V živote každého rodiča prídu momenty, kedy sa objavia otázky týkajúce sa vývoja dieťaťa. Jednou z častých dilem je aj to, kedy je ten správny čas, aby dieťa začalo samostatne chodiť. Ak máte 14-mesačné dieťa, ktoré ešte nerobí prvé kroky, je prirodzené, že vás to môže znepokojiť. Je však dôležité pochopiť, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a existuje viacero faktorov, ktoré môžu ovplyvniť načasovanie tohto významného míľnika.
Individuálne tempo vývoja: Každé dieťa je iné
Jedným z najdôležitejších aspektov, na ktorý by ste mali myslieť, je individuálne tempo vývoja vášho dieťaťa. Niektoré deti sú odvážnejšie a prirodzene inklinujú k objavovaniu sveta prostredníctvom pohybu, zatiaľ čo iné sú opatrnejšie a potrebujú viac času na získanie istoty. Výskumy, ako napríklad dlhodobá štúdia univerzity v Cambridge z roku 2007, ktorá sledovala motorický vývin tisícok detí, naznačujú, že existuje len mierna súvislosť medzi rýchlosťou dosahovania niektorých vývinových míľnikov a neskoršou inteligenciou. Napríklad deti, ktoré sa naučili skôr samostatne stáť, mali vo veku 8 rokov za každý mesiac predstihu o polovičku bodu IQ viac, než deti pomalšie. Súvislosť bola preukázaná aj s prvými krôčikmi bábätka. Naopak, prerezávanie zubov s inteligenciou v 8 rokoch nesúviselo. Vo veku 26 až 53 rokov tento vzťah medzi míľnikmi a IQ stále existoval, avšak bol menej významný.
Hoci tieto zistenia môžu byť zaujímavé, je kľúčové pochopiť, že oneskorenie v dosiahnutí jedného konkrétneho míľnika, ako je chôdza, nemusí nutne znamenať problém. Niektoré deti sa v ranom veku viac zameriavajú na iné oblasti vývoja, ako je napríklad rozvoj reči alebo jemnej motoriky, a chôdza príde neskôr. Netreba robiť paniku, ani nie je dobré porovnávať vaše dieťa s inými - každé má iné tempo. Niektoré deti chodia až ako 14 až 16-mesačné, sú opatrnejšie, neistejšie a potrebujú viac času.
Možné príčiny oneskorenej chôdze
Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu prispieť k tomu, že 14-mesačné dieťa ešte nechce alebo nevie chodiť samostatne. Pochopenie týchto príčin vám môže pomôcť zorientovať sa v situácii:
- Individuálne tempo vývoja: Ako už bolo spomenuté, každé dieťa je jedinečné. Niektoré deti sa jednoducho rozhodnú začať chodiť neskôr, pretože sa sústredia na iné vývinové aspekty alebo potrebujú viac času na rozvoj rovnováhy a svalovej koordinácie.
- Hypotónia (nízky svalový tonus): Hypotónia môže sťažiť dieťaťu udržať rovnováhu a koordinovať pohyby potrebné na chôdzu. Dieťa s hypotóniou môže pôsobiť "mäkšie" a menej aktívne vo svojich pohyboch. Mamičky často spomínajú, že ich dieťa je trochu hypotonické a že to chce len svoj čas.
- Vyššia hmotnosť: Vyššia hmotnosť môže dieťa zaťažovať a sťažovať mu pohyb. Deti, ktoré sú bucľatejšie, to majú pri učení prvých krokov často ťažšie, pretože musia vynaložiť viac úsilia na pohyb svojho tela.
- Opatrnosť a povaha: Niektoré deti sú prirodzene opatrnejšie a potrebujú viac času na to, aby sa cítili sebaisto pri chôdzi. Syn jednej z mamičiek bol pohodlnejší, sedieť začal v 8. mesiaci, až potom loziť po štyroch. Okolo 8-9. mesiaca začal vstávať, potom dosť dlho chodil popri nábytku a odmietal sa pustiť. Chodiť začal v 13,5 mesiaci. Táto povaha sa prejavila aj neskôr - je opatrnejší a do ničoho sa nepúšťa bezhlavo.
- Skryté ortopedické problémy: V zriedkavých prípadoch môže oneskorenú chôdzu spôsobovať nediagnostikovaný ortopedický problém. Mamičky často hľadajú rady ohľadom detí, ktoré začali neskôr chodiť kvôli nejakým skrytým ortopedickým alebo iným problémom, ktoré nebolo možné spočiatku diagnostikovať.
- Neurologické problémy: V niektorých prípadoch môžu neurologické problémy ovplyvniť schopnosť dieťaťa chodiť. Tieto problémy môžu zahŕňať rôzne poruchy nervového systému, ktoré ovplyvňujú koordináciu, rovnováhu alebo silu svalov.
- Nedostatok príležitostí na pohyb: Ak dieťa nemá dostatok príležitostí na pohyb, skúmanie svojho okolia a trénovanie motorických zručností, môže sa oneskoriť v chôdzi. Prostredie, v ktorom dieťa rastie, by malo podporovať jeho prirodzenú zvedavosť a túžbu po pohybe.
- Psychologické faktory a psychosomatické prejavy: Zápcha u detí môže byť psychosomatickým prejavom, reakciou dieťaťa na stresové udalosti ako hádky rodičov, rozvod, sťahovanie, nástup do škôlky, cestovanie, priveľké nároky rodičov na čistotu, priskoré odplienkovanie či nevhodný nácvik na nočník. Môže súvisieť aj so súrodeneckou žiarlivosťou, alkoholizmom či užívaním návykových látok v rodine, návratom mamy do zamestnania (separačná úzkosť), ale aj sexuálnym zneužívaním. Ide o funkčnú - najčastejšiu zápchu u detí. Zápcha, teda obstipácia, je upchatie hrubého čreva stolicou. Ide o pomerne častý problém a bežne sa vyskytuje aj v detskom veku.
Kedy je čas vyhľadať lekársku pomoc?
Hoci je dôležité byť trpezlivý, existujú situácie, kedy je vhodné vyhľadať odbornú radu. Ak vaše dieťa nezačne chodiť do 18 mesiacov, je dôležité poradiť sa s pediatrom. Lekár zhodnotí celkový vývoj dieťaťa a môže odporučiť ďalšie vyšetrenia, ako napríklad neurologické alebo ortopedické vyšetrenie. V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak dieťa nezaostáva v iných oblastiach, zvyčajne nejde o vážny problém.
Pri akých príznakoch by ste mali navštíviť lekára:
- Dieťa nezačne chodiť do 18 mesiacov.
- Dieťa neprejavuje záujem o pohyb, neplazí sa, neštvornožkuje ani sa nesnaží postaviť.
- Máte pocit, že dieťa má slabé svalstvo a nedokáže sa samo posadiť alebo štvornožkovať.
- Dieťa má vyššie spomenuté príznaky zápchy a pridružia sa aj horúčka, krv v stolici, úplné odmietanie jedla, strata hmotnosti, bolesti počas pohybu čriev, zvracanie, časť čreva vychádzajúca von z konečníka (prolaps rekta) alebo nahmatáte brušné vydutiny a zápcha trvá dlhšie ako 2 týždne.
- Máte akékoľvek vážne pochybnosti o motorickom vývoji svojho dieťaťa.
V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou alebo iné formy rehabilitácie, v závislosti od výsledkov vyšetrenia.
FAQ - Prvé kroky dieťaťa (Baby steps - National Geographic)
Ako podporiť dieťa v učení chôdze?
Namiesto toho, aby ste na dieťa vyvíjali tlak, je lepšie ho podporovať a vytvárať prostredie, ktoré mu umožní bezpečne skúšať a objavovať.
- Vytvorte bezpečné prostredie: Uistite sa, že dieťa má bezpečný priestor na pohyb a skúmanie. Odstráňte všetky prekážky, ktoré by mohli spôsobiť pád. Vytvorte okolo neho bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať. Pozor však, podlaha, po ktorej chodí, by nemala byť mäkká ani pružná - takto sa nenaučí správne chodiť. Nenacvičujte na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke, akú máte doma. Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť!
- Ponúknite pomoc primerane: Keď vidíte, že to opakovane skúša, čo je veľmi dobrý moment - podajte mu pomocnú ruku. Pri chôdzi ich môžete pridŕžať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe. Veľa rodičov drží deti za horné ruky tak, že im majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha. Optimálne je, ak sa môžu pridŕžať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia, dieťa sa počas prechádzky môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené.
- Používajte motiváciu: Chváľte deti za každý úspech, ktorý v chôdzi dosiahnu. Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu. Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať, alebo híkať, keď padnú na zadoček.
- Hrajte sa a zapojte pohyb: Premeňte učenie chôdze na hru. Môžete napríklad použiť hračky na kolieskach, ktoré si dieťa tlačí pred sebou, ako sú kočíky s bábikami, detské kosačky, alebo aj obyčajné kartónové škatule. Hrajte sa na zrkadlo - posaďte sa oproti dieťaťu a robte smiešne grimasy, hýbte rukami a nohami, aby vás napodobňovalo.
- Odrážadlá a stabilné hračky: Veľmi dobrou pomôckou na nácvik chôdze sú stabilné väčšie hračky na kolieskach, ktoré dieťa môže tlačiť a zároveň sa o ne trochu oprieť.
- Chôdza naboso: Chôdzu je lepšie trénovať úplne naboso, ideálne na klasickej dlážke. To pomáha dieťaťu lepšie cítiť povrch a rozvíjať rovnováhu.
- Plávanie a hojdanie: Pohyb vo vode je pre deti prirodzený, trénuje svalstvo a prácu mozgu. Hojdanie je rovnako prirodzený pohyb, ktorý dieťa zažívalo už pred narodením. Miluje ho aj mozog, pretože umožňuje prepájanie oboch hemisfér a trénuje balans.
- Cvičenie nožičiek: Pri prebaľovaní alebo po kúpaní môžete dieťatku precvičiť nožičky jednoduchým cvikom - bicyklovaním alebo krúživými pohybmi.
Čo nerobiť pri učení chôdze?
- Neporovnávajte: Každé dieťa je iné a vyvíja sa vlastným tempom. Porovnávanie s inými deťmi môže viesť k zbytočnému stresu pre rodiča aj dieťa.
- Netlačte na pílu: Ak dieťa ešte nie je pripravené, netlačte ho do chôdze nasilu. To môže mať opačný efekt a dieťa sa môže stať ešte viac neistým.
- Vyhnite sa "pavúkom" a nevhodnému držaniu: Detské chodítka ("pavúky") môžu škodiť kĺbom a nôžkam dieťaťa, navyše si v nich dieťa utvrdzuje nevhodné návyky. Podobne aj držanie dieťaťa za horné ruky v neprirodzenej polohe mu nepomáha.
Riešenie zápchy u detí
Ak zápcha súvisí s oneskorenou chôdzou, je dôležité ju riešiť:
- Zvýšte príjem tekutín: Zabezpečte, aby dieťa pilo dostatok vody, ovocných štiav alebo riedených džúsov.
- Upravte stravu: Zvýšte príjem vlákniny v strave dieťaťa. Zaraďte ovocie, zeleninu a celozrnné výrobky. Vláknina rozpustná vo vode viaže vodu a zmäkčuje stolicu.
- Masírujte bruško: Jemná masáž bruška v smere hodinových ručičiek môže pomôcť stimulovať črevá.
- Cvičte nožičkami: Pri prebaľovaní cvičte nožičkami pokrčenými v kolienkach krúživými pohybmi a jemným pritlačením kolienok k brušku.
- Glycerínový čapík alebo laktulóza: V prípade potreby môžete použiť glycerínový čapík na uvoľnenie stolice. Mamičky tiež píšu o glycerínovom čapíku ako prvej pomoci, ale iba zo začiatku, alebo riedení stolice prípravkami s obsahom laktulózy (ale s primeraným príjmom tekutín).
Pamätajte, že každé dieťa je jedinečné a jeho cesta k samostatnej chôdzi je individuálna. S láskou, trpezlivosťou a vhodnou podporou môžete pomôcť vášmu dieťaťu zvládnuť tento dôležitý míľnik vo vlastnom tempe. V prípade akýchkoľvek pochybností sa vždy obráťte na svojho pediatra.