu pripravený aj rodič. Z našej skúsenosti je úzka väzba vo veľkej väčšine obojstranná, teda týkajúca sa nielen dieťaťa, ale aj rodiča, najčastejšie mamy. V anamnéze niekedy vypátrame “obojstrannú” traumatizáciu, napríklad počas pôrodu. Nespracované psychické traumy bránia prirodzenému oddeleniu sa matky od dieťaťa, pretože matka často prežíva silný pocit viny a strach, že sa jej dieťaťu stane niečo veľmi zlé. Podporu by v týchto prípadoch mala dostať predovšetkým mama. U dieťaťa potom prebehne separačný proces omnoho hladšie.
Ak dieťa vidí vaše slzy, keď ho ráno odprevádzate a cíti z vás stres a úzkosť, sťažuje mu to už aj tak náročnú separáciu od vás. Znie to paradoxne, ale jeho plačom sa vám môže snažiť pomôcť uľahčiť vašu emočnú situáciu. Aby ste sa necítili tak zle, plače aj ono. Aby vám potvrdilo vaše pocity, aj ono bude prejavovať strach. Pamätajte na to, že dieťa sa snaží svojimi reakciami uspokojiť očakávania rodičov a potvrdiť ich postoje. Bez ohľadu na to, že si myslíte, že nemôže vedieť, aké sú.
Oslabené môžu byť nielen adaptačné schopnosti dieťaťa, ale aj celej rodiny. Problémy s adaptáciou môžu mať aj deti, ktoré v rodine aktuálne prežívajú napätie a stres. Najčastejšie vtedy, keď medzi rodičmi dochádza k častým konfliktom, hádkam alebo dokonca násiliu. Rozvod rodičov oslabuje schopnosť dieťaťa adaptovať sa na nové situácie, pretože v tomto období stráca svoju bezpečnú bázu. Strata pocitu bezpečia môže adaptačné schopnosti dieťaťa výrazne zamestnávať až vyčerpávať.
Jednou z najdôležitejších vecí je, aby mama a otec cítili, že ich dieťa bude v bezpečí a nebude na všetko samé. Bezpečný vzťah s pedagógom je kľúčový. Keď dieťa v predškolskom veku vstupuje do úplne nového prostredia potrebuje vzťah, ktorý ho cez neznáme situácie prevedie. Prechádza od primárnych vzťahových osôb, ktorými sú väčšinou mama a otec k osobám, ktoré doposiaľ nepoznalo. Nadviazanie pevného vzťahu s pedagógom je v procese adaptácie kľúčový.
Vzťahy s vrstovníkmi sú novou a príťažlivou pôdou pre rozvoj dieťaťa. Škôlka je väčšinou prvé prostredie, kde dieťa príde do častého pravidelného kontaktu s množstvom cudzích detí. Postupne si vytvára a formuje vzťahy, ktoré pre neho budú znamenať podporu, ale ja množstvo výziev. Aj keď rodičov často už v začiatkoch zaujíma, či ich dieťa má v škôlke kamarátov, treba mu na to nechať čas. Nemusí to vôbec vyjsť na prvý pokus. Vzťahy v tomto období sú veľmi fluidné a menia sa zo dňa na deň. Rastú a pevnejú až postupne. Ak však dieťa vzťahy nadväzovať nechce alebo nevie, je zmysluplné venovať tejto téme pozornosť a pátrať po tom, v čom je problém. Aj v tomto smere môže pedagóg pôsobiť korektívne, podporne a môže deti viesť k vzájomnej úcte, priateľstvu a tolerancii odlišností.
Postupný a pozvoľný nástup do škôlky
Ak je to možné, doprajte vášmu dieťaťu prechod od vás do škôlky postupne s navyšovaním počtu hodín. Pomalším procesom sa môžete vyhnúť výraznej separačnej úzkosti alebo adaptačným problémom. Adaptačný pobyt, počas ktorého si dieťa postupne zvyká na nové prostredie, kolektív a odlúčenie od rodiča, je obdobie, ktoré zmierňuje stres dieťaťa aj rodiča. Pedagógovia aj psychológovia ho odporúčajú. Veková hranica, odkedy je dieťa zrelé ísť do kolektívu, býva veľmi individuálna. To, že odborníci odporúčajú vek 3 roky, ešte neznamená, že všetky deti musia byť na nástup do škôlky pripravené.
