Ako naučiť dieťa správne vyslovovať hlásku L: Komplexný sprievodca pre rodičov

Správna reč a čistá výslovnosť nie sú len otázkou "estetiky". Dieťa, ktoré vie vyslovovať všetky hlásky, ich zvyčajne aj dobre počuje a dokáže lokalizovať v slove, správne prečítať a aj písať. Je dobré, ak dieťa môže nastúpiť do školy bez logopedických problémov. Veľmi mu uľahčuje učenie, ak vie správne artikulovať všetky hlásky a používa ich v bežnej reči. Nielen preto je dobré s logopedickými problémami moc neotálať a riešiť ich, čo najskôr. Ďalším argumentom za včasnú intervenciu je, že aj tu platí „zvyk je železná košeľa“. Čím dlhšie si dieťa fixuje zlú výslovnosť, tým ťažšie preň bude sa jej zbaviť.

Deti s normálnym vývinom si osvojujú dobrú výslovnosť spravidla prirodzene a je pre rodiča často ťažké povedať, dokedy čakať na to, aby správna výslovnosť „nabehla“ sama a kedy už vyhľadať odborníka. O to ťažšie v čase pandémie, kedy deti viac nechodia ako chodia do škôlky a teda impulz nepríde od pedagóga, ktorý má viac skúseností a teda lepšie vie situáciu posúdiť. Škôlka, ktorú navštevovali naše deti, mala skvelý systém. Raz do týždňa chodila za deťmi študentka logopédie, ktorá sa s nimi individuálne hrala. Každé dieťa s ňou strávilo myslím 10 alebo 15 minút. Deti sa na tie dopoludnia vždy tešili a nadšene mi rozprávali, čo zaujímavé robili.

Dôležitosť podpory komunikácie a správneho rečového vzoru

V prvom rade je nevyhnutné, aby sme deti v komunikácii podporovali, chválili a motivovali ich k rozvíjaniu komunikačných schopností. Dôležité je vyvarovať sa porovnávaniu s inými deťmi a netlačiť na ne, aby dosahovali najlepšie výkony. Namiesto drilovania výslovnosti jednotlivých hlások sa zamerajte na vytváranie pozitívneho a podnetného prostredia, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne a motivovane k rozprávaniu.

Ak dieťa počuje okolo seba pokojnú, láskavú a správne vyslovovanú reč, má priaznivé predpoklady na úspešné zvládnutie vlastnej reči. S dieťaťom sa má veľa hovoriť, spievať, hovoriť rytmické riekanky a básničky. Veľa detí sa naučí vyslovovať samo, len odpočúvaním a odzeraním reči z najbližšieho okolia.

Prípravné cvičenia pre rozvoj obratnosti hovoridiel

Pred samotným nácvikom výslovnosti hlásky L je dôležité zamerať sa na prípravné cvičenia, ktoré rozvíjajú obratnosť hovoridiel, teda jazyka, pier a velofaryngeálneho uzáveru (oddeľuje dutinu ústnu od nosnej). Tieto cvičenia sú založené na princípe napodobňovania a mali by byť vykonávané formou hry, ktorá dieťa baví. Cviky môžu slúžiť ako prevencia chybného vývinu reči už v útlom veku.

Cvičenia pre jazyk:

• Vyplazovanie jazyka: Vyplazovanie jazyka do diaľky a do výšky (otočiť špičku hore a dočiahnuť si na nos).
• Kmitanie jazykom: Kmitať jazykom z boku do boku.
• Ťukanie jazykom: Ťukať jazykom na každý zub.
• Maľovanie jazykom: Maľovať jazykom na horné podnebie ako štetcom spredu dozadu a späť.
• Olizovanie pier: Olízať hornú a dolnú peru.
• Žil jazyk vo svojom domčeku: Cvičenie, pri ktorom si dieťa predstavuje, že jazyk býva v domčeku (ústach) a postupne ho vyťahuje von, pozerá sa hore a dole, hybe ním do strán, olizuje pery a zuby.

Cvičenia pre pery:

• Špúlenie: Špúlenie pier.
• Úsmev: Rozťahovanie pier do úsmevu.
• Brnkanie o pery: Brnkanie prstom o pery.
• Vibrácia pier: Vibrácia pier (fŕkanie).
• Nafukovanie líc: Nafukovanie líc.
• Zaokrúhľovanie a rozťahovanie pier: Vyslovovanie samohlások s výraznou artikuláciou pier - a, i, o, e, u.
• Sloní chobot: Vysúvanie pier ako sloní chobot a „pijeme vodu“.

Cvičenia pre velofaryngeálny uzáver:

• Kloktanie: Kloktanie vody.
• Pitie cez slamku: Pitie nápojov cez slamku.

Všetky tieto cvičenia vykonávame formou hier. Môžeme sa hrať na opičku pred zrkadlom a predvádzať sa.

Nácvik hlásky L: Postup krok za krokom

Pri nácviku výslovnosti hlásky L je dôležité postupovať systematicky a trpezlivo. Dôležité je začať s prípravnými cvičeniami a postupne prechádzať k nácviku samotnej hlásky.

Sluchové rozlišovanie:

Najprv je potrebné, aby dieťa dokázalo rozlíšiť hlásku L od iných hlások, napríklad od hlásky V. Môžete sa hrať hru, pri ktorej dieťa rozlišuje, či počuje hlásku L alebo V. Pri vyslovení hlásky V zostáva špička jazyka za dolnými zubami, na začiatku dieťa môže využiť aj zrakovú pomoc. Neskôr by malo hlásky V a L rozlíšiť iba na základe sluchu.

Oromotorické cvičenia:

Oromotorické cvičenia, zamerané na posilnenie jazykového svalu pri vertikálnom pohybe.

Minimálne páry:

Potom pokračujeme na úrovni slov - niektoré dvojice slov sa líšia iba v jednej hláske, napríklad vata - lata, vozí - lozí, vak - lak. Tieto dvojice sa nazývajú minimálne páry.

Vyvodenie hlásky L:

Pri vyvodení hlásky L je čeľustný uhol veľký, pery sa na artikulácií hlásky L nezúčastňujú. Jazyk tvorí záver na hornom ďasne, po bokoch jazyka sa utvorí úžina, cez ktorú uniká výdychový prúd vzduchu. Pri hláske L sa špička jazyka dvíha za horné rezáky.

Fixácia hlásky L v slabikách:

Keď je hláska L vyvodená, môžeme ju fixovať v slabikách, napríklad:

LA LA LA LA LALE LE LE LE LELY LY LY LY LYLO LO LO LO LOLU LU LU LU LU

ALA ALA ALA ALAELE ELE ELE ELEILY ILY ILY ILYOLO OLO OLO OLOULU ULU ULU ULU

AL AL AL AL ALEL EL EL EL ELIL IL IL IL ILOL OL OL OL OLUL UL UL UL UL

LALA LALA LALALELE LELE LELELYLY LYLY LYLYLOLO LOLO LOLOLULU LULU LULU

ALE ELO ALY ILU OLE ULA ELY ALU OLU ILE ULE ILA ELA ULY OLA ALO ELU ILO OLY ULOLULA LELY LALU LOLU LYLE LULE LYLA LELA LULY LOLA LALO LELU LYLO LOLY LULO

Hláska L na úrovni slov:

Nasleduje úroveň slov. Uprednostňujeme slová, kde je hláska L v iniciálnom postavení, napr. LACO, LABA, LÁME, LAKUJE, LYŽE, LOZÍ, LOS, LUK… Potom sa deti učia slová, kde je hláska L v strede slova medzi samohláskami, napr. BALÓN, MELÓN, PÍLA, VÍLA, SKALA, ŠKOLA… Náročnejšie je vysloviť hlásku L v spoluhláskových zhlukoch, napr. MLYN, BLATO, PLÁVA, VLASY, SLON, KLAME, HLAVA, DLANE… Na konci slova môžeme hlásku L trénovať napr.

Hláska L vo vetách:

Na tejto úrovni spája slová do viet. Aj tá má svoju postupnosť. Pracuje sa s vetami, kde je jej časť pevná a mení sa len jedno slovo (s trénovanou hláskou).

Hláska L v texte:

Prechod medzi vetou a textom tvoria básničky, rýmovačky. Ideálne také, v ktorých sa často opakuje cieľová hláska.

Oromotorika doma hravo

Ak chcete doma s dieťaťom trochu precvičovať jazýček a zdokonaľovať výslovnosť, tu je zopár našich tipov. Nenahradia prácu s odborníkom, to chcem zdôrazniť, ale v tomto čase je pravidelný prístup k odbornej starostlivosti pre mnohých predškolákov celkom problematický. Ak aj logopéda navštevujete, je dobré sa dieťaťu pravidelne venovať aj doma - a čím pestrejšia ponuka aktivít, tým väčšia šanca, že dieťa zaujme a nebude to “boj”.

• Od útleho veku dobre trénuje svaly úst, jazyka, podnebia, rôznorodá strava. Čím skôr deti budú môcť skúmať rôznu textúru jedla, nielen do hladka rozmixované kaše, tým rýchlejšie sa budú posilňovať svaly ich úst a zlepšovať oromotorika. Odložte mixér, a ponúkajte deťom jedlo rôzneho zloženia a konzistencie.
• Deti sa učia pozorovaním. V senzitívnom období na hovorenú reč fascinovane pozorujú naše ústa, keď sa s nimi rozprávame a snažia sa ich pohyby opakovať. Odložte tablety, mobily, hovoriace knihy, a umožnite dieťaťu dostatočný čas tráviť tvárou v tvár s reálnymi ľuďmi.
• Používajte slamku. Z ekologického hľadiska sú plastové slamky pohroma, no pitie cez slamku perfektne precvičuje svaly úst a tak je dobré ho deťom dopriať. My sme nakúpili slamky papierové a máme aj slamkovú „konštrukciu“, ktorá je sice plastová, ale na opakované použitie.
• Slamky sú fajn nielen na pitie, ale aj na fúkanie. Raz sme sa zahrali takto. Vytvorila som rybky z ľadu, a na tácku som dala papier s vystrihnutou dierou v strede. Ten predstavoval ľad na rieke. Deti potom „zachraňovali“ rybky tak, že ich fúkali späť do vody - cez dieru v ľade.
• Hrať sa s jedlom je super! Teda občas 🙂 Skúšali sme to napríklad so soletkami alebo lízatkami a poriadne pri tom potrénovali ústa a jazyky.
• Rozprávka o jazýčku. Raz som na internete našla túto „Rozprávku o jazýčku“, ktorú sme si s deťmi rozprávali večer pred spaním. Naše deti majú rady takéto malé rituály, zvlášť, keď časom vedia už celý príbeh lepšie ako ja a stanú sa jeho rozprávačmi.
• Slamky ešte raz. Dá sa s nimi prenášať a triediť. Napríklad kukuričné lupienky a cereálie.

Oromotorika so zošitmi a kartičkami

Tu je zopár našich pracovných zošitov a pomôcok, s ktorými sme si doma pomáhali k zdokonaleniu výslovnosti.

1. Rozcvičme si jazýček

Toto je naozaj krásny logopedický zošit, ak chcete s deťmi doma alebo v škôlke nenápadne a hravo precvičovať oromotoriku a správnu výslovnosť. Nie je určený na opravu výslovnosti konkrétnych hlások, skôr na rozcvičenie a posilnenie svalov úst, podnebia, jazyka. Na každej stránke je krátka riekanka, nejaká jednoduchá grafomotorická úloha a k nej oromotorické cvičenie, ktoré je popísané aj znázornené na fotografii. Úlohy sa väčšinou točia okolo zvieratiek. Cvičenia môžu robiť deti kľudne od troch rokov, a odporúčam ho „preventívne“ každému malému škôlkarovi, na tréning oromotoriky a prípravu artikulačných orgánov na správnu výslovnosť.

2. Hry s rečou

Tento zošit je oficiálne pre vek 4-7 rokov, a je už pre deti, ktoré potrebujú trénovať výslovnosť konkrétnych hlások. Obsahuje zopár úvodných všeobecných cvičení, jednu stolovú hru, zopár poviedok aj aktivít na slabikovanie a rýmovanie. Potom nasledujú aktivity a cvičenia na konkrétne hlásky. Každej hláske je venovaných viacero strán, vyslovovanie hlásky sa trénuje na začiatku slov, na konci, aj v strede. Je vyslovene písaný pre rodičov - laikov, obsahuje aj vysvetlivky a praktické návody, ako sa ktorá hláska má správne vyslovovať. Je to inak starší zošit, ktorý bol dlhšie nedostupný a koncom minulého roka bola dotlač. Žiaľ už aj tá je skoro celá fuč, ale dá sa ešte kde-tu zohnať.

3. Logopedické maľovanky

Toto je pekný doplnok k zošitu Hry s rečou. Je to pracovný zošit, ktorý si deti vymaľovávajú a popri tom trénujú výslovnosť opisom obrázkov a básničkami. Zošit je preložený z češtiny a na pár miestach som si to uvedomila, ale dá sa s tým pracovať a celkovo je to myslím dobrý preklad. Neobsahuje už inštrukcie pre rodičov, je písaný pre deti. Maľovanky sú tiež teraz čerstvo dotlačené a ešte hádam chvíľu budú dostupné. Kúpite tu.

4. Básničková logopédia

Toto je novinka pedagogického vydavateľstva Infra Slovakia. Je to pomôcka, ktorá deťom pomocou básničiek pomáha zautomatizovať si správnu výslovnosť. Čiže je vhodné ju použiť vtedy, keď už dieťa problematické hlásky vie vyslovovať, keď sa na výslovnosť sústredí, no v bežnej reči na to zabúda. Takisto sa potom pomôcka zameriava na výslovnosť dvojíc, ktoré sa minimálne líšia, ako HRAD - HLAD či KOZA - KOŽA. Obsahuje 20 kariet s originálnymi básničkami (zameranými vždy na konkrétnu hlásku/dvojicu hlások) a 20 dejových obrázkov, ktoré idú k básničkám. Ku každej básničke sú ďalej štyri malé obrázky predmetov a štyri kartičky so slovami. Súčasťou pomôcky je metodika, kde nájdete 10 tipov na rôzne hry a aktivity s kartami, plus detailný opis výslovnosti hlások, aj s tipmi a radami, ako deťom pri výslovnosti pomôcť. Autorkami sú dve skúsené logopedičky, a nespornou výhodou tejto pomôcky je, že je vytvorená špecificky pre slovenské deti v slovenskom jazyku. Kúpite v eshope vydavateľstva INFRA.

5. Kubko na prázdninách

Poznáte sériu knižiek o Kubkovi, ktorá pomáha deťom učiť sa rozprávať? My ju určite odporúčame. Štvrtá kniha v tejto sérii je pre deti v predškolskom veku a venuje sa práve správnej artikulácii, čiže schopnosti správne vyslovovať jednotlivé hlásky. Kniha je na jednej strane užitočným pomocníkom pre rodičov, lebo im umožňuje sledovať, či dieťa zvláda výslovnosť samo, alebo či potrebuje pomoc odborníka. Na strane druhej ju možno veľmi dobre využiť aj ako pomôcku pre deti, ktoré už logopéda navštevujú. Pri čítaní s rodičom si môžu hravou formou precvičovať správnu výslovnosť.

Tipy a triky pre úspešný nácvik

• Cvičte radšej častejšie, ale kratší čas: Päť až desať minút viackrát denne je omnoho efektívnejších ako hodina naraz.
• Využívajte momentálne situácie: Na cvičenie využívajte aj momentálnej situácie, napr. návšteva lekára, jazda autom, chvíľka so zmrzlinou.
• Chváľte za každú snahu a za konkrétne úspechy: "Teraz ti krásne zakmital jazýček".
• Vyslovujte pomaly, rytmicky a neponáhľajte sa.
• Neobmedzujte sa len na opakovanie, robte rôzne druhy cvičení.
• Využívajte pomôcky, obrázky, veci bežnej potreby.
• Odmena je dôležitá: Dieťa potrebuje vidieť, aké má úspechy. Za každé jedno cvičenie mu napríklad lepte obrázkové samolepky do kalendára alebo do špeciálneho zošitka.
• Dajte dieťaťu na výber: Deti majú rady, keď im dávame na výber. Preto najlepšie spolupracujú, keď sa ich pýtate a ony vyberajú odpoveď z niekoľkých možností.
• Hrajte sa: Vaša spoločná výuková hra vôbec nemusí byť nudná. Môže prebiehať mnohými spôsobmi. Napríklad:
  • Pozri čo má Alex zeleného? Sveter alebo tričko?
  • Má pes, mačka, sliepka… ťapky alebo pazúriky?
  • Čo z predmetov na obrázku si stratil?
  • Čo odtrhnem zo stromu?
  • Prvá, druhá a posledná
  • Kde to je? Čo je na obrázku a čo na stole?
  • Pletenie "Pleť, pleť zelený sveter" hovorí dieťa a kreslí vlnky ako radu na svetri a postupne mení farby.
• Využívajte riekanky a básničky: Veľa detí sa naučí vyslovovať samo, len odpočúvaním a odzeraním reči z najbližšieho okolia.

Čoho sa vyvarovať?

• Netlačte na dieťa: Ak dieťaťu nejde niektoré slovo alebo hláskové zhluky opakovane, prejdite na iné slovo či hlásky.
• Nekritizujte dieťa pred ostatnými: Nepoukazujte na chyby pred ostatnými.
• Neprerušujte dieťa, keď rozpráva: Neprerušujte ho, keď niečo rozpráva (aj keď nesprávne).
• Nenúťte dieťa slovo zopakovať: Väčšina detí nemá rado, keď ho nútia slovo zopakovať. Niekedy stačí „len“ to, keď slovo zopakujete správne vy. Napr. „Bolí ma vuka.“ „Bolí ťa ruka?“
• Nezabúdajte na zábavu: Všetko čo ste si doteraz prečítali si prispôsobte tak, aby vás to spolu s dieťaťom bavilo a aby vám to prinášalo radosť. Vnímajte, čo mu je príjemné a čo už nie. Nová hláska sa dá naučiť aj bez sĺz.

Kedy vyhľadať logopéda?

Ak máte obavy o výslovnosť vášho dieťaťa, neváhajte sa poradiť s logopédom. Logopéd dokáže posúdiť, či je vývin reči dieťaťa v norme a v prípade potreby navrhnúť individuálny plán terapie.

Všeobecné odporúčania pre návštevu logopéda:

• Ak dieťa do 3 rokov nerozpráva alebo má výrazne obmedzenú slovnú zásobu.
• Ak dieťa po 4. roku života vynecháva alebo zamieňa hlásky.
• Ak dieťa po 5. roku života nerozpráva zrozumiteľne pre okolie.
• Ak máte akékoľvek pochybnosti o vývine reči vášho dieťaťa.

Vývoj ľudskej reči má svoju postupnosť - začína sa hneď po narodení reagovaním na hlasy pohybom alebo plačom, pokračuje napodobňovaním zvukov a džavotaním, gestami, jednoduchými jedno- alebo dvojslabičnými slovami, rozširovaním slovnej zásoby, spájaním slov do krátkych, neskôr zložitejších viet a uplatňovaním pravidiel gramatiky. Tempo vývoja reči je individuálne.

V prvom roku života by však dieťa malo tvoriť jednoslovné vety (napr. mama, ham, pápá…), v dvoch rokoch by malo mať aktívnu slovnú zásobu asi 50 slov a tvoriť dvojslovné vety (mama pá…). Reč by už mala byť zrozumiteľná okrem matky aj širšej rodine. V troch rokoch by už dieťa malo používať vety typu „mama varí kašu“ a ovládať asi 400 slov. „Dieťa vždy začne používať podstatné mená, potom nasledujú slovesá, prídavné mená, ďalej číslovky, spojky a ďalšie slovné druhy. Je dôležité, aby dieťa vedelo používať podstatné mená, vedelo ich skloňovať, stupňovať prídavné mená a podobne. Okolo piateho-šiesteho roku života sa verbálny prejav vo všetkých jazykových rovinách čoraz viac približuje reči dospelých a dieťa by malo ovládať 2 000 až 2 500 slov. Porozumieť by malo 3 000 až 3 500 slov,“ uvádza logopedička Adriana Tomová zo Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Svodín.

Slovná zásoba a schopnosť komunikovať je dôležitá najmä pri nástupe do kolektívu. „Je vhodné, keď dieťa pri nástupe do materskej školy ovláda 350 až 400 slov. Čím čistejšie a zrozumiteľnejšie rozpráva, tým je to lepšie. Opak sa však objavuje v praxi. Čoraz viac detí v predškolskom veku nerozpráva zrozumiteľne a prejavujú sa u nich rôzne rečové poruchy. „V predškolskom období sa najčastejšie objavuje dyslália, pri ktorej deti nevedia správne vyslovovať hlásky. Tiež sa objavujú aj rôzne poruchy vývinu reči, oneskorený alebo narušený vývin a podobne, zajakavosť a brblavosť, pri ktorej deti veľmi rýchlo rozprávajú. Pokiaľ sa to včas nepodchytí, takéto rozprávanie sa zafixuje a prvé slovíčka alebo slabiky deti opakujú, čo môže smerovať k zajakavosti,“ uvádza Tomová. Rečových porúch však existuje omnoho viac - niektoré sú spôsobené rázštepmi podnebia alebo pery, niektoré súvisia aj so sluchom, nervovými poruchami, psychikou…

„Okolo šiesteho roku už by malo mať dieťa správnu výslovnosť. Ak to tak nie je, príčinou môže byť aj to, že sa narodilo s vrodenou rečovou slabosťou, nemá jazykový cit. Častejšie je to u detí, ktoré sa neučia dobre jazyky. Ďalej to môže byť zlý rečový vzor, keď sa napríklad rodičia alebo starí rodičia s dieťaťom rozprávajú maznavo. Dyslália, teda hatlavosť, je najčastejším problémom našich škôlkarov a neraz i školákov. Maznavé a nezrozumiteľné rozprávanie z prvých rokov života sa niekedy neupraví a nesprávna alebo nezrozumiteľná výslovnosť sa zafixuje a pretrváva už aj vo veku, keď by malo dieťa rozprávať úplne čisto. „Tétizmus, teda dyslália univerzalis, je hatlavosť, pri ktorej dieťa nevie vysloviť veľmi veľa hlások. Niekedy mu doslova ani vlastná matka nerozumie, len si domýšľa, čo dieťa hovorí. Dieťa vie trebárs vysloviť len dve-tri hlásky správne a ostatné nie. Potom je to dyslália multiplex, pri ktorej je rozsah chybne vyslovovaných hlások menší a zrozumiteľnosť reči relatívne lepšia a dyslália parciálna, keď dieťa nevie vysloviť len zopár, napríklad 5 - 6 hlások,“ uvádza logopedička, podľa ktorej náročnosť odstránenia hatlavosti súvisí aj s tým, ktoré hlásky dieťa vyslovuje nesprávne. „Závisí to aj od toho, ktorého miesta artikulácie sa dyslália týka - jednoduchšie je, keď je to na jednom artikulačnom mieste, vtedy stačí, ak sa dieťa naučí správne vyslovovať jednu hlásku, napríklad C, a tak sa ľahšie naučí aj ostatné, ako S a Z. Ťažší prípad je, ak zle vyslovované hlásky pochádzajú z rôznych artikulačných oblastí,“ dodáva Tomová.

Dieťa pritom môže hlásky zle vyslovovať samostatne, alebo len v slabikách či celých slovách. Niektoré deti problémovú hlásku úplne vynechávajú - vtedy napríklad namiesto ryba hovoria yba. Iné deti zas používajú náhradné hlásky a vyslovujú lyba alebo jyba. Hláska R pritom patrí medzi najproblémovejšie. Kedy je nezrozumiteľná reč ešte súčasťou vývinu a je v norme a kedy ju už treba riešiť? To je otázka, ktorú musí riešiť mnoho rodičov. Pri postupnom vývoji sú mnohí na hatlavú reč svojich detí natoľko zvyknutí, že si problém včas ani nevšimnú. Niektorí dokonca čakajú, že sa reč časom ešte upraví. Zlá výslovnosť sa tak však môže ešte viac zafixovať a zautomatizovať. „Keď štyriapolročné dieťa nevie správne vyslovovať čo i len jednu hlásku, treba vyhľadať odbornú pomoc. Pokiaľ je hlások viac, treba začať aj skôr, v troch rokoch,“ odporúča logopedička. Úprava reči a učenie sa správnej výslovnosti je totiž často behom na dlhé trate. „Jednu hlásku sa dieťa učí vyslovovať približne tri mesiace, samozrejme, závisí to od intelektu aj od toho, ako sa mu venujete. Je tam veľa faktorov a je to veľmi individuálne. Niektoré hlásky sa učia ľahšie, niektoré ťažšie, napríklad hlásku L sa podľa odborných podkladov dieťa učí vyslovovať asi tri mesiace, ale naučiť sa správne vyslovovať R môže trvať až do 24 mesiacov,“ uvádza Mgr. Adriana Tomová.

Pri výučbe správnej výslovnosti sa pritom dieťa vždy musí sústrediť naraz len na jednu hlásku. Rečové poruchy si vyžadujú odborný prístup a trpezlivosť. Aj keď sa môže zdať, že nesprávnu výslovnosť zvládnete ako rodičia doma sami, nemusí sa to podariť. „Keď ide o jednu jednoduchú hlásku, napríklad L, tak ak budú trénovať naozaj každý deň, vie aj rodič naučiť dieťa správnu výslovnosť. Možno ešte pri dvoch hláskach sa to môže podariť, aj keď pri hláske R to nezaručujem, lebo to sa ťažko vyvodzuje,“ hovorí logopedička, podľa ktorej je nutné nielen správne postupovať, ale aj pravidelne trénovať a byť dôsledný - ak sa dieťaťu raz podarí hlásku napodobniť, treba ju opakovať, kým výslovnosť nebude bezchybná. Pri viacerých hláskach treba vedieť, ktorou je najvhodnejšie začať. „Najprv treba rozvíjať artikulačný aparát, teda jazyk, pery, ďasná, líca, zuby. Najprv sa učíme izolované pohyby, napríklad dotknúť sa končekom jazyka hornej pery. To sa treba učiť pred zrkadlom, dospelý ukáže a dieťa napodobňuje dovtedy, kým to nie je stopercentné. Potom sa pohyby spájajú do sekvencií, jednoduchších aj zložitejších. Ďalším krokom je vyvodenie hlásky, tu treba vedieť, kde sa hláska tvorí. Potom nasleduje fixovanie hlásky na začiatku, v strede a na konci slabiky a keď je to stopercentné, pokračujeme potom na začiatku slova, v strede a na konci slova. Nasleduje fixácia vo vetách, básničkách, rozprávkach, v dialógu a monológu, kým sa hláska dostane do spontánnej reči. Až potom nasleduje automatizácia, keď dieťa to, čo sme vyvodili, správne používa v spontánnej reči bez toho, aby si muselo dávať pozor. Aj keď pri rečových poruchách nejde doslova o život, môžu okrem nezrozumiteľnej či nesprávnej výslovnosti spôsobiť nemalé problémy - a to aj na celý život. „Ak dyslália pretrváva, môže sa z toho vyvinúť dysgrafia a dysortografia. Dysgrafia je porucha písania, týka sa jemnej motoriky. Ak už je dieťa hatlavé a jeho artikulačný aparát je veľmi neobratný, tak to môže súvisieť aj oslabenou jemnou motorikou, teda je tam riziko, že bude dysgrafik. Taktiež, keď sa správna výslovnosť nezafixuje a nezautomatizuje v spontánnej reči, tak je tu riziko, že aj pri čítaní nebude správne dieťa vyslovovať, následne sa to môže preniesť aj do písania a vzniká dysortografia. Teda aj pri obyčajnej hatlavosti, keď nie je riešená, sa môže stať to, že dieťa neovláda pravopis a neraz musí byť v škole aj integrované,“ uzatvára Mgr.

Ak vaše dieťa nevyslovuje niektoré hlásky správne, alebo ich nevyslovuje vôbec, iste vás zaujíma, kedy je najvhodnejší čas navštíviť logopéda. Kedy „Ešte je zavčasu…“ a kedy „Mohli ste prísť skôr!“. Výslovnosť sa u detí vyvíja rôzne. Keďže ju ovplyvňuje viacero faktorov, nedajú sa vymedziť presné vekové hranice pre každú hlásku. Platí, že dieťa musí mať pre správnu artikuláciu dostatočnú schopnosť „odozrieť“ hlásky sluchom a zrakom z okolia (od iných ľudí, kamarátov, rodiny) a pripravený jazýček aj ostatné orgány, ktoré sa podieľajú na výslovnosti (pery, zúbky, ďasná, podnebie,…) tak, aby boli vôbec schopné hlásku správne vytvoriť, vysloviť.

Často sú totiž dôvodom nesprávnej výslovnosti práve svaly jazýčka, ktoré nie sú dosť natiahnuté, alebo dosť pevné. Návšteva logopéda sa niekedy odkladá aj zo strachu pred „podstrihávaním jazýčka“. Jazyk je so spodnou časťou úst spojený uzdičkou. Táto býva niekedy krátka, alebo hrubá a nedovoľuje jazyku natiahnuť sa do špičky (pri vyplazení jazýčka vidíte na konci akoby srdiečko, špička je zospodu ťahaná uzdičkou smerom dovnútra) alebo dvihnúť sa dostatočne hore. V dôsledku toho dieťa nedokáže vyslovovať najmä hlásky tvorené špičkou jazýčka (napr. r,l,c,s,z,č,š,ž). Vo väčšine prípadov sa dá tento stav zmeniť cvičením. Práve tu platí, že čím skôr prídete, tým viac času máme na cvičenie a môžeme čakať niekedy aj niekoľko mesiacov, kým sa svaly zmenia a uzdička pod jazýčkom nepovolí. V súčasnosti podstrihnutie uzdičky pod jazykom pokladáme za posledné, „núdzové“ riešenie, resp. odporúčame ho vtedy, keď predpokladáme, že stav sa výraznejšie nezmení ani pri dlhodobejšom cvičení. To je najmä ak je uzdička prirastená bližšie ako 7 milimetrov ku špičke jazýčka, alebo je veľmi hrubá.

V literatúre sa dočítate, že nesprávna výslovnosť hlások je ešte prípustná aj v 5 rokoch, ale ak 5 ročné dieťa ešte stále nehovorí všetky hlásky správne, väčšinou to má aj iný dôvod ako vývin. V tomto veku nesprávna výslovnosť vadí nielen rodičom, pretože sa blíži škola, ale často aj samotnému dieťaťu. Rodičia začínajú tlačiť na výslovnosť dieťaťa („Povedz rrrryba!“) a dieťa začne „špekulovať“ nad tým, ako sa vlastne to „rrrryba“ hovorí. V mnohých prípadoch sa mu hlásku podarí povedať nesprávne, ale je to konečne R, tak ho začne postupne používať v bežnom rozprávaní. Nesprávne tvorené R je vlastne ako zlozvyk. Je omnoho ľahšie a rýchlejšie dieťa naučiť niečo, čo nevie, ako odúčať ho od „zabehnutého“ nesprávneho spôsobu artikulácie. Preto, ak dieťa nevie vysloviť niektorú z hlások správne, odporúčame radšej prísť konzultovať postup ako dieťa hlásku naučiť s logopédom, než to zobrať do vlastných rúk. Často sa nesprávnymi, laickými postupmi stav skôr zhorší (dieťa sa naučí hlásku nesprávne) ako zlepší. Mnohokrát ani samotní rodičia nevedia, že hláska je v skutočnosti tvorená nesprávne (napríklad bočné R). Potom sú prekvapení, ak ich na to upozorní pani učiteľka v škole, alebo sa nesprávna výslovnosť odhalí až pri logopedickom vyšetrení, ktoré sa prikladá k prihláške na niektoré vysoké školy. Preto ešte raz odporúčame, keď sa vám nezdá výslovnosť vášho dieťaťa správna, príďte, poradíme vám.

Rečové problémy detí pri výslovnosti niektorých hlások sú pomerne bežné. Ako pomôcť dieťaťu s rozprávaním? Problematická výslovnosť hlások u detí najčastejšie súvisí s neskorým vývinom reči, vynechávaním alebo zamieňaním hlások či šušlaním, časté sú aj porucha plynulosti reči a rozprávanie cez nos. Kedy by malo dieťa vedieť správne vyslovovať? Platí, že priemerný predškolák, teda päťročné dieťa by malo zvládať správne vyslovovať s výnimkou hlásky R. V prípade, že to tak nie je a problematické sú preň viaceré hlásky, je dobré vyhľadať odbornú pomoc. Oneskorený vývin rečí u detí sa môže prejavovať nezrozumiteľnou rečou a slabším porozumením tomu, čo mu hovoria iní. Dieťa málo hovorí, prípadne hovorí izolované slová a krátke slovné spojenia. Obľúbené a veľmi účinné sú logopedické cvičenia založené na princípe napodobňovania. Zväčša vychádzajú z hry, ktorá dieťa zaujme a zabaví. Precvičujú sa jazyk, pery a tzv. velofaryngeálny uzáver - oddeľuje ústnu dutinu od nosovej dutiny. Jednotlivé cvičenia slúžia aj ako prevencia chybného vývinu reči od raného veku. Logopedické hry a cvičenia pre deti na lepšiu výslovnosť hlásky R sú veľmi rozšírené. Najmä hláska R je jednou z najťažších a posledných, ktoré sa dieťa naučí správne vysloviť. S deťmi ju možno precvičovať aj doma pomocou praktických cvičení. Okrem ohýbania jazyka smerom hore - hornú peru môžete natrieť niečím sladkým a olizovať to - je nápomocné aj prskanie perami, keď dá dieťa jazyk medzi pery, a pretláčanie ukazováka jazykom.

Je dobré dieťa stále opravovať pri zlej výslovnosti? Rodičia poznajú svoje dieťa najlepšie a vedia, koľko na neho môžu zatlačiť. Ani jeden extrém nie je dobrý. Keď dieťa opravujú po každom slove, je z toho znechutené a vytratí sa u neho snaha povedať nám o svojich zážitkoch. Rodičia si tým môžu narušiť vzťah s dieťaťom (“Mama ma aj tak nepočúva.”). Ani my dospeláci by sme sa nechceli stretnúť s priateľom, ktorý by nás pri každej vete poučoval a opravoval. Na druhej strane deťom pomáha upozornenie na správnu výslovnosť. Opravovať by sme dieťa mali len vtedy, keď sa cíti v pohode, nie je unavené, hladné či choré. Skôr rodičom odporúčam, aby oni sami zdôrazňovali hlásku, ktorú chcú dieťa naučiť. Ak sa dieťa učí používať napríklad hlásku L, rodič môže pri obede povedať: “Nech sa páči, tu je tvoja lllllyžica.”

Je to veľmi individuálne. Sú deti, ktoré majú jazykový sval dosť silný, ale ešte neprišli na “know how”, ako danú hlásku správne vysloviť. Iné deti majú oslabený sval na jazyku a vtedy musíme dlhšie trénovať rôzne oromotorické cvičenia. Veľmi záleží od prístupu rodičov a od domáceho cvičenia. Dobrá správa je, že naučiť sa správne hovoriť dokážu takmer všetky deti. Často hovorím rodičom, že rozprávanie je ako tanec: tancovať sa vraj naučí každý, rozdiel je len v tom, za aký dlhý čas sa to naučí. Samozrejme sú aj ľudia na invalidnom vozíčku, ktorým napriek snahe tancovanie nohami nejde. Môžu však tancovať pohybmi rúk. Podobne sú ľudia s ťažším postihnutím, ktorí sa možno nikdy nenaučia verbálne vyjadrovať. To však neznamená, že nemôžu komunikovať alternatívnym spôsobom.

Záleží úspešnosť aj od výslovnostného problému? Áno. Najťažšia slovenská hláska je R, pri ňom musí byť sval na jazyku naozaj silný. Deti, ktoré nevedia vysloviť “ľahšiu” hlásku, napríklad V, sa to zvyčajne vedia pomerne rýchlo naučiť: zahráme sa na veveričku, zahryzneme do spodnej pery a pozrieme sa do zrkadla. Dieťa veľmi veľa od rodičov nasáva. To, čo robia oni, chce napodobňovať. V bežnom živote môžu rodičia zámerne vyslovovať vety, kde sa požadovaná artikulačná alebo gramatická forma nachádza, a takto ho nenápadne podporovať. Vo všeobecnosti sa aj pri malých deťoch hovorí, že by sme sa im mali prihovárať na ich úrovni alebo o krôčik vyššej ako oni. Ak je dieťatko maličké a vie používať jednoslovné vety, rodičia môžu slovo rozviť a použiť dvojslovné vety. Takto ho o krôčik ďalej ťahajú z jeho úrovne.

Ktoré faktory vplývajú negatívne na detskú reč? Veľa vecí nevieme ovplyvniť, veľa z nich máme geneticky dané, preto sa snažím rodičov neobviňovať. Sú však faktory, ktoré vieme zmeniť. Negatívny vplyv na reč má napríklad to, keď dieťa príliš dlho používa cumlík, alebo dlho pije z dojčenskej fľaše. Samozrejme, ak sa večer pred spaním napije mlieka, to je v poriadku. Na druhej strane ambiciózni rodičia alebo starí rodičia niekedy na deti príliš tlačia a snažia sa docieliť veci, na ktoré ešte nie je dieťa pripravené. Napríklad vyslovovať hlásku „R“, ak jazykový sval ešte nie je dosť silný. Práve vtedy sa môže vypestovať chybný zlozvyk, keď hlásku vysloví v hrdle. Niekedy je mi zas ľúto, keď prídu rodičia s 3 a pol ročným dieťatkom, ktoré nerozpráva alebo hovorí v kratučkých vetách. Je mi ľúto, že neprišli skôr. To dieťa nie je hlúpe a veľmi naň vplýva, že nevie vyjadriť, čo chce.

Aj malé deti intenzívne vnímajú ľudský hlas, reagujú na jeho melódiu. Bábätká ešte nerozumejú slovám, ale opierajú sa o kontext. U malých detí má obrovský zmysel sa s nimi rozprávať a trošku sa znížiť na ich úroveň. Nie v zmysle, že by sme boli detinskí, prihovárali sa im šušľavo, alebo každé slovo zdrobňovali. Nevieme presne, ako to funguje. Napríklad zajakavosť či poruchy učenia sa často vyskytujú u viacerých členov v jednej rodine. Pri výslovnosti to tak nemusí byť. Hry sú zamerané na výslovnosť, ale aj rozvoj slovnej zásoby a gramatiky. Ľudia majú často predstavu o tom, že logopédia musí byť iba nudný dril, pri ktorom sedíte pred zrkadlom a trénujete svoje cvičenia. Samozrejme, niekedy je zrkadlo potrebné, ale keď tréning trvá už dlho, môže sa stať pre deti otravný. Preto sme vytvorili hru Čarovná logopédia - Nový šikovný jazýček, pri ktorej si deti zábavnou formou vedia precvičiť výslovnosť. Deťom sa páči aj Básničková logopédia, pri ktorej si upevnia hlásky, ktoré už vedia vysloviť, ale “zabúdajú” ich používať. Máme aj logokarty Od slov k vetám, zamerané na tvorenie viet. Môžu ich využiť nielen deti, ale aj pacienti s afáziou (po cievnej príhode) ako pomôcku pri formulovaní viet.

V súčasnosti by určite pomohlo, keby bolo logopédov viac. Záleží od mesta, ale často sa stáva, že rodič musí čakať, kým dostane termín na logopédiu. Mnohí rodičia by chceli chodiť do ambulancie častejšie, ale z kapacitných dôvodov to nie je možné.

tags: #ako #naucit #dieta #spravne #vyslovovat #hlasku