Riaditeľ materskej školy môže určiť adaptačný pobyt, a to najviac na 3 mesiace. Počas adaptačného pobytu dieťa chodí do škôlky len na čas, ktorý si rodič dohodne s riaditeľom. Nie je správne určovať všetkým „novo prijatým“ deťom rovnaký adaptačný pobyt (napr. 2 hodiny denne na 1 mesiac). Fixný adaptačný pobyt nie je v poriadku, svedčí o nerešpektovaní individuálnych osobitostí jednotlivých detí. Každé dieťa má iné potreby. V praxi môže nastať situácia, že dieťa prijaté na celý deň do škôlky, ktoré nemá určený adaptačný proces, by ho potrebovalo. V takom prípade riaditeľ môže po dohode s rodičmi určiť dočasný skrátený režim dochádzky. Tento režim sa uplatňuje len na prechodné obdobie (niekoľko dní až týždňov) a nezakladá potrebu vydania nového rozhodnutia o prijatí.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak máte pocit, že správanie alebo nálada vášho dieťatka sa výrazne zmenili, odporúčame porozprávať sa s jeho učiteľkou/učiteľom. Váš škôlkar/vaša škôlkarka neutíšiteľne plače už ráno pred odchodom z domu alebo v škôlke a nenechá sa upokojiť ani pani učiteľkou. Dieťa je útočné, agresívne. Vtedy je namieste konzultácia s odborníkom. Detská psychologička Petra Arslan Šinková odporúča pri dvojročných deťoch postupnú adaptáciu, najprv za prítomnosti rodiča, so skráteným pobytom dieťaťa v zariadení a postupnú poldennú starostlivosť. „Dôležité je všímať si, ako dieťa reaguje. Či sa do jasličiek teší, či je spokojné. Pokiaľ sa pri lúčení s rodičom rozplače, ale plač hneď ustane a počas pobytu v jasliach je veselé a spontánne, je to v poriadku. Dieťa, ktoré je na škôlku pripravené sa nemá problém odlúčiť od rodiča, teší sa z prítomnosti iných detí a zaujíma sa o ne. Vie vyjadriť svoje potreby, pomáha pri sebaobslužných činnostiach a zapája sa do diania v škôlke“. „Naopak, dlhotrvajúci plač v jasličkách je škodlivý a nie je namieste,“ dodáva odborníčka. Podľa nej sú aj deti, ktoré si vyžadujú neustále pozornosť jednej dospelej osoby. Vtedy rodičom poradia, aby starostlivosť o dieťa zverili starým rodičom alebo láskavej opatrovateľke. Pre tieto deti nie sú jasle alebo škôlka ešte vhodné. Pokiaľ má rodič pochybnosti, mal by sa poradiť v škôlke alebo s detským psychológom.
Aj keď sa zdá, že už vás dieťa nedokáže ničím prekvapiť - opak je pravdou. Začína obdobie, ktoré nazývame predškolským. Končí sa nástupom dieťaťa do školy. Čas medzi 3 - 6. rokom života dieťaťa nazývame tiež magickým obdobím - dieťa konečne začína počúvať, čo mu hovoríte a súčasne je to obdobie magického myslenia - prudko sa rozvíja tvorivosť a imaginácia dieťaťa. To však neznamená, že fyzický a emocionálny vývin stagnuje.
S láskou, podporou a týmito tipmi môžete pomôcť svojmu dieťaťu prejsť touto novou fázou jeho života s väčšou pohodou a sebavedomím. Nezabúdajme, že aj odlúčenie od nás rodičov, deťom prospieva vo vývoji. No rodičia musia byť sami presvedčení, že dieťa chcú do škôlky skutočne dať. Ak to tak nie je, dieťa cíti našu neistotu, nech robíme čokoľvek. Mali by sme si byť teda v prvom rade istí svojim rozhodnutím a uvedomiť si, že toto obdobie môže byť ťažké. Z našej skúsenosti vieme, že ak majú rodičia v tomto jasno, aj dieťa sa omnoho ľahšie zadaptuje